Slovensko nemá záujem o pôžičky z Plánu obnovy EÚ

Na snímke sprava minister financií SR Eduard Heger a riadite¾ Inštitútu finanènej politiky Eduard Hagara počas tlačovej konferencie na tému: Predstavenie Národného integrovaného reformného plánu - Moderné a úspešné Slovensko 5. októbra 2020 v Bratislave. [FOTO TASR/Jakub Kotian]

Slovensko môže okrem grantov z Plánu obnovy EÚ čerpať úverovú pomoc v hodnote 6,7 miliárd eur. Vláda ale podľa ministerstva financií nemá o tieto pôžičky záujem. Argumentuje nejednoznačnými výhodami a tiež obmedzeniami EÚ pri účele využitia požičaných peňazí.

Ekonomickým diskusiám na Slovensku v súčasnosti dominuje príprava reformného plánu na využitie takmer šiestich miliárd eur grantovej pomoci z Plánu obnovy EÚ.

Podľa dohody európskych lídrov z júlového summitu si ale členské štáty okrem toho môžu z fondu obnovy rozdeliť ďalších 360 miliárd eur zvýhodnených úverov.

Slovenská vláda ale podľa ministerstva financií o pôžičky nemá záujem. Vyplýva to zo stanoviska rezortu pre portál EURACTIV.sk.

Nejasný prínos

Rozdelenie plánu obnovy na návratnú a nevratnú finančnú podporu po koronakríze bolo už súčasťou prvého návrhu Európskej komisie, ktorý predstavila v máji. Podľa neho mala väčšina núdzového balíka peňazí do štátov EÚ ísť v podobe grantov. Tento pomer sa ale po júlovom summite na apel takzvanej skupiny striedmych krajín preklopil v prospech úverovej pomoci.

Maximálny objem úverov, o ktorý členský štát môže požiadať, nesmie presiahnuť 6,8 percenta hrubého národného dôchodku. Ako po summite informoval premiér Igor Matovič (OĽaNO), Slovensko môže čerpať pôžičky za 6,8 miliardy eur.

Myšlienka je taká, že Komisia využije svoj vysoký rating, aby si na finančných trhoch lacno požičala peniaze, ktoré výhodne potom posunie členským krajinám.

Remišová: Investície z Plánu obnovy by mali byť radikálne zelené

Ministri v pondelok predstavili priority slovenského plánu obnovy v energetike a klimatickej politike. Kedy návrh uvidí verejnosť jasné nie je.

„Predpokladá sa úroková sadzba blízka nule, ktorú by sme mohli splácať do roku 2058, pričom by sme začali až za sedem rokov,“ povedal vtedy predseda vlády.

Úvery z EÚ vďaka dlhej splatnosti a priaznivým úrokovým sadzbám majú byť dôležité hlavne pre únijné krajiny, ktoré si dnes na finančných trhoch požičiavajú draho.

Čo ale podľa rezortu financií nie je prípad Slovenska. To je hlavná príčina, prečo nemá záujem o čerpanie pôžičiek z Plánu obnovy EÚ. „A to najmä z dôvodu, že pôžička v rámci plánu obnovy je ekvivalentom akéhokoľvek iného investora do slovenských štátnych dlhopisov, avšak s tým rozdielom, že  nie je jednoznačné, že podmienky takejto pôžičky budú výhodnejšie, ako keď sa Slovensko financuje samo prostredníctvom Agentúry na riadenie dlhu a likvidity (ARDAL),“ uviedol pre EURACTIV.sk tlačový odbor ministerstva financií.

Veľké obmedzenia

Aby členské štáty mohli čerpať peniaze z nástroja obnovy, musia splniť niekoľko podmienok. Tou hlavnou je príprava Národného plánu obnovy a odolnosti, v ktorom detailne rozpíšu, na aké investície a reformy európske prostriedky použijú.

Pri príprave opatrení musí prihliadať na odporúčania Európskej komisie, ktoré im každoročne dáva v takzvanej správe o krajine. Zároveň musí zdôvodniť, ako pomôžu k naštartovaniu rastu a tvorbe pracovných miest po koronakríze. Posledným kritériom je, aby opatrenie prispelo k zelenej a digitálnej transformácii hospodárstva.

Rovnaké podmienky sa vzťahujú aj na žiadosti o úver. Požičané peniaze nemôže krajina využiť na čokoľvek a každú žiadosť na dofinancovanie reformy musí jasne zdôvodniť.

EURACTIV Podcast | Miko: Zvyšovanie učiteľských platov Únia z plánu obnovy pravdepodobne nepreplatí

Príprava národného plánu obnovy musí byť široko inkluzívny proces. Ak do neho nebude zapojený niektorý z dôležitých aktérov, Komisia môže vláde vrátiť návrh reformného plánu na prepracovanie.

A to je ďalší dôvod, ktorým ministerstvo financií vysvetľuje, prečo zrejme návratnú pomoc z núdzového fondu nevyužije. „Kombinácia nejasnej výhodnosti a vysokej úrovne obmedzení z účelu čerpania teda vytvára nad výhodnosťou tohto nástroja otáznik,“ argumentuje rezort.

Žiadosti o pôžičky podľa usmernení Komisie nemusia byť súčasťou návrhu národného reformného plánu. Ak krajina bude neskôr potrebovať na reformy a investície viac prostriedkov, môže svoj plán kedykoľvek zrevidovať a podať žiadosť o úver. Túto možnosť ministerstvo financií nevylučuje.

„V prípade, že by sme sa v budúcnosti rozhodli, že budeme chcieť čerpať úver aj cez tento mechanizmus, stále to vieme urobiť prostredníctvom doplnenia plánu obnovy a odolnosti,“ dodáva.