Slovensko sa nepoučilo, eurofondy ani tentokrát biodiverzite veľmi nepomáhajú

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Eurofondy určené na ochranu prírody a biodiverzity sa čerpajú pomaly. Väčšina z nich navyše nejde na konkrétne projekty praktickej ochrany vzácnych druhov a biotopov, ale na dokumentáciu a monitoring.

Ochrana prírody na Slovensku už dávno viazne. Nejde iba o tvrdenie aktivistov, ale už niekoľko rokov nás na to rôznymi žiadosťami, či žalobami, upozorňuje aj Európska komisia. Symbolom zlyhania sa stal miznúci hlucháň, no ten je iba najviditeľnejším dôkazom zlého prístupu k významným druhom a biotopom.

Sama Európska únia nám pritom dáva na ochranu vzácnych druhov a území veľké finančné prostriedky. V tomto programovom období sú to z fondov EÚ desiatky miliónov eur. Slovensko ale európske peniaze dlhodobo nevie efektívne využiť.

V čom máme problém

Európska komisia voči Slovensku v súčasnosti stále vedie tri právne konania, ktoré sa týkajú neuspokojivej ochrany prírody – hlavne v európskych chránených územiach Natura 2000. Najznámejším prípadom je konanie pre ťažbu dreva v chránených biotopoch hlucháňa hôrneho.

Od roku 2019 Komisia Slovensko tiež vyzvala, aby v súlade so smernicou o biotopoch rozšírilo sústavu chránených území Natura 2000. Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR), ktorá zoznam území pripravuje, ale narazila na odpor vlastníkov a užívateľov pozemkov či ostatných rezortov.

Problematická je hlavne ochrana nížinných a podhorských lúk. Prečo má s tým Slovensko problém, minulý rok pre EURACTIV Slovensko vysvetľoval spolupracovník Botanického ústavu SAV Dobromil Galvánek.

„Veľký problém je, že odpor vlastníkov a užívateľov voči vyhlasovaniu nových chránených území je enormný. Pracovníci Štátnej ochrany prírody SR boli na prejedaniach často hromozvodom ich frustrácii, takže je to komplikovaná pozícia,“ povedal Galvánek.

„Teoreticky sú síce peniaze na kompenzácie obmedzení v územiach Natura 2000, ale často sú veľmi zle nastavené, takže pracovníci ochrany prírody nemajú čo ponúknuť ako kompenzáciu ochranného režimu,“ dodáva Galvánek.

Natura 2000: Slovensko dlhodobo nedokáže nastaviť ochranu území európskeho významu

Slovensko už nejaký čas čelí trom konaniam zo strany Európskej komisie týkajúce sa sústavy Natura 2000. Tlak Bruselu sa stupňuje a nová vláda musí situáciu riešiť. Pomôcť by mohlo aj lepšie domáce nastavenie európskych finančných prostriedkov v novom období. 

Peniaze sú, ale príroda ich nevidí

Inými slovami to v minuloročnom rozhovore pre EURACTIV Slovensko zhrnul ochranár Jozef Ridzoň z SOS/Bridlife: peniaze na ochranu prírody máme – predovšetkým z EÚ – no v prírode to úplne nevidno.

Keď sa v roku 2016 Inštitút pre ochranu prírody pozrel na to, ako sa čerpali eurofondy určené na ochranu biodiverzity ešte v predošlom programovom období 2007 až 2013, zistil, že z nich na skutočnú ochranu ohrozených druhov a ich biotopov išlo iba zhruba jedno percento. Z 32 miliónov eur sa tak v prírode spravili projekty za približne 400 tisíc eur.

Celkovo sa na praktické opatrenia v prírode použilo asi 11 percent prostriedkov, no išlo hlavne o projekty na podporu turizmu. Väčšinu peňazí zhltala príprava programov starostlivosti, čo sú dokumenty, ktoré nastavujú ochranu významných území a druhov a na systém monitorovania druhov a biotopov.

V súčasnom eurofondovom období nie je situácia výrazne lepšia.

Na prírodu sa veľa nevyčerpalo

Na ochranu biodiverzity a prírody bolo na roky 2014 až 2020 vyčlenených bezmála 130 miliónov eur – konkrétne ide o špecifický cieľ „Zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov a posilnenie biodiverzity, najmä rámci sústavy Natura 2000“.

Ako pre portál EURACTIV Slovensko uviedlo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), v rámci tohto cieľa bolo doteraz zazmluvnených 22 projektov v sume takmer 66 miliónov eur, pričom skutočne sa za sedem rokov vyčerpalo 20 miliónov eur, čiže ani nie 20 percent prostriedkov.

