Slovensko môže prísť o 200 miliónov určených pre Miestne akčné skupiny

Ilustračný obrázok/Vyhliadková veža nad Trenčianskou Závadou. Výstavbu veže iniciovala Miestna akčná skupina Vršatec. [FOTO TASR/Radovan Stoklasa]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ako dostať eurofondy do regiónov

Ani tesne pred koncom programového obdobia nedostali Miestne akčné skupiny na svoje projekty ani euro. Rozvoj územia financovaný z eurodotácií sa podľa nich neuskutočňuje. Hovoria o frustrácii a katastrofe, ktorá môže skončiť finančným kolapsom viacerých akčných skupín.

Ľudia z regiónov vedia najlepšie, aké sú potreby a priority ich územia. Preto by mali mať čo najväčšie možnosti ovplyvňovať, ako budú využité peniaze na miestny rozvoj. Tak znie poučka, ktorú často počuť z úst politikov.

Prístup zdola-nahor ale často zostáva iba na papieri alebo v politických sloganoch. Tak je to aj v prípade podpory rozvoja vidieka, ktorý Európska únia na Slovensku dotuje stovkami miliónov eur.

Časť eurofondov je totiž určená pre Miestne akčné skupiny, ktoré v území tvoria rozvojové projekty. Tie slovenské ale z dostupných 200 miliónov eur pre nečinnosť štátu dodnes na projekty nedostali ani euro. Preto varujú, že ak zodpovedné ministerstvá nezmenia prístup, Slovensko môže o tieto peniaze nenávratne prísť.

Prečo „Masky“?

EÚ od roku 1991 podporuje rozvoj vidieka prostredníctvom metódy LEADER (z francúzskeho spojenia Liaison Entre Actions de Développement de le Économie Rurale, čiže prepájanie aktivít, ktoré podporujú hospodársky rozvoj vidieka). V rámci neho dotuje aktivity miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom (Community Led Local Development, CLLD).

Jeho piliermi sú Miestne akčné skupiny (MAS) zložené z ľudí, ktorí pôsobia v danom vidieckom regióne. Tí si pripravujú miestne rozvojové stratégie, v ktorých sa dohodnú, ako využijú dostupné finančné prostriedky. Členmi MAS môžu byť samosprávy, podnikatelia, tretí sektor, či občania. Väčšinou ide o projekty zamerané na základnú a občiansku infraštruktúru, no finančnú podporu môžu získať aj podnikatelia na ubytovacie zariadenia, či miestni farmári na podporu lokálnej produkcie.

Miestne akčné skupiny môžu čerpať peniaze z dvoch európskych politík. K Programu rozvoja vidieka v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky im v tomto programovom období pribudol Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý je jedným z fondov Politiky súdržnosti EÚ.

V celej Únii dodnes vzniklo viac ako tritisíc akčných skupín, na Slovensku ich je 110. Jedna MAS podľa počtu obyvateľov a rozlohy jej územia môže v tomto dotačnom období získať na svoje projekty od jedného do tri a pol milióna eur.

„LEADER je metóda na podporu lokálnej ekonomiky. Znamená to, že peniaze ostávajú tam, kde ľudia tvoria hodnoty. Cieľom je prostredníctvom projektov podporiť samosprávy, farmárov, podnikateľov a remeselníkov,“ vysvetľuje Monika Slížiková z MAS Tekov-Hont.

Miestne akčné skupiny na Slovensku živoria, štát nechápe ich prínos, hovorí manažérka skupiny

Vďaka Miestnym akčným skupinám ľudia v regiónoch nie sú iba pasívnymi prijímateľmi európskych dotácií. Vláda ale nechápe ich prínosy, hovorí MIROSLAVA VARGOVÁ z MAS Malohont. MAS môžu v tomto programovom období čerpať peniaze z dvoch fondov EÚ, no ani v jednom sa čerpanie na miestne projekty prakticky ešte nezačalo. „Myslím si, že väčšina MAS to ani nestihne vyčerpať,“ dodáva. 

Žiadne čerpanie

Zjednodušene povedané: Krajina dostane z eurorozpočtu peniaze a časť z nich na základe pravidiel EÚ „odovzdá“ miestnym komunitám, ktoré si z nich zafinancujú rozvojové projekty. Hoci to znie jednoducho, tento systém má na Slovensku stále veľké trhliny.

Ako v stredu (25. novembra) informovala Národná sieť Miestnych akčných skupín, čerpanie na projekty v tomto programovom období ešte ani len nezačalo.

MAS formálne získali štatúty pred tromi rokmi. V roku 2019 už na Poľnohospodársku platobnú agentúru (PPA), ktoré peniaze pre MAS spravuje, poslali prvé projekty od žiadateľov. PPA ale doteraz nepreplatila ani jeden projekt.

Kým väčšina miestnych akčných skupín vlastnú domácu úlohu zvládla, štát si tú svoju stále nesplnil. Žiadny regionálny rozvoj sa tak neuskutočňuje. Žiadatelia podľa NS MAS odstupujú od projektov a radšej ich preplácajú z vlastných zdrojov.

„Začiatkom februára sme podali na Pôdohospodársku platobnú agentúru 15 projektov od obcí z nášho regiónu a doteraz nemáme žiadnu spätnú väzbu. Nie je zazmluvnený ani jeden projekt,“ upozorňuje Martina Kenderová z MAS Vršatec.

