Slovensko naďalej bojuje so znečisteným ovzduším. Nepomáhajú ani eurofondy

Veľká Ida na Slovensku patri medzi obce s najviac znečisteným ovzduším. [TASR - Milan Kapusta]

Slovensko aj napriek desiatkam miliónov eur z fondov Európskej únie prekačuje limity EÚ pre škodlivé látky v ovzduší na ochranu zdravia. Financovanie zlepšovania kvality ovzdušia podľa štúdie Najvyššieho kontrolného úradu nemožno považovať za efektívne.

Najvyšší kontrolný úrad minulý týždeň zverejnil výsledky svojej štúdie o účinnosti opatrení zameraných na zlú kvalitu ovzdušia. Slovensko je v skupine krajín, ktoré s ňou majú najväčšie problémy.

Kontrolóri si bližšie posvietili aj na to, aké účinky na kvalitu ovzdušia majú vynaložené verejné prostriedky. Veľkú väčšinu z nich pritom tvoria peniaze z fondov Európskej únie.

Keďže sa naďalej nedarilo plniť európske limity pre ovdzušie, financovanie opatrení podľa úradu „nemožno považovať za účinné a efektívne“.

Ministerstvo životného prostredia, ako riadiaci orgán operačného programu, v rámci ktorého sa prideľujú peniaze na projekty súvisiace s ochranou ovzdušia, sa proti tvrdeniu NKÚ bráni.

Zástupcovia mimovládneho sektora naproti tomu poukazujú na nehospodárne a neefektívne narábanie s verejnými financiami – a teda aj eurofondmi.

Prečo je to problém?

Zlá kvalita ovzdušia má na Slovensku podľa Európskej environmentálnej agentúry na svedomí 5 600 predčasných úmrtí ročne. Znečistenie ovzdušia jemným prachom zároveň skracuje Európanom život v priemere o viac ako 8 mesiacov, Slovákom dokonca o ešte o dva mesiace viac.

„Ročne tak celá spoločnosť stratí 63 100 rokov života, čo predstavuje náklad v objeme 1,95 mld. eur ročne,“ píše sa v minuloročnom dokumente, ktorý vypracoval Inštitút environmentálnej politiky.

Znečistenie spôsobujú hlavne tuhé častice, ktorých koncentrácia neustále prekračuje európske normy. Podiel obyvateľstva, ktorý je vystavený nadmerným koncentráciám týchto častíc, je na Slovensku tratí najvyšší v rámci celej európskej dvadsaťosmičky.

Kvalita ovzdušia na Slovensku je „dôvodom na obavy“ aj podľa Európskej komisie. V Správe o krajine – Slovensko 2018 pripomína, že koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie naďalej prekračujú normy, pričom „sa stále oneskoruje uvedenie nesmierne potrebných opatrení na riešenie problematiky domáceho kúrenia a cestnej dopravy,“.

V januári si eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella kvôli tomu pozval na koberček zástupcov deviatich krajín, vrátane Slovenska. Ak sa krajinám nepodarí presvedčiť Brusel o ich snahe chrániť ovzdušie, zažaluje ich pred Súdnym dvorom EÚ.

Eurofondami proti znečisteniu ovzdušia

Slovensko na boj proti znečistenému ovzdušiu vo veľkom využíva aj zdroje z fondov Európskej únie.

Výdavky na čisté ovzdušie počas programového obdobia 2007-2013, ktoré hodnotili kontrolóri z NKÚ, činili 310 miliónov eur. Veľkú časť – 183 miliónov eur – tvorili eurofondy.

Medzi rokmi 2013-2016 bol podiel európskych peňazí na projektoch týkajúcich sa kvality ovzdušia podľa Inštitútu pre environmentálnu politiku ešte vyšší.

V novom operačnom programe Kvalita životného prostredia je pre znečistenie ovzdušia vyčlenený samostatný špecifický cieľ „Zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality“. Jeho hlavným zámerom má byť podpora nových technológii využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, ktoré „prispejú k znižovaniu produkcie emisií CO2, pričom na úrovni projektov bude sledované znižovanie znečisťujúcich látok do ovzdušia.“

Krajiny s najznečistenejším ovzduším idú do Bruselu na koberček. Aj Slovensko

Ak členské štáty na stretnutí s Európskou komisiou nepreukážu dostatočnú snahu vyriešiť problém znečisteného ovzdušia, podá na nich podnet na Súdny dvor EÚ.