Časť peňazí určených na ochranu biodiverzity – bezmála 17 miliónov eur – sa presunula na opatrenia pre boj s epidémiou COVID-19. V každom prípade platí, že na ochranu biodiverzity ešte treba vyčerpať takmer sto miliónov eur. Na to zostávajú necelé tri roky, keďže eurofondy zo súčasného programového obdobia môžeme čerpať do roku 2023.

Podľa verejne dostupných informácií systému ITMS, ktorý na jednom mieste zhŕňa údaje o eurofondových projektoch, envirorezort v rámci tohto cieľa doteraz vyhlásil päť dotačných výziev.

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Ochrana prírody sa na Slovensku nikdy nebrala seriózne a vždy bola na konci záujmu štátu. Hoci musíme riešiť veľa dlhodobých problémov, na národnej úrovni nikdy neboli vytvorené  podmienky na jednoduchšie získanie peňazí z fondov EÚ, hovorí JOZEF RIDZOŇ z SOS/Birdlife.

V troch z nich sa o dotáciu môžu prihlásiť aj neštátne organizácie, napríklad samosprávy, ochranárske združenia, či podnikatelia, no podľa ITMS podporu takto získali iba tri projekty. Väčšinu peňazí čerpajú dve štátne organizácie: Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) a ŠOP SR. Aktivity SAŽP sú zamerané na zachovanie biodiverzity mimo chránených území – napríklad výsadbou stromov v projekte Zelené obce.

Z týchto údajov ale nie je jasné, koľko peňazí išlo na praktickú ochranu biodiverzity. Priamo na túto otázku neodpovedá ani envirorezort. Vo svojom stanovisku odkazuje iba na alokácie vyhlásených výziev, no už pri prvom pohľade na tieto projekty je zrejmé, že značná časť prostriedkov ide na dokumentáciu a monitoring.

Najviac schválených projektov má Štátna ochrana prírody, ktorá je napríklad pri najväčšej 30-miliónovej výzve, jediným oprávneným žiadateľom dotácií. Ako pre EURACTIV Slovensko upresnil námestník generálneho riaditeľa pre projekty Daniel Baláž, z eurofondov určených na ochranu biodiverzity ŠOP SR vyčerpal šesť miliónov eur z celkovo zazmluvnených 41,3 miliónov eur v rámci deviatich projektov. Na konkrétne projekty v rámci programov starostlivosti Štátna ochrana SR k dnešnému dňu vyčerpala bezmála 2,6 milióny eur. Na praktickú ochranu chránených biotopov a druhov sa teda v tomto programovom období z dostupných európskych peňazí neminuli ani tri milióny eur.

Kde to viazne

Vyzerá to tak, že eurofondy prírode veľmi nepomôžu ani tentokrát. No ani v tomto prípade nebude chyba na strane EÚ, ale v dlhodobom prístupe Slovenska – či už k ochrane prírody, alebo k čerpaniu európskych dotácií.

Daniel Baláž potvrdzuje, že aj teraz medzi najúspešnejšie projekty patrí vypracovanie dokumentov ochrany prírody, na ktorých pracujú zamestnanci ŠOP SR.

„Žiaľ, aj v súčasnom programovom období, tak ako to bolo aj v predošlom, medzi úspešnejšie projekty patria tie, ktoré ŠOP SR realizuje vlastnými kapacitami, bez investícií a realizácii opatrení na pozemkoch iných subjektov a bez aktivít, ktoré podliehajú veľkým verejným obstarávaniam,“ vysvetľuje Baláž.

Hlavnou prekážkou čerpania eurofondov sú už spomenuté vlastnícke vzťahy k pôde. ŠOP SR totiž získava desiatky miliónov eur z fondov EÚ na ochranu pozemkov, ktoré nevlastní a ani nespravuje. „Realizácia opatrení na pozemkoch iných vlastníkov naráža na problémy investície prostriedkov EÚ do majetku iných subjektov,“ hovorí Baláž.

To znamená, že chránené územie sa bez súhlasu vlastníka nemôže ani pokosiť, čo je pre budovanie biodiverzity problém. Vlastníci sú často neznámi, alebo o možnostiach dotačnej podpory nevedia.

Zdĺhavé rozhodovanie a obrovská byrokracia: Ako sa čerpali eurofondy do životného prostredia?

V operačnom programe Kvalita životného prostredia zostáva nevyčerpaná viac ako polovica peňazí. V jednotlivých oblastiach sa navyše peniaze nečerpali rovnomerne. Problém bol najmä v protipovodňových opatreniach. Envirorezort avizuje, že časť peňazí bude presúvať.

