Slovensko sa umiestnilo šieste na svete v rebríčku udržateľného turizmu

Pohľad z hrebeňa Nízkych Tatier [Pixabay]

Rebríček udržateľného cestovania ovládli európske krajiny. Na prvých troch miestach sú Švédsko, Fínsko a Rakúsko. Slovensko si najviac polepšilo v dopyte po udržateľnom cestovaní.

Európske krajiny sa v rebríčku umiestnili na prvých 21. miestach. Až za nimi sa nachádza Bolívia, Nový Zéland a Kanada. Najlepšie si viedli severské krajiny. Tie sú podľa agentúry Euromonitor, ktorá rebríček vypracovala, príkladom dobrej praxe v snahe znížiť dopady cestovania a turizmu na životné prostredie. Okrem Švédska a Fínska na prvých dvoch miestach sa štvrté umiestnilo Estónsko, Nórsko bolo piate a Island siedmy.

Slovensko si v porovnaní s minulým rokom polepšilo najmä v kategóriách dopyt po udržateľnom turizme a udržateľné bývanie. Euromonitor skúmal 99 krajín na celom svete. Na chvoste sú Pakistan, India a Maurícius.

Rebríček udržateľného turizmu každoročne vypracováva agentúra Euromonitor. Krajiny hodnotí na základe deviatich kritérií. Tými sú environmentálna udržateľnosť, sociálna udržateľnosť, ekonomická stabilita, riziko, dopyt po udržateľnosti, udržateľná doprava a udržateľné ubytovanie. Nie všetky kategórie však majú rovnakú váhu. Za rok 2020 boli najdôležitejšie dopyt a doprava.

Vzorom je sever

Turizmus a cestovanie prinášajú viaceré výrazné dopady na životné prostredie. Okrem emisií z dopravy zahŕňajú tiež znečistenie, vyššiu tvorbu odpadov a rýchlejšie vyčerpavanie pôvodných zdrojov. Zvyšujú takisto tlak na miestne biotopy a využívanie pôdy.

Zároveň však podľa Euromonitoru rastie snaha tieto negatíva obmedziť. Najaktívnejšia v znižovaní dopadu turizmu a letectva na životné prostredie je Európa. Pomáhajú najmä aktivity Európskej únie, ktorá cez Európsku zelenú dohodu pretláča silnú environmentálnu agendu. Aj to je podľa Eurominitoru dôvodom prečo sú na špičke rebríčku práve európskej krajiny.

Matúš Vallo sa dostal do zoznamu kandidátov na ocenenie pre najlepšieho starostu sveta

V záverečnej nominácii na titul, ktorý každé dva roky udeľuje medzinárodná organizácia The City Mayors Foundation, sa nachádza 32 starostov z celého sveta. Do zoznamu sa dostali starostovia, ktorí preukázali svoje schopnosti počas koronakrízy.

Aj v Európe si agentúra všimla premiantov. Za najlepší príklad prístupu k turizmu považuje sever Európy. Na čele sa rovnako ako minulý umiestnilo Švédsko, ktoré je rodiskom hnutia flygskam odmietajúceho lietanie ako praktiku silno zaťažujúcu životné prostredie. Výraznou osobnosťou, ktorá sa o úspech flygskamu pričinila je Greta Thunberg. Švédsko má takisto vypracovanú stratégiu udržateľného turizmu, v rámci ktorej sa sústreďuje na regionálny turizmus s niekoľkými kľúčovými mestami.

Slovensko sa spomedzi Vyšehradskej štvorky umiestnilo najlepšie. Česká republika je 14. Poľsko 21. a Maďarsko 27. Zo slovenských susedov sa lepšie umiestnilo len Rakúsko na treťom mieste. Euromonitor vypracoval rebríček aj pre jednotlivé kategórie. Slovensko sa v prvej desiatke nachádza v dvoch – v udržateľnej doprave je desiate. Táto kategória skúma závislosť krajiny na leteckej doprave či podiel železničnej dopravy na celkovej doprave v krajine.

Desiate miesto patrí Slovensku aj v sociálnej udržateľnosti, ktorá hovorí o chudobe, šťastí, slobode, rovnosti či prístupe k zdrojom a potravinám.

Návrat k normálu?

Rok 2020 bol rokom zákazov a obmedzení. Zároveň však pomohol objasniť viaceré problémy súvisiace s tradičným modelom turizmu, ktorý už nemá v postpandemickom svete miesto, píše agentúra Euromonitor. Turizmus bol v minulom roku hlavne domáci. Aj mnohí Slováci, ktorí bežne cestujú, strávili dovolenku radšej doma.

Pandémia silno zasiahla letecký sektor, ktorý museli viaceré krajiny podporiť z vlastného vrecka. Niektoré, ako Francúzsko či Nemecko, svoju pomoc podmienili zmenšením flotily leteckých spoločností, znížením emisií či inými opatreniami.

Euromonitor v závere štúdie píše, že mnohí zástupcovia sektora a zainteresované strany sa už nechcú vrátiť k pôvodnému modelu turizmu. Autori však zároveň uvádzajú, že iba polovica cestovných kancelárií a podnikov v turistickom sektore sa riadi cieľmi udržateľnosti, ako ich definovala OSN.

„Firmy sa musia sústrediť na dlhodobé a hodnotové stratégie udržateľnej obnovy, z ktorých môžu mať prospech všetky zúčastnené strany, namiesto nasledovania krátkodobých cieľov s potenciálom veľkého zisku,” píšu autori.