Slovensko podľa Šimečku dostane peniaze z plánu obnovy neskôr ako iné krajiny EÚ

Na snímke sprava riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas tlačovej konferencie na tému: Predstavenie Národného integrovaného reformného plánu - Moderné a úspešné Slovensko 5. októbra 2020 v Bratislave. [FOTO TASR /Jakub Kotian]

Pre pomalú prípravu národného plánu obnovy Slovensko bude meškať v čerpaní peňazí z fondu obnovy, tvrdí europoslanec Michal Šimečka. Ministerstvo financií nepovažuje za dôležité kedy, ale v akej kvalite pošle reformný plán na schválenie eurokomisii, v omeškaní čerpania problém nevidí.

Podľa europoslanca Michala Šimečku (Progresívne Slovensko, RE) Slovensko dostane peniaze z Plánu obnovy EÚ  neskôr ako ostatné členské krajiny. Hlavným dôvodom má byť neskoršie odovzdanie Národného plánu obnovy a odolnosti, ktorý je podmienkou, aby krajina mohla čerpať šesť miliárd grantov na ozdravné reformy a investície.

Ministerstvo financií ale kritiku odmieta s tým, že chce vypracovať kvalitný reformný plán a preto ho prípadne pošle na schválenie do Bruselu radšej neskôr.

Šimečka: Vláda musí zamakať

Európska únia sa v lete predbežne dohodla na vytvorení mimoriadneho fondu obnovy, ktorý pomôže členským krajinám vysporiadať sa so ekonomickými a sociálnymi škodami po epidémii ochorenia COVID-19. Zo 750-miliardového fondu je pre Slovensko najdôležitejší Nástroj obnovy a odolnosti, z ktorého môže čerpať najväčšiu časť nevratnej pomoci.

K dispozícii takto dostane zhruba šesť miliárd eur na naštartovanie a modernizáciu domácej ekonomiky. Slovensko má možnosť z nástroja využiť aj takmer sedem miliárd eur vo forme výhodných úverov. Vláda ale podľa rezortu financií o tieto peniaze nemá záujem.

Granty krajina dostane iba ak spíše ucelený balík reforiem a investičných projektov. Komisiu musí zároveň presvedčiť, že takto využité peniaze pomôžu vyriešiť dlhodobé výzvy, na ktoré každoročne poukazujú euroúradníci.

Premiér Igor Matovič po návrate z letného summitu EÚ, na ktorom sa európski lídri dohodli na vytvorení krízového fondu, prisľúbil, že národný reformný plán bude vznikať na základe desiatok verejných konzultácií. Reformné menu ale sa ale v lete rodilo iba v kruhu stovky odborníkov vybraných rezortom financií.

Výsledok ich práce minister Eduard Heger (OĽaNO) predstavil na začiatku októbra. Nešlo však o konkrétny plán obnovy, ale širšie reformné menu, z ktorého sa po verejnej diskusii vyberú opatrenia do konečného návrhu.

EURACTIV Podcast | Miko: Zvyšovanie učiteľských platov Únia z plánu obnovy pravdepodobne nepreplatí

Príprava národného plánu obnovy musí byť široko inkluzívny proces. Ak do neho nebude zapojený niektorý z dôležitých aktérov, Komisia môže vláde vrátiť návrh reformného plánu na prepracovanie.

Šéf rezortu financií vtedy argumentoval aj tým, že Slovensko má na dopracovanie návrhu reformného plánu čas do konca apríla 2021.

Podľa Šimečku ale nie je jedno, kedy krajina hotový plán pošle Komisii. Tvrdí, že peniaze z fondu obnovy bude Únia vyplácať podľa toho, v akom poradí Komisia schváli jednotlivým krajinám ich národné reformné plány. „Ak sa vláda okamžite nespamätá, hrozí, že prvé peniaze na obnovu ekonomiky dostane Slovensko výrazne neskôr, než ostatní,“ upozorňuje Šimečka.

Viacero štátov EÚ pritom plány buď dokončuje, alebo ich už odovzdali Komisii. Keď exekutíva EÚ návrh schváli, krajina môže čerpať zálohu v hodnote 10 až 20 percent grantovej alokácie. V prípade Slovenska by to mohlo byť až vyše miliardy eur, ktoré môže okamžite využiť na podporu ekonomiky.

„V deň, keď legislatíva o Fonde obnovy nadobudne účinnosť – pravdepodobne 1. januára 2021 – už len dokument formálne predložia na schválenie Komisii a Rade. Tento proces potrvá dva alebo tri mesiace, a vzápätí môžu dostať prvé peniaze na účet. Vzhľadom na nečinnosť vlády je dnes zrejmé, že Slovensko ich náskok nedoženie a v prvej skupine nebude,“ myslí si Šimečka.

Ministerstvo hovorí o strašení

Ministerstvo financií na Šimečkove tvrdenia reagovalo tlačovou správou. V nej tvrdí, že pre národný plán obnovy „je dôležitá kvalita a nie strašenie a snaha upútať pozornosť“.

Rezort v úvode ubezpečuje, že „Slovensko nepríde o žiadne peniaze“, hoci slovenský europoslanec prepad grantov vo svojom príspevku nespomínal.

Ministerstvo ďalej argumentuje, že EÚ bude vyplácať zálohy všetkým krajinám na investície a reformy, ktoré budú spísané v už schválenom pláne. „Preto za kľúčovú považujeme práve kvalitu samotného dokumentu a zámerov v ňom obsiahnutých,“ píše sa v tlačovej správe.

Opačný postup napríklad zvolil predseda českej vlády Andrej Babiš. Ten prvú verziu plánu odovzdal predsedníčke Komisie Ursule von der Leyen už v polovici októbra. Zástupcovia firiem ale aj tretieho sektora kritizovali jeho kvalitu ale aj spôsob prípravy, keďže vznikol bez predchádzajúcej verejnej diskusie.

Remišová: Investície z Plánu obnovy by mali byť radikálne zelené

Ministri v pondelok predstavili priority slovenského plánu obnovy v energetike a klimatickej politike. Kedy návrh uvidí verejnosť jasné nie je.

Hegerov rezort tiež pripomína, že vláda môže Komisii poslať dokument na schválenie, až keď sa Únia definitívne dohodne na legislatívnom rámci k plánu obnovy. Dnes nie je jasné, či to to európske inštitúcie stihnú do konca roka.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, predseda Európskeho parlamentu David Sassoli a nemecká kancelárka Angela Merkelová v mene nemeckého predsedníctva v stredu (11. novembra) vydali vyhlásenie, v ktorom sľubujú, že spravia všetko pre to, aby fond fungoval od prvého dňa budúceho roku.

Rezort ale vo svojom stanovisku nevyvracia tvrdenie, že sa k peniazom dostane neskôr ako ostatné krajiny, ktoré plán vypracujú skôr. Z jeho stanoviska ale vyplýva, že to ani nepovažuje za problém.

„V prípade, že by sa legislatíva na úrovni EÚ skutočne schválila s účinnosťou k 1. januáru 2021, treba povedať, že medzi prvými a poslednými krajinami, ktoré odovzdajú svoj Plán obnovy do Bruselu, bude maximálny časový odstup štyri mesiace, čo je v tomto kontexte celkom bezvýznamný sklz,“ píše rezort v tlačovej správe.