Programové obdobie sa 2014-2020 sa prakticky skončilo. …

„Na pozemkoch fyzických osôb (drobných vlastníkov, neznámych vlastníkov a podobne) je realizácia opatrení prostredníctvom operačného programu prakticky nemožná. Na pozemkoch Slovenského pozemkového fondu (SPF) je väčšina území v nájmoch tretích subjektov, kde je za momentálnej situácie realizácia projektov nemožná. Na pozemkoch hospodárskych subjektov je realizácia opatrení možná jedine prostredníctvom schémy štátnej pomoci, čo je pre subjekty príliš administratívne náročné, prípadne prostredníctvom schémy de-minimis (minimálna pomoc, na ktorú sa nevzťahujú niektoré pravidlá hospodárskej súťaže, pozn. red.) ktorá je však obmedzená výškou pomoci, vysvetľuje Daniel Baláž.

Celú situáciu navyše komplikuje to, čo brzdí čerpanie všetkých eurofondov na Slovensku: administratívna náročnosť a prebujnená byrokracia. Baláž menuje hlavne verejné obstarávanie, komplikované vykazovanie čerpania peňazí na mzdy a neefektívny systém výkupu pozemkov.

„Z dôvodu komplikovaných procesov pri verených obstarávaniach, ale aj zdržaním sa pri zavádzaní schémy štátnej pomoci, ktorú program pôvodne neobsahoval, došlo k tak výraznému meškaniu, že väčšina projektov má veľmi nízke čerpanie, alebo sú stále ešte vo fáze schvaľovania projektových žiadostí,“ dodáva.

Čo ďalej

Hoci sa zatiaľ celkovo nepodarilo vyčerpať ani polovicu eurofondov, Slovensko sa už pripravuje na nové programové obdobie s novým balíkom peňazí. Vláda v súčasnosti pripravuje návrh takzvanej Partnerskej dohody, v ktorej okrem iného zadefinuje aj investičné priority na nasledujúcich sedem rokov. Podľa poslednej verzie, ktorú má portál EURACTIV Slovensko dispozícii, sa medzi v nej opäť počíta aj s ochranou prírody a biodiverzity. Objem prostriedkov zatiaľ rovnako ako ani pri iných prioritách zatiaľ nie je známy.

Bez zmeny prístupu sa ale lepšie využitie budúcich eurofondov očakávať nedá.

Viaceré návrhy pred štartom nového programového obdobia navrhuje aj ŠOP SR. To sú niektoré z nich:

  • zjednodušiť mechanizmus poskytnutia finančného príspevku neštátnym hospodárskym subjektom na realizáciu opatrení vyplývajúcich z požiadaviek ochrany prírod: Zjednodušené zaviesť paušálne platby na štandardné opatrenia,
  • v prípade realizácie manažmentových opatrení v chránených územiach (kosenie, odstraňovanie náletov a pod.) nevyžadovať súhlasy vlastníkov pozemkov v prípade, že opatrenia vychádzajú zo schválených dokumentov starostlivosti, ktoré boli s vlastníkmi prerokované,
  • v každej výzve umožniť prijímateľovi vybrať si spôsob financovania mzdových výdavkov: paušálne platby, alebo mzdové výdavky stanovené objemom hodín, podľa zamerania projektu a výhodnosti spôsobu,
  • nelimitovať v rámci rozpočtu projektu výšku výkupov pozemkov v chránených územiach, nelimitovať výkup pozemkov stupňom ochrany, ale v prípadoch výskytu vzácnych druhov a biotopov umožniť výkup aj v nižších stupňoch ochrany,
  • nevyžadovať väzbu výkupu pozemkov na konkrétne parcely pri podávaní žiadosti o dotáciu. Je veľmi náročné dopredu dohodnúť s vlastníkmi výkup konkrétnych pozemkov, konkrétne pozemky sa spresnia počas realizácie projektu, nie je možné na 3-4 roky dopredu dojednať, preto je veľmi nízke čerpanie prostriedkov na výkupy pozemkov,
  • nelimitovať výšku ceny vykupovaných pozemkov štandardným znaleckým posudkom, ktorý odráža len cenu za hospodárske využívanie pozemkov, ale nezohľadňuje hodnotu pozemku z hľadiska ochrany prírody,
  • vytvoriť schému mikroprojektov na podporu drobných vlastníkov pozemkov v chránených územiach, ktorí nie sú hospodárskymi subjektami a mimovládnych organizácií, pričom dozorujúcim garantom by mala byť organizácia ochrany prírody.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8