Slovensko v ekoinováciách zaostáva. Pomôcť môže plán obnovy, konať musí štát

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Európska komisia počíta pri zelenom reštarte aj s ekoinováciami a rozvojom zelených technológii. Tie budú dôležitým nástrojom aj pri dosiahnutí klimatických cieľov. Prekážkou pre ich uplatnenie môže byť neefektívne nastavenie verejných politík.

„Slovensko momentálne stojí pred veľkou výzvou, ako efektívne a rozumne nastaviť a najmä plnohodnotne využiť plán obnovy, ako aj nové programovacie obdobie eurofondov,” povedala v utorok (24. novembra) prezidentka Zuzana Čaputová na online podujatí Next Generation EU: Zelený Reštart Slovenska, ktoré spoluorganizoval portál EURACTIV.sk spoločne so Slovenskou klimatickou iniciatívou.

Slovensko sa ako prvá krajina spomedzi Vyšehradskej štvorky prihlásila k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Pri naplnení tohto cieľa by nám mali pomôcť aj nové nízkouhlíkové technológie, čo vytvára príležitosť pre zelené inovácie, vedu a výskum, ktoré budú reflektovať klimatickú krízu.

V inováciách však v porovnaní s väčšinou členských krajín Európskej únie zaostávame. V indexe ekoinovácií, ktorý pravidelne zverejňuje Európska komisia, sa Slovensko umiestnilo na nie príliš lichotivom 23. mieste za Českom (15. miesto) aj európskym priemerom. Najlepšie skončilo Luxembursko, Dánsko a Fínsko.

Plán obnovy a nové programovacie obdobie eurofondov však prinášajú príležitosť ako krajinu posunúť od montážnej dielne k udržateľnej krajine založenej na znalostnej ekonomike. Štát môže tieto peniaze použiť na okamžitú podporu inovatívnych riešení v rôznych oblastiach, ale aj na reformu prostredia, procesov a podmienok, v ktorých inovácie vznikajú, a v ktorých sa implementujú.

Čo môže Slovensko spraviť, aby sa vízia prezidentky o inovatívnej a zelenej krajine naplnila?

Kde sú problémy?

Európska komisia definuje ekoinovácie ako akékoľvek inovácie zamerané na výrazný a viditeľný pokrok smerom k cieľu udržateľného rozvoja. Najmä prostredníctvom znižovania dopadov našich výrobných procesov na životné prostredie, zvyšovania odolnosti prírody voči environmentálnym tlakom alebo dosiahnutia účinnejšieho a zodpovednejšieho využívania prírodných zdrojov. Môže ísť o inovácie v odpadovom hospodárstve vedúce k vyššej miere triedenia, o znižovanie emisií budov či o adaptačné opatrenia s cieľom znížiť teplotu v mestách počas letných vĺn horúčav.

Indikátor ekoinovácii (Ecol index) ilustruje výkonnosť ekoinovácií vo všetkých krajinách Európskej únie na základe základe 16 indikátorov ako napríklad financovanie vedy a výskumu, zavádzanie ekoinovácií vo firmách, export ekoproduktov, alebo materiálová produktivita. V roku 2019 bolo Slovensko spomedzi vtedajšej 28-ky 23. V porovnaní s rokom 2017 sme sa prepadli o štyri miesta.

Index ekoinovácií 2019 [Európska komisia]

Zaostávanie Slovenska vo výkonnosti ekoinovácií má viacero príčin. Spôsobujú ho nízke investície súkromného aj verejného sektora do vedy a výskumu, nedostatok ľudského kapitálu, nízky počet odborných publikácií a patentov aj nízky dopyt po ekoproduktoch zo strany spotrebiteľov. Boglárka Kurka Ivanegová – spoluzakladateľka spoločnosti Sustainability Tools (SUSTO), ktorá poskytuje poradenstvo firmám v oblasti udržateľnosti – vidí problém aj v nedostatočnom mediálnom pokrytí zelených tém. Ivanegová tiež vypracovala analýzu ekoinovačného indexu Slovenska pre Európsku komisiu.

Nie vo všetkých kategóriách sme však na tom zle. V produktivite zdrojov sa približujeme európskemu priemeru vďaka využívaniu vodnej energie. V ekoinovačných aktivitách zase za lepším hodnotením stoja vyššie environmentálne normy v súkromnom sektore a vyšší počet ISO certifikátov.

Čo robiť?

Pozitívnou správou je, že Slovensko pomerne presne pozná bariéry rozvoja ekoinovácií. To je prvý krok k zlepšeniu situácie. Okrem nízkej kvality vedy a výskumu je to napríklad aj nie príliš priaznivé podnikateľské prostredie. Malé a stredné podniky, ktoré často bojujú o svoje prežitie, nemajú priestor na zavádzanie zelených opatrení. Tieto podniky okrem toho často nemajú dostatok spoľahlivých informácií. Od štátu zase prichádza len nízka finančná či poradenská podpora. Zelené inovácie preto zväčša zavádzajú väčšie firmy. Z prieskumu, ktorý realizovala agentúra Datank pre ČSOB vyplýva, že čím je firma väčšia, tým viac sa v oblasti angažuje.

V neposlednom rade je na vine vzdelávací systém, ktorý je zastaralý, a nedostatočne reflektuje klimatickú zmenu. Brzdou v rozvoji nových technológií je tiež roztrieštenosť agendy medzi viaceré rezorty bez dostatočnej koordinácie, na čo poukázala aj štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková.

