Slovensko spochybňuje, či je laboratórne mäso k zvieratám šetrnejšie ako veľkochovy

Slovensko sa pridalo k spoločnému listu dvanástich členských štátov EÚ, v ktorom laboratórne pestované mäso označujú za hrozbu pre zvieracie farmy, vidiek, ale aj pre zvieratá samotné. „Mäso vypestované v laboratóriu nezabezpečuje vyššie normy pre dobré životné podmienky zvierat,“ tvrdia. Vo výzve pritom opomínajú desiatky miliónov zvierat, ktoré zomrú v hospodárskych veľkochovoch. Podľa odborníka sa snažia umelo vyvolať strach z inovácií v agropotravinárstve.

Francúzsko, Taliansko a Rakúsko sa pustili do boja proti laboratórnemu mäsu. Pred minulotýždňovou Radu EÚ pre poľnohospodárstvo (AGRIFISH) spísali spoločný list, v ktorom tvrdia, že jeho vývoj predstavuje hrozbu pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín v EÚ.

Pod výzvu sa podpísalo ďalších deväť členských štátov EÚ vrátane Slovenska.

V liste tvrdia, že vývoj umelého mäsa vyvoláva množstvo otázok. „Tieto otázky majú zásadný význam pre spoločnosť, ktorú chceme v budúcnosti v Európe vybudovať, a preto by mali byť súčasťou obnovenej a širokej diskusie v EÚ,“ upozorňujú.

Okrem odborníkov chcú do diskusie zapojiť aj širokú verejnosť a od Európskej komisie požadujú vypracovať analýzy o prínosoch a rizikách mäsa zo skúmavky.

Výzva obsahuje súpis etických, environmentálnych, socioekonomických a zdravotných otázok, ktorými autori nepriamo vyjadrujú svoje hlavné obavy a argumenty proti laboratórne pestovanému mäsu.

Marián Milec z programu Jem pre Zem, ktorý sa venuje udržateľným spôsobom stravovania, považuje túto iniciatívu za „znepokojivú“. „O to viac, že mnohé tvrdenia sú zavádzajúce či dokonca v priamom rozpore s realitou,“ hovorí pre portál EURACTIV Slovensko.

Štáty trápi etika

Podpísané štáty sa hneď na začiatku snažia spochybniť hlavný argument v prospech laboratórneho mäsa – menej zvieracieho utrpenia.

Argumentácia jeho zástancov je jednoduchá: umelo vyrobené mäso dokáže nahradiť produkciu z priemyselných chovov, v ktorých každoročne v Európe umrú desiatky miliónov kráv či prasiat.

„Môže sa produkcia mäsa na báze buniek považovať za alternatívu, ktorá je šetrnejšia k zvieratám, ak zahŕňa ich zabíjanie?“ oponujú autori výzvy v časti venovanej etickým argumentom proti kultivovanému mäsu.

Podľa Mileca je jednoznačnou odpoveďou „áno“. „Kultivované mäso umožní významne znížiť množstvo takzvaných hospodárskych zvierat, chovaných vo veľkochovoch. Bunky na kultiváciu je možné získať zo zvierat bez ich usmrtenia,“ vysvetľuje.

Podľa Eurostatu Únia v roku 2022 vyprodukovala viac ako 22 miliónov ton bravčového mäsa, 13 miliónov ton hydinového mäsa a 6,6 milióna ton hovädziny.

List naráža na prax, v ktorej sa ako médium pre laboratórny rast buniek používa fetálne bovinné sérum (FBS). V preklade ide o krv nenarodených teliat, ktorá sa získava z tela porazených kráv. Milec priznáva, že táto praktika je z pohľadu etiky problémová. No dodáva, že FBS sa používalo hlavne vo fáze výskumu a vývoja. Dnes už producenti vedia mäso vyrobiť aj bez neho, a tak ho postupne z výroby odstraňujú.

Dôvodov je viac. „FBS je napríklad extrémne drahé, a preto by predstavovalo veľkú ekonomickú prekážku. Zároveň predstavuje etický problém pre niektoré firmy aktívne v tejto oblasti a pre mnohých prvotných zákazníkov a zákazníčky,“ vysvetľuje Milec.

Prvou krajinou na svete, ktorá schválila predaj kultivovaného mäsa, je Singapur. Pri jeho produkcii sa FBS nepoužíva.