Ministerstvo životného prostredia, ktoré má operačný program na starosti, na tento cieľ vyčlenilo 206 miliónov eur. Z nich sa necelé dva roky pred koncom programového obdobia podľa rezortu vyčerpalo zatiaľ 4,1 milióna eur, čo nepredstavuje ani dve percentá alokovaných zdrojov pre tento účel. Nenávratný finančný prostriedok dostalo 19 projektov, pričom hlavnými prijímateľmi pomoci sú prevádzkovatelia stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia.

Ennvirorezort v tejto súvislosti ale upozorňuje, že projekty čerpajú dotácie na vysoko špecifickú techniku, ktorá má zabezepčiť nižšie emisie škodlivých látok.

„Samotnému čerpaniu finančných prostriedkov v rámci projektov teda predchádza verejné obstarávanie takýchto zariadení, ktoré je komplikovaný a časovo náročný proces,“ uviedol rezort v odpovedi na otázku portálu euractiv.sk.

Kvalitu uvzdušia ovplyvňuje veľa faktorov

Ministerstvo životného prostredia sa však proti tvrdeniu o neefektívnom vynakladaní verejných prostriedkov ohradzuje. Ako rezort uviedol pre euractiv.sk, projekty financované z predošlého operačného programu, ktoré mali zabezpečiť zníženie emisií škodlivých látok, „nesporne prispeli k zlepšeniu kvality ovzdušia.“

Argumentuje tiež tým, že na celkovú kvalitu ovzdušia v jednotlivých regiónoch vplýva veľké množstvo faktorov, na ktoré sú súčasné opatrenia a legislatíva prikrátke. Ministertsvo tak napríklad nemá praktický dosah na to, koľko a akých tuhých palív spália domácnosti, alebo koľko dieselových áut sa z Nemecka dovezie na Slovensko.

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

„Priamy vzťah medzi redukciou emisií a celkovým zlepšením kvality ovzdušia nie je možné deklarovať vzhľadom na výrazný vplyv tzv. pozaďového znečistenia, kde nie je možné určiť zdroj emisií. Emisie z relevantných zdrojov sú iba jedným z mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia v danom regióne“, vysvetľuje ministerstvo životného prostredia.

Envirorezort zároveň pripomína, že kontrolóri označili vynaloženie finančných prostriedkov za nehospodárne len v jednom prípade z celej vzorky vybraných deviatich projektov. Financovanie rekonštrukcie spaľovne v Nemocnici s poliklinikou Myjava NKÚ označilo za „neefektívne a neúčinné, v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách“.

„Pri 7 projektoch bola kontrola ukončená s konštatovaním, že v rámci nich boli finančné prostriedky vynaložené účinne, projekty splnili stanovený cieľ a taktiež bola zabezpečená udržateľnosť projektov,“ dopĺňa ministerstvo.

Kontrolóri z NKÚ sa vo svojej analýze zamerali na financovanie opatrení ešte v predošlom operačnom programe 2007 – 2013. Konštatujú, že „je síce smerované do najviac znečistených oblastí, avšak stále dochádza k prekračovaniu limitných koncentrácií znečisťujúcich látok. Preto nemožno považovať financovanie opatrení za účinné, efektívne“.

Nesprávny prístup

So záverom kontrolnej autority súhlasí aj Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA). Využívanie európskych peňazí na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku považuje za „nedostatočné, nekoordinované, neefektívne a neraz kontraproduktívne.“

Lešinský vyčíta slovenským úradom absenciu účinnej motivácie znečisťovateľov na všetkých úrovniach, aby znižovali záťaž pre ovzdušie. Pri EÚ fondoch poukazuje na nedostatok „kompetentných kapacít na úrovní riadiacich orgánov operačných programov vrátane Centrálneho koordinačného orgánu“ ak ide o implementáciu nástrojov chrániacich životné prostredie, vrátane ovzdušia.

Na Slovensku sa podľa neho v súčasnosti kladie nadmerný dôraz na veľkých znečisťovateľov na úkor opatrení do konkrétnych regiónov a miest, kde žijú obyvatelia a kde kvalita ovzdušia „ostáva zlá“.

Štát už prispieva na elektromobily samosprávam. Zadotuje aj stavbu nabíjačiek

Obce, mestá a kraje majú prístup k novej, miliónovej dotačnej schéme pre nákup elektrických vozidiel. V druhom polroku by mala pribudnúť podpora na výstavbu nabíjacích staníc. Tiež však zrejme nepresiahne milión eur.

„Napríklad pri mobilite ide neporovnateľne menej verejných financií do nízkoemisných a bezemisných riešení ako sú cyklodoprava, či vlaková doprava v porovnaní s investíciami do iných ´špinavších´ módov dopravy ako je cestná automobilová doprava,“ uviedol pre EURACTIV.sk Lešinský.