Na druhej strane sa však objavujú hybné sily, ktoré rozvoj inovácií podporujú. To je v prvom rade zvyšujúca sa ambicióznosť klimatických politík a tiež rastúca obava ľudí z následkov klimatickej zmeny, ktorú potvrdzujú viaceré štúdie. Postupne sa tiež zavádzajú rôzne motivačné nástroje pre implementáciu a rozvoj zelených technológií.

Pomôcť môžu aj takzvané vynútené ekoinovácie, ktoré bude štát vyžadovať napríklad pri obnove budov. Bruncková však skonštatovala, že štát by mal v prvom rade dbať na to, aby súkromníci boli motivovaní zavádzať zelené inovácie sami. Podľa prieskumu ČSOB až tretina slovenských firiem v zaviedla v uplynulom období opatrenia vedúce k zníženiu negatívneho vplyvu na životné prostredie. Približne 42 percent z nich motivovala spoločenská zodpovednosť. Iba v 16 percent išlo o povinnosť nariadenú štátom.

Dá sa však povedať, že pre súkromné firmy je zelený aspekt až ten druhoradý. Na prvom mieste stále zostáva zisk. „Ekonomický aspekt musí ísť ruka v ruke s tým zelený,” skonštatovala Andrea Basilová – spoluzakladateľka spoločnosti Sensoneo, ktorá sa venuje inováciám v odpadovom hospodárstve. V slovenskej spoločnosti je ešte stále rozšírená predstava, že opatrenia šetrné k životnému prostrediu idú automaticky na úkor ekonomiky. Mnohé projekty však dokázali, že to tak nemusí byť. Jedným z nich je systém elektronickej evidencie odpadov v Košeci v Trenčianskom kraji, vďaka ktorému sa obci podarilo znížiť náklady na odpadové hospodárstvo a zároveň zvýšiť mieru triedenia.

Starosta Košece: Občania by mali mať možnosť znížiť si poplatok za odpad svojím správaním

Tí občania, ktorí separujú a predchádzajú tvorbe odpadov by nemali platiť rovnaký poplatok ako tí nezodpovední, tvrdí starosta Košece RADOMÍR BRTÁŇ. Nedávna novela odpadového zákona podľa neho rieši len to najhorúcejšie.

Basilová tvrdí, že stačí, aby zelené opatrenia neboli drahšie ako tie súčasné, a aby ich zavedenie nebolo komplikované. V takom prípade budú súkromné firmy, ale aj samosprávy ochotné ich implementovať.

Zelená reforma školstva?

Zelené opatrenia však nestačí len implementovať. Dôležité je ich aj vymýšľať. Tu hrá dôležitú úlohu vzdelávací systém, ktorý poskytuje nielen ľudské zdroje, ale aj priestory, v ktorých si firmy môžu testovať svoje produkty.

Vzdelávací systém je alfa a omega,” povedala Basilová. Veľmi urýchlene musíme zaviesť obnovu nášho vzdelávacieho systému, pretože podporou všetkých možných projektov vieme docieliť rozšírenie využívania zelených technológií, ale tie technológie nevzniknú tu (na Slovensku),” skonštatovala.

Pojmy reforma školstva alebo reforma vzdelávacieho systému sa na Slovensku skloňujú pomerne často. O rastúcej dôležitosti tejto témy svedčí aj fakt, že so svojím návrhom reformy prišiel asi každý minister školstva za posledných desať rokov. Všetky však zostali len na papieri.

Investície do vzdelávania a inovácií sú prioritou aj pre ekonomický krízový štáb, uviedol to jeho člen a ekonomický expert strany Za ľudí Tomáš Meravý. Poradca prezidentky pre oblasť životného prostredia Norbert Kurilla dodal, že je veľmi dôležité, aby sme pri reforme školstva, ale aj pri reformách iných, zdanlivo nesúvisiacich oblastí, mysleli na životné prostredie a naše klimatické ciele. Podobne to vníma aj Veronika Remišová (Za ľudí). Tá pri predstavení dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, ktorý by sa mal stať základom Národného plánu obnovy, povedala, že “životné prostredie musí byť prierezovou prioritou, ktorú budeme presadzovať vo všetkých ostatných oblastiach”.

Vláda má z čoho vyberať

Na Slovensku už dnes vzniká množstvo zaujímavých projektov. Spoločnosť Ernst and Young (EY) v lete vypracovala databázu viac než tisícky zelených projektov v celej Európskej únii, ktoré majú potenciál významne posilniť udržateľnosť životného prostredia a takisto podporiť ekonomickú obnovu. Spĺňajú teda obdiva dôležité parametre – majú ekonomický aj environmentálny zmysel.

Mapovanie projektov sa sústredilo na päť oblastí – energetiku, budovy, dopravu, využívanie pôdy a priemysel. EY Na Slovensku identifikovala 44 projektov, ktoré si dokopy budú vyžadovať investície vo výške viac ako 2,5 miliardy eur. Všetko ide o projekty, ktoré sú realizovateľné v najbližších dvoch rokoch. EY databázu následne poskytla ministerstvám, ktoré majú možnosť sa nimi inšpirovať pri tvorbe Národného plánu obnovy. Verejnosti zatiaľ nie je prístupná.

Slovensko podľa Šimečku dostane peniaze z plánu obnovy neskôr ako iné krajiny EÚ

Pre