Laboratóriá verzus pasienky

List sa takisto snaží vyvrátiť, že by produkcia laboratórneho mäsa mala oproti hospodárskym chovom ekologické a klimatické prínosy. „Mäso vypestované v laboratóriu ani nezabezpečuje vyššie normy pre dobré životné podmienky zvierat,“ píše sa vo výzve.

Odvoláva sa na vedeckú prácu, podľa ktorej je laboratórna výroba mäsa energeticky náročným procesom s 25-násobnou uhlíkovou stopou v porovnaní s mäsom zo zvierat.

Marián Milec ale spochybňuje jej zistenia, pretože ide o prácu, ktorá neprešla odborným hodnotením. Za problém považuje, že nezohľadňuje súčasné výrobné postupy či odhadované postupy v budúcnosti. „Nie je preto prekvapením, že dospela k opačným výsledkom ako mnohé iné práce,“ konštatuje.

Odkazuje na analýzu životného cyklu kultivovaného mäsa, ktorá ukazuje na jeho nižšie environmentálne dopady. „Táto peer-reviewed práca (práca prešla recenzným konaním, pozn. red.) tiež poukazuje na to, že pri výrobe kultivovaného mäsa vzniká menej emisií a pri využití obnoviteľných zdrojov energie môže ísť až o 92 percent menej emisií skleníkových plynov v porovnaní s klasickou produkciou hovädzieho mäsa,“ vysvetľuje.

Podľa jej zistení sa takisto pri jeho výrobe šetrí pôda. Vďaka efektívnejšej konverzii plodín na finálny produkt sa použije až o 90 percent menej poľnohospodárskej pôdy. „To by dokázalo uvoľniť veľké množstvo využívanej pôdy bez toho, aby ľudia museli významne znížiť konzumáciu mäsa,“ dodáva.

Autorov listu tiež trápi, že laboratórne mäso môže ohroziť pastvu zvierat v horských oblastiach, ktorá poskytuje environmentálne služby. Obavy majú tiež z toho, že výrobcovia umelého mäsa v budúcnosti ovládnu trh s potravinami. „Ako chceme zaručiť prežitie chovu dobytka a vidieckych oblastí?“ pýtajú sa vo výzve.

Prečo práve teraz

Členské štáty preto naznačujú, že by Únia ku kultivovanému mäsu mala pristupovať rovnako ako k potravinám vyrábaným z klonovaných zvierat a k mäsu ošetrovanému hormónmi.

Z výzvy nie je jasné, prečo členské štáty otvárajú túto tému práve teraz. Hlavným iniciátorom bude zrejme Taliansko, ktoré vlani ako prvá krajina EÚ zakázala predaj a výrobu kultivovaného mäsa. Európske inštitúcie v súčasnosti nemajú v pláne uvoľňovať pravidlá pre jeho uvádzanie na trh.

Hoci je v Únii už niekoľko firiem, ktoré umelé mäso vyvíjajú a aj vyrábajú, v súčasnosti sa na trhu EÚ nepredáva žiadne mäso z laboratória. Každá potravina s jeho obsahom je považovaná za takzvanú novú potravinu. To okrem iného znamená, že sa bez dôkladných testov a  povolenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) nemôže dostať do reštaurácií a na pulty obchodov. Úrad pritom zatiaľ nedostal žiadnu žiadosť o vyhodnotenie takýchto potravín.

V čele vývoja bunkového mäsa je Holandsko. Vedec Maastrichtskej univerzity v roku 2013 predstavil verejnosti prvý hamburger z laboratória. V roku 2021 Európska komisia uvoľnila z eurofondov dva milióny eur pre holandský projekt Feed for Meat na výskum a vývoj nových technológií na kultiváciu mäsa.

Silné postavenie má tento sektor aj v Česku. Startup Mewery aj vďaka finančnej injekcii od štátu vyrobil prvý hamburger s kultivovaným bravčovým mäsom.

Ďalšia česká firma Bene Meat Technologies zas získala ako vôbec prvá v EÚ povolenie použiť svoje laboratórne vypestované mäso v krmivách pre domáce zvieratá.

„Kultivované mäso môže mať v budúcnosti významný podiel na trhu s proteínmi. Preto je potrebné prestať umelo vyvolávať strach z inovácií v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore a, naopak, sústrediť sa na to, aby sa Európa stala lídrom v tejto oblasti,“ dodáva Milec.