Slovensko napriek rezervám láka investorov

(zdroj: Kurt Bauschardt/Flickr)

O tom, ako má Slovensko naštartovať priame zahraničné investície, diskutovali včera odborníci na bratislavskom stretnutí FDI Conference. Nedostatky v slovenskom podnikateľskom prostredí zhodnotili samotné firmy i Európska komisia.

„Od vypuknutia svetovej hospodárskej a finančnej krízy investície v Európe klesli o 15 %,“ pripomenul na úvod podujatia vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Európskou odpoveďou na tento pokles má byť Investičný plán pre Európu, ktorý počíta s naštartovaním investícií vo výške 315 miliárd eur.

Prvých 40 projektov už má odsúhlasenú podporu z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v hodnote 25 miliárd eur. Jedným z nich je diaľničný obchvat Bratislavy. Ďalšie slovenské projekty ešte posudzujú. [EurActiv.sk, 29. 1. 2016]

Európske centrum investičného poradenstva funguje od septembra minulého roku. Adresár európskych investičných projektov bude k dispozícii čoskoro.

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák uviedol, že „medzinárodná ekonomická spolupráca je v niektorých regiónoch kľúčovým faktorom pri budovaní dlhodobej prosperity.“ Ministerstvo sa preto podľa jeho slov snaží kultivovať vzťahy so zahraničnými investormi a vhodne nastavovať politiky.

Rezort diplomacie začal uplatňoval „inovatívne nástroje a nové postupy ekonomickej diplomacie“, organizovať besedy Innovators Connect, stimulovať investície etablovaných spoločností a lákať nové investície z Európy a z tretích krajín. Pre zatraktívnenie investičného prostredia bude podľa ministra potrebný pokračujúci boj s korupciou.

Na margo slovenského predsedníctva v Rade EÚ uviedol, že Slovensko sa plánuje zamerať na zefektívnenie jednotného trhu, vrátane jeho digitálnej zložky, podporu podnikateľského prostredia, globálne zatraktívnenie Európy a na skoré uzatvorenie medzinárodných dohôd, akou je aj TTIP.

Firmy vidia priestor na zlepšenie

Ešte pred prvým diskusným panelom vystúpil vedúci partner audítorskej spoločnosti EY na Slovensku Matej Bošňák. Bošňak prezentoval výsledky prieskumu „Investing and doing business in Slovakia“, ktorý sa stovky veľkých firiem pýtal na nápady na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Vyše 20 otázok v štyroch kategóriách odhalilo iba malý a nie vždy pozitívny pokrok oproti predchádzajúcemu prieskumu z roku 2009. Príkladom negatívneho trendu je vnímanie dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily. Bošňák uviedol: „Je tu veľký nárast negatívnych odpovedí, čo môže byť v budúcnosti veľkou prekážkou pre vstup nových investorov.“

EY sa v prvom okruhu otázok sústredil na štátnu podporu a na podporu investícií. Až 55 % respondentov považuje hospodársku politiku za neúčinnú alebo vysoko neúčinnú pri podnecovaní hospodárskeho rastu. 73 % ďalej uviedlo, že administratívne prekážky sa posledných 6 rokov zvýšili. Odporúčania firiem preto smerujú k zníženiu byrokracie, zvýšeniu transparentnosti pri alokácii verejných zdrojov, podpore iných odvetví ako automobilového priemyslu a začleneniu podnikov do tvorby legislatívy.

Zlepšovanie kvality pracovnej sily je podľa prieskumu ďalšou z oblastí, kde by podnikatelia uvítali zmenu. Naďalej by sa malo zlepšovať vzdelávanie v odvetviach, ktoré sú na pracovnom trhu najviac žiadané. Duálne vzdelávanie by sa mohlo rozšíriť aj mimo odborných škôl. Firmy znepokojuje tiež odlev mozgov a naopak nízka pracovná mobilita v rámci Slovenska.

Už tradičnou požiadavkou zostávajú úpravy zákonníku práce. Predstavitelia 62 % podnikov tvrdia, že ich rôzne právne úpravy brzdia. V záujme zvyšovania transparentnosti vo verejnom obstarávaní by uvítali jeho elektronizáciu.

V budúcnosti by sa na prilákanie zahraničných investícií malo s budovaním diaľnic, leteckého spojenia a vysokorýchlostného internetového pripojenia.

Nie je to tak zlé

Ihneď na začiatku diskusie sa štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec pozastavil nad mierou reprezentatívnosti prieskumu. 100 zapojených firiem podľa neho nie celkom kopíruje reálny stav. Poukázal na to, že podľa viacerých medzinárodných rebríčkov sa slovenské podnikateľské prostredie zlepšuje.

Chovanec uviedol, že príchod automobilky Jaguar je najväčšou investíciou v Európe za posledných 7 rokov. Slovensko o ňu nesúperilo iba s európskymi krajinami, ale aj s Mexikom.

Už etablovanou a rastúcou spoločnosťou je u nás Dell. Jeho finančný riaditeľ Martin Bednár povedal: „Našli sme tu veľmi dobrú pracovnú silu za rozumné náklady, v dobrej časovej zóne a politicky a ekonomicky stabilné prostredie.“ Bez väčšej podpory verejnosti a vlády sa slovenská pobočka rozrástla na 25-30 tisíc zamestnancov.

Riaditeľ Univerzitného centra inovácii, transferu technológií a ochrany duševného vlastníctva (UCITT) pri TU v Košiciach František Jakab hovorí, že úroveň odborného a technického školstva v oblasti IT technológií je špičková. „Dôkazom toho, že to tak je, sú veľké globálne firmy, ktoré na Slovensku riešia najzložitejšie problémy.“

Pohľad zvonku

Identifikácii investičných prekážok v členských krajinách EÚ sa venuje aj Európska komisia. Slovensko zaraďuje do skupiny tzv. kohéznych krajín. Vďaka európskym financiám dokázali počas krízy udržať vysokú mieru verejných investícií, zatiaľ čo ostatné krajiny škrtali.

Vysoké európske príspevky so sebou priniesli problémy pri ich čerpaní a schopnosti implementovať. „Verejné obstarávanie stále nie je dostatočne odolné voči praniu špinavých peňazí,“ upozornila Anne Bucher z generálneho riaditeľstva EK pre hospodárske a finančné záležitosti (DG ECFIN). Investičná infraštruktúra podľa nej nedrží krok k potrebami investovať do dopravy a energetiky. Slovensko má napriek tomu, že je tranzitnou krajinou, iba malú hustotu diaľnic.

Anne Bucher uviedla, že Slovensko je veľmi úspešné pri lákaní priamych zahraničných investícií, bolo aj pred krízou a je aj dnes. Nie vždy ich však podľa nej správne využíva.