Slovensko sa sporí s Eurostatom o metodiku

Peter Kažimír

Slovensko do vstupovalo rokovaní s Eurostatom s údajom o deficite na úrovni 2,56 % HDP. Štatistický úrad Európskej komisie ale rozhodol, že nezapočíta niektoré špecifické transakcie na príjmovej strane rozpočtu, čo štatistický úrad Európskej komisie priviedlo k vyčísleniu slovenského deficitu za rok 2015 na 2,97 % HDP.

To je tesne pod hraničnými 3 %, ktoré vyžadujú rozpočtové pravidlá eurozóny, predovšetkým Pakt stability a rastu. Navyše to predstavuje spomalenie ďalšej plánovanej konsolidácie slovenských verejných financií smerom k cieľu vyrovnaného rozpočtu. Tento cieľ nová slovenská vláda vo svojom návrhu programového vyhlásenia posúva na rok 2020.

Cargo a eurofondy

Eurostat aj napriek argumentácii slovenského ministerstva financií neuznal do príjmov splátky návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur.

Eurostat preklasifikoval túto splátku na kategóriu „neovplyvňujúcu príjmy“, čo podľa rezortu financií spôsobilo, že jedna transakcia dvakrát negatívne ovplyvnila hospodárenie verejnej správy.

Okrem toho Eurostat neuznal ani príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, ktoré pochádzajú z prostriedkov EÚ a sú určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania.

„Takéto prekvapenia na poslednú chvíľu zo strany Eurostatu nie sú fér a budeme trvať na ďalšej diskusii k tejto téme“, reagoval dnes minister financií Peter Kažimír.

„V minulosti neboli obdobné operácie zo strany Eurostatu nikdy spochybnené“, tvrdí Kažimír.

Ministerstvo tiež vysvetľuje, že výšku schodku negatívne ovplyvnilo aj hospodárenie samospráv, kedy obce a VÚC napriek vykazovanému prebytku nedosiahli rozpočtovanú úroveň. Pod zvýšenie schodku sa podpísalo aj zhoršenie hospodárenia Enviromentálneho fondu, či tzv. „novozaradených“ subjektov do sektora verejnej správy (ŽSR, NDS, a.s., Recyklačný fond, verejné nemocnice).

Ministerstvo hovorí aj o pozitívnych správach. Oproti minulému roku sa podarilo do štátneho rozpočtu vybrať o takmer pol miliardy eur viac. Lepšia má byť aj obsluha štátneho dlhu, ktorá stála o 34 miliónov eur menej.

Prejedanie pozitív

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor na svojom blogu na margo zverejnených údajov Eurostatom napísal, že sa „potvrdzuje, že smerovanie k vyrovnanému rozpočtu je zatiaľ len prázdna fáza a skôr platí filozofia „tri percentá a dosť““.

Podľa Ódora chýbajú mechanizmy, ktoré by aspoň sčasti zabraňovali „prejedaniu pozitív“, napríklad výdavkové limity. Negatívne hodnotí snahy o zmäkčovanie dlhovej brzdy.

„Čaká nás v nasledujúcich desaťročiach najhoršia demografická zmena spomedzi krajín EÚ, bolo by ekonomickou samovraždou vstupovať do tohto obdobia s vysokým dlhom,“ napísal.

Dlh klesá, no v eurozóne je stále vysoký

Dlh Slovenska medziročne klesol o jeden percentuálny bod, z  53,90 % HDP v roku 2014 na 52,91 % HDP. V nasledujúcich rokoch sa dá podľa ministerstva očakávať, že dlh bude klesať až pod úroveň 50%.

Trend znižujúceho sa zadlženia aj deficitu potvrdili najnovšie čísla Eurostatu pre celú EÚ aj pre eurozónu.

Deficit eurozóny klesol z 2,6 na 2,1 %. V celej dvadsaťosmičke z 3 % a 2,4 %.

Verejný dlh eurozóny sa spustil z 92 % na 90, 7 %, čo je však stále ďaleko od požadovanej hranice 60 %. Pre EÚ 28 sú čísla nižšie, z 86,8 % sa dlh v minulom roku dostal na 85, 2 %.

Rozpočtové prebytky hlási len Luxembursko (1,2 %), Nemecko (0,7 %) a Estónsko (0,4 %). Švédsko hospodári s vyrovnaným rozpočtom. Hranicu 3 % deficitu prekročili minulý rok Grécko (7,2 %), Španielsko (5,1 %), Portugalsko a Veľká Británia (4,4 %), Francúzsko (3,5 %) a Chorvátsko (3,2 %).

Najzadĺženejšou krajinou zostáva Grécko s dlhom na úrovni 176,9 % HDP, nasledované Talianskom (132,7 %), Portugalskom (129 %). Najmenej zaťažené dlhom je Estónsko (9,7 % HDP), Luxembursko (21,4 % ) a Bulharsko (26,7 %).