Ako uviedol, alokácia verejných financií, vrátanie EÚ fondov na riešenie problematiky znečisteného ovzdušia nie je dostatočná v kľúčových sektoroch ako energetika, doprava, spaľovanie tuhých palív v domácnostiach, poľnohospodárstvo a priemysel.

Lešinskému dáva za pravdu aj minuloročná analýza Inšitútu pre environmentálnu politiku, ktorá skúmala aj vplyv verejných výdavkov na kvalitu ovzdušia.

Hlavná časť z 293 miliónov eur preinvestovaných do jeho ochrany smerovala na redukciu emisií z priemyslu, „ktorý nemá priamočiary dopad na kvalitu ovzdušia.“

„Pre zvýšenie kvality ovzdušia sú rozhodujúce emisie vypúšťané z lokálnych kúrenísk a v doprave, ktorým sa zatiaľ nevenovala veľká pozornosť z pohľadu výdavkov,“ píše sa v dokumente.

Päť čistiacich áut na jedenásť kilometrov

Na niektoré projekty financované z európskych peňazí v rámci prioritnej osi „Čisté ovzdušie“ v predchádzajúcom programovom období si posvietila aj Aliancia Fair-play.  Rezort životného prostredia podľa nej nekládol dostatočný dôraz na efektivitu a zmysluplnosť minutých prostriedkov.

Nezisková organizácia sa zamerala na projekty, cez ktoré envirorezort nakupoval techniku na čistenie ciest. Nákupné ceny, ktoré obce platili za rovnaký alebo podobný model áut, boli napríklad výrazne vyššie ako v susednom Česku. Aliancia Fair-play našla pridrahé nákupy až v jedenástich, z 35 vybraných projektov.

„Nenašli sme pri nich žiadne vysvetlenie, ktoré by odôvodňovalo tretinový alebo až dvojnásobný rozdiel v cene. Keby len týchto 11 obcí nakupovalo ako Česi, ušetrili by milión eur,“ napísal pre euractiv.sk projektový manažér aliancie Pavol Lacko.

Útlm uhlia má vláda schváliť na konci roka. Počíta s eurofondami (+dokument)

EURACTIV získal návrh na cestovnú mapu a financovanie transformácie hornej Nitry. Projekty podporené z eurofondov sa začnú realizovať najskôr v roku 2020.

Ako zistila Aliancia, mesto Strážske, ktoré nemá ani päťtisíc obyvateľov a spravuje jedenásť kilometrov ciest, dostalo dotáciu vyše milióna eur na päť čistiacich vozidiel.

Hodnotenie NKÚ podľa Lacka odhalilo, kde je Achillova päta ústredných orgánov štátnej správy: nedostatočná aplikácia princípu „hodnoty za peniaze“.

Užitočnosť projektov sa pri rozhodovaní o pridelení finančnej pomoci väčšinou meria formálnymi kritériami. Lacko tvrdí, že výdavok musí mať priamu a silnú kauzálnu väzbu na účel, ktorý ním chce dosiahnuť. „To v našich eurofondových pomeroch často nemá,“ vysvetľuje.

Podpora len pre zníženie emisií nad rámec predpisov EÚ

Ministerstvo životného prostredia ale podľa slov hovorcu v novom operačnom programe dbá na to, aby všetky vynaložené financie boli využité efektívne. Všetci žiadatelia o dotácie podľa rezortu musia vo svojich projektoch preukázať súlad s hodnotou za peniaze.

„V rámci procesu implementácie projektov sú nastavené kontrolné mechanizmy, ktorých cieľom je preveriť, či dochádza k plneniu stanovených ukazovateľov projektu,“ uviedol envirorezort, a dodáva, že v prípade ich nesplnenia prijímateľom hrozia sankcie.

Rezort zároveň pripomína, že finančnú podporu dostávajú len projekty, ktoré znižujú emisie znečisťujúcich látok nad rámec slovenských a európskych predpisov. Projekty, ktoré zabezpečujú plnenie povinných platných limitov teda nemajú nárok na dotácie.

„Uvedený princíp je aj motivačným prvkom pre prijímateľov, keďže prijímatelia v rámci projektov realizujú také opatrenia, povinnosť ktorých im priamo z platných právnych predpisov nevyplýva, takže ani nie je v ich primárnom záujme vynakladať na takéto opatrenia nadmerné, t.j. neefektívne, zdroje,“ približuje ministerstvo.

Práve spomenutá štúdia Inšititútu pre environmentálnu politiku ministerstvu radí, ako zvýšiť hodnotu za peniaze pri ochrane ovzdušia. Inštitút tak navrhuje utlmiť výrobu energie z uhlia, rozšíriť environmentálne dane či nájsť spôsob, ako motivovať domácnosti k prechodu na čistejšie palivá.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press