Slovensko sa ohradilo voči plánom Komisie na znižovanie pesticídov

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nominant OľaNO) počas stretnutia agroministrov v rámci Rady EÚ pre poľnohospodárstvo (AGRIFISH). [Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.]

Európska komisia má na budúci týždeň predstaviť nové nariadenie o udržateľnom používaní pesticídov, ktoré má zaviazať Úniu k zníženiu ich používania o polovicu do roku 2030. Slovensko s ďalšími desiatimi krajinami žiada, aby sa pri stanovení cieľov prihliadalo na špecifiká agrosektorov členských krajín a intenzitu spotreby pesticídov v štátoch EÚ.

V Bruseli sa už naplno rozbieha diskusia o budúcnosti pesticídov v Európskej únii.

Európska komisia má na budúci týždeň (22. júna) predstaviť nové nariadenie o trvalo udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín (PPP).

Návrh má nadviazať na potravinovú stratégiu Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F), ktorú Komisia predstavila ešte v roku 2019. Tá by mala Úniu priviesť k udržateľnejšej výrobe potravín, k čomu má prispieť aj návrh znížiť používanie a riziká pesticídov v poľnohospodárstve do roku 2030 o polovicu a tak sa všeobecne očakáva, že Komisia z neho v novom nariadení spraví právne záväzný cieľ.

Pôvodne návrh mala Komisia zverejniť už v marci, no vojna na Ukrajine okrem mnohých iných vecí poznačila aj pohľad na budúcnosť európskeho poľnohospodárstva vrátane diskusie o znižovaní jeho negatívnych vplyvov na prírodu a klímu.

No ani teraz nie je jasné, či európska exekutíva nakoniec pesticídovú legislatívu neodsunie na neskôr. Jedným z dôvodov je aj list desiatich členských štátov, ktoré majú z novej legislatívy obavy a chcú o nej ešte ďalej diskutovať.

Z Farmy na stôl: Obmedzenia pesticídov sa slovenskí farmári zrejme báť nemusia

Členské krajiny pri plnení cieľov potravinovej stratégie nebudú na jednej štartovacej línii. Komisia totiž bude navrhované znižovanie používania pesticídov a hnojív, či zvyšovanie výmery ekofariem počítať priemerne pre celú EÚ. Slovensko tak bude môcť zvyšovať živočíšnu výrobu.

O čo ide

Rozpor v názoroch na novú legislatívu nie je ani tak v samotnom cieli, ale skôr v spôsobe, ako sa má k nemu Únia dopracovať, ako ho bude počítať, a ako k nemu majú prispieť jednotlivé členské štáty EÚ.

Už vo februári sa na verejnosť dostal uniknutý návrh eurokomisie, podľa ktorého by sa 50-percentné znižovanie chemickej ochrany rastlín meralo na úrovni členských krajín. To by znamenalo, že všetci farmári by mohli postrekovať iba polovičnými množstvami bez ohľadu na to, či sa v danej krajine pesticídy nadužívajú alebo sa nimi na poliach skôr šetrí.

Návrh ale počítal aj s výnimkami. Niektoré krajiny by si mohli stanoviť 45-percentný národný cieľ a vo zvláštnych prípadoch by obmedzenie pesticídov mohlo byť len štvrtinové. V každom prípade by ale menej odvážny plán musel mať pádny dôvod, napríklad premnoženie nového škodca.

Podľa kritikov návrhu Komisie by to bolo diskriminačné hlavne voči samotným poľnohospodárom. Tvrdia, že je iné ubrať z pesticídov o polovicu, ak ich farmár na hektár dáva menej ako jeden kilogram, ako keď ich roľník z inej krajiny spotrebuje päťkrát toľko.

Časť krajín Únie preto žiada, aby sa limity na spotrebu pesticídov nemerali na národnej, ale európskej úrovni. V takom prípade by najviac museli zabrať krajiny, ktoré majú najväčší potenciál znížiť celoeurópsky objem pesticídov – čiže buď veľké agrosektory, alebo tie, kde farmári používajú chemickú ochranu najintenzívnejšie.

Aké sú výhrady

V takomto duchu sa nesie aj argumentácia desiatich členských krajín, ktoré spísali svoje výhrady v spoločnom prehlásení pred ostatným stretnutím európskych agroministrov v rámci Rady EÚ pre poľnohospodárstvo (AGRIFISH). Ohľadom uniknutého návrhu Komisie v ňom vyjadrujú „vážne pochybnosti“ a žiadajú ďalšiu diskusiu o zmene pravidiel pre pesticídy.

Ich hlavnou obavou je, že razantné zníženie ochranných prípravkov voči hmyzu, burinám či hubám môže citeľne znížiť poľnohospodársku produkciu a ohroziť potravinovú bezpečnosť EÚ.

Desiatka štátov súhlasí, aby k spoločnému cieľu stratégie Z farmy na stôl prispeli všetky členské štáty, no každý podľa vlastných možností.