Podľa predsedu NS MAS Štefana Škultétyho akčné skupiny do leta celkovo podali 1 200 projektov, no všetky ležia na stole platobnej agentúry. „Niekoľko z nich bolo schválených, ale zmluva nie je podpísaná žiadna, ani jeden projekt nie je dotiahnutý do konca,“ popisuje stav Škultéty.

Programové obdobie pritom začalo takmer pred siedmimi rokmi. Oficiálne sa skončí už za mesiac, no podľa pravidiel EÚ môžu členské krajiny tieto peniaze využívať do konca roku 2023. Predstavitelia MAS preto hovoria, že Slovensku vážne hrozí, že o peniaze určené pre akčné skupiny príde. Ide pritom o sumu až 200 miliónov eur.

Nervozita a kolaps

Akčným skupinám pritom nechýbajú len peniaze na projekty, ale aj na samotnú prevádzku svojich kancelárií. Financovanie ich nákladov funguje väčšinou na refundácii. MAS si ich platia z vlastných zdrojov a peniaze dostanú až po predložení žiadosti o platbu. Na ich preplatenie čakajú polroka, niekedy aj dvakrát toľko.

MAS si preto peniaze požičiavajú v bankách a pracujú v úspornom režime, čo znamená, že prostriedky vynakladajú iba na to najnevyhnutnejšie. NS MAS preto hovorí o „veľkej nervozite“, pričom viacerým akčným skupinám vraj hrozí finančný kolaps.

„Nemôžeme to takto ťahať ďalej,“ opisuje súčasnú náladu v kanceláriách skupín predseda MAS Horný Šariš Milan Minčol. „Rokoval som s bankou, kde máme požičané peniaze, a dohodli sme sa aspoň na predĺžení splatnosti do konca marca. Ale to nie je riešenie,“ dodáva.

Že nejde o problém, ktorý priamo súvisí s nastavením pravidiel na úrovni EÚ, ale zlyhanie štátu, potvrdzuje aj pohľad na to, ako sa peniaze na MAS využívajú v susedných členských krajinách.

„V Poľsku aj Česku projekty už dávno realizujú a pomaly končia implementáciu. V Česku mali už vlani v septembri z 1 700 projektov preplatených viac ako tisíc a predpokladám, že teraz majú preplatené takmer všetky. A my sme ešte ani nezačali. To je katastrofálna situácia,“ upozorňuje Peter Nemček z MAS Kopaničiarsky región.

Čo ďalej?

Európska únia počíta s Miestnymi akčnými skupinami aj v novom programovom období. Finančné podpora metódy LEADER bude aj po roku 2020 pre všetky členské krajiny povinná.

Ako v rozhovore pre portál EURACTIV.sk povedala manažérka MAS Malohont Miroslava Vargová, akčné skupiny majú zatiaľ iba málo informácií o budúcom nastavení podpory. No veria, že eurodotácie budú môcť čerpať tak z politiky súdržnosti, ako aj agropolitiky EÚ.

„My by sme určite prijali multifondové financovanie, pretože to znamená širšie spektrum podporených aktivít na vidieku, ale nech je to založené na dobrovoľnom výbere MAS a na zjednotených pravidlách,“ uviedla Vargová.

Súčasná situácia ale môže mať vplyv na ochotu miestnych skupín zapojiť sa do čerpania európskych prostriedkov v novom období. Ľudia v regiónoch podľa NS MAS totiž prestávajú veriť princípom LEADER. Kritické financovanie demotivuje odborníkov pracujúcich v kanceláriách MAS, ako aj starostov a podnikateľov.

„Starostovia nám neveria, neveria riadiacemu orgánu, ani štátu. Vytvára sa veľmi zlé meno MAS v území,“ opisuje Peter Marček.

Odborníčka na eurofondy: Nové ministerstvo je zbytočné, dôležité návrhy vznikajú bez diskusie

Hlavným problémom eurofondov už dávno nie je korupcia, ale náročný proces čerpania, hovorí KATARÍNA ROCHOVSKÁ. Prijímatelia eurofondov podľa nej často doplácajú na chyby úradov. „Ak niektorý orgán pochybil, tak má niesť právne dôsledky svojho konania ten, kto ho spôsobil, a to nie len právne, ale aj hmotné,“ dodáva odborníčka na fondy EÚ. 

MAS na zodpovedné ministerstvá apelujú, aby zjednodušovali postupy a prenechali časť kompetencií na miestne akčné skupiny. Procesy treba vraj zmeniť hlavne v Programe rozvoja vidieka. „Projekt skontrolujeme my a následne PPA ešte raz. Kontrolujú každý projekt, ktorý už prešiel kontrolou cez hodnotiteľov i kontrolou v MAS. Riadiaci orgán robí tretiu kontrolu, ako keby išlo o niečo úplne nové. Zjednodušenie by značne urýchlilo všetky procesy. IROP deklaruje, že bude fungovať jednoduchšie. To však nevieme, lebo projekty od MAS ešte vôbec nezačal kontrolovať,“ hovorí Juraj Bódi z MAS Podpoľanie.

Podľa Vargovej by si Slovensko do budúcnosti mohlo zobrať príklad z Estónska. „Tam národná úroveň považuje miestne akčné skupiny a regionálnych aktérov za rovnocenných partnerov a počúva ich. Rešpektuje ich požiadavky a na základe nich pripravuje dôležité dokumenty. U nás je to presne naopak,“ dodáva.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8