Slovensko nevyužilo dobré časy na reformy a konsolidáciu verejných financií

Na snímke sprava predseda vlády SR Peter Pellegrini, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši, minister financií SR Ladislav Kamenický, ministerka vnútra SR Denisa Saková a minister hospodárstva SR Peter Žiga počas rokovania vlády SR, ktoré sa uskutočnilo na pozvanie guvernéra NBS Petra Kažimíra v priestoroch Národnej banky Slovenska v Bratislave 29. januára 2020. [FOTO TASR/Dano Veselský]

Problémom Slovenska podľa správy Európskej komisie o krajine nie je nekvalitná legislatíva, ale implementácia opatrení. Krajine odporúča tiež zamerať sa na lepšie využívanie eurofondov v kľúčových oblastiach pre budúci rast.

Slovensko má v súčasnosti stabilný, avšak pomalší hospodársky rast, nízku nezamestnanosť, stabilnú infláciu V roku 2019 malo EÚ lepšie výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu až 18 krajín. Krajina naplno nevyužila dobré časy hospodárskeho rastu na štrukturálne reformy a na zníženie deficitu a dlhu a zaostáva v oblastiach kľúčových pre budúci rast.

Vyplýva to z pravidelnej hodnotiacej správy Európskej komisie o Slovensku 2020, ktorú v stredu, tak ako aj pre ostatné štáty EÚ, zverejnila Európska komisia.

Pasca stredného príjmu

Slovensko sa postupne prestáva približovať výkonnosťou ekonomiky európskemu priemeru a zostáva približne na 75 percent hrubého národného dôchodku (HND) EÚ. „Najväčšie tempo dobiehania sme mali v rokoch 2003 až 2008, a potom od roku 2012 prakticky stagnujeme,” povedala vedúca tímu ekonomických analýz zastúpenia Komisie na Slovensku Lívia Vašáková.

Hoci v posledných mesiacoch spomaľuje celá európska ekonomika, na Slovensku je cohladenie ešte výraznejšie. Krajine tak hrozí, že zopakuje trajektóriu Portgualska, ktoré uviazlo v takzvanej pasci stredného príjmu, kedy ekonomika už bez zmeny politík nie je schopná rastu. „Zdá sa, že model, ktorý bol založený na nízkych mzdách a na lákaní priamych zahraničných investícií, už nemusí fungovať,“ povedala Vašáková.

Graf konvergencie (HND na hlavu k priemeru EÚ) [Zdroj: Správa Európskej komisie/Ameco.]

Správa zdôrazňuje, že problémom nie je kvalita domácej legislatívy, ale jej implementácia. Na rast ekonomických výsledkov Slovenska je podľa Komisie nutné zlepšenie kvality verejnej správy, vzdelávania, podpora vedy, výskumu a inovácií, ale tiež vyrovnávanie regionálnych rozdielov.

Komisia na niekoľkých miestach pripomína neefektívne čerpanie eurofondov, ktoré má Slovensko pridelené na financovanie práve týchto priorít.

Pozitívom znižovanie emisií

Komisia si tiež všíma vysokého podielu daní z práce, ktoré sú na úrovni 53,4 percenta všetkých daňových príjmov, keď priemer EÚ je 49,9 percent. Naopak, Slovensko má oproti priemeru EÚ podstatne nižšie kapitálové, majetkové a environmentálne dane. Medzera vo výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 23 percent je napriek miernemu zlepšeniu oproti priemeru EÚ 10,9 percenta ešte stále výrazne vyššia.

V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ sa Slovensko v prvej tretine rebríčka umiestnilo iba v emisii skleníkových plynov, kde k dobrému výsledku významne prispeli nízkouhlíkové technológie výroby elektrickej energie.

V druhej tretine rebríčka štátov EÚ, to znamená od 10. do 18. miesta, sa Slovensko umiestnilo v porovnaní hrubého verejného dlhu, rastu hrubého domáceho produktu či miery nezamestnanosti. Na chvoste krajín EÚ zostalo Slovensko v deficite verejných financií, HND na obyvateľa, obnoviteľných zdrojoch energie, vnímaní korupcie či medzery vo výbere DPH.