Od Komisie žiadajú, aby z legislatívy bolo jasné, že sa 50-percentný cieľ na obmedzenie pesticídov bude vzťahovať na EÚ ako celok. Pre stanovenie cieľov na národnej úrovni by sa malo vziať do úvahy, aká je v súčasnosti intenzita používania chemickej ochrany v každom štáte.

Tri úvahy, ktoré by Komisia mala zvážiť pred zmenou pravidiel pre pesticídy

Eurokomisia v lete zverejní dlho očakávaný návrh nariadenia o trvalo udržateľnom používaní pesticídov, ktoré môže obsahovať aj cieľ znížiť ich spotrebu o polovicu. Nové pravidlá by tak mohli výrazne ovplyvniť potravinovú bezpečnosť EÚ.

„Tým, že sa stanoví povinnosť konať a nie povinnosť dosiahnuť stanovený cieľ, sa zaistí lepšia implementácia právneho predpisu,“ píše sa v ich liste.

Podľa nich by mal každý členský štát rozpísať vo svojom Národnom akčnom pláne na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov, ako chce prispieť k celoeurópskemu zníženiu. Tento dokument majú štáty povinnosť pripravovať už od roku 2012.

Plány by podľa ich predstavy mali zohľadňovať špecifické situácie v agrosektore jednotlivých krajín. Menujú napríklad to, ako je tam rozšírené používanie alternatívnej, prírodnej ochrany proti škodcom, štruktúru pestovaných plodín a jej očakávanú obmenu v dôsledku klimatickej zmeny, rozšírenie škodcov a ich schopnosť nadobúdať odolnosť voči ochrane rastlín, či potravinovú sebestačnosť.

Do spoločného vyhlásenia sa okrem Slovenska zapojilo Rakúsko, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Poľsko a Slovinsko.

Situácia Slovenska

Väčšina podpísaných krajín má nižšiu spotrebu pesticídov na jeden hektár ako je priemer EÚ. Podľa posledných údajov Eurostatu sa v priemere na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy ročne predajú tri kilogramy pesticídov.

Na základe týchto štatistík by ich najviac mali používať farmári na Cypre (9 kilogramov), Malte (7,8 kilogramu) a Holandsku (5,6 kilogramu), a najmenej vo Fínsku, Švédsku a Írsku (zhodne 0,6 kilogramu).

Slovensko je vo využívaní prípravkov na ochranu rastlín pod európskym priemerom. Ročný predaj pesticídov na jeden hektár dosahuje 1,3 kilogramu.

Podľa spomínaného národného akčného plánu ale spotreba pesticídov na Slovensku postupne stúpa, čo je v porovnaní s európskym priemerom opačný trend. Od roku 2008 do roku 2019 narástla takmer o polovicu. V roku 2014 sa celkovo na Slovensku použilo 5,1 milióna kilogramov pesticídov, o päť rokov neskôr to už bolo o tristo ton viac.

Málo peňazí na biodiverzitu a klímu či slabé zapojenie žien: Ako Komisia vidí náš agrodotačný plán

Eurokomisia v dlhoočakávanom hodnotení strategického plánu odporúča agrorezortu, aby ešte sprísnil ekologické požiadavky na poľnohospodárov. Zároveň od neho očakáva, že objasní, ako chce prispieť k celoeurópskej snahe znižovať používanie pesticídov.

Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva sľubuje zníženie používania chemickej ochrany rastlín aj v návrhu agrodotačného plánu na roky 2023 až 2027. Táto ambícia sa dostala dokonca do jeho strategického vyhlásenia. „Pri výrobe potravín znížime využívanie pesticídov prípravkov na ochranu rastlín a riziko z ich používania,“ oznamuje agrorezort.

Do roku 2027, keď skončí programové obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, by sa podľa strategického plánu pesticídy mali obmedziť približne o 17 percent.

Túto snahu v hodnotení plánu ocenila aj Európska komisia. Napriek tomu stanovený cieľ nepovažuje za dostatočne ambiciózny. „Slovensko by malo preskúmať, či sa v pláne dostatočne rieši súvisiaca potreba, a zvážiť vykonanie ďalších osobitných intervencií, ktoré by prispeli k zníženiu používania pesticídov,“ odkazuje Slovensku eurokomisia.

Komisárka: Ciele budeme šiť na mieru

Ako informuje bruselský portál EURACTIV, eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakides po stretnutí agroministrov uistila, že Komisia predstaví návrh, ktorý zásadne zmení kurz v spôsobe používania pesticídov.

A hoci priznala, že tak musí spraviť čo najskôr, zatiaľ nepotvrdila, kedy exekutíva EÚ návrh nariadenia ukáže verejnosti.

Kyriakides povedala, že výhrady desiatky členských krajín zaznamenala, a uistila, že už teraz sú zohľadnené v pripravovanom návrhu. „Nebudeme v ňom navrhovať univerzálne riešenia pre všetkých,“ uviedla s tým, že Komisia bude dbať na národné špecifiká a na intenzitu používania pesticídov v štátoch EÚ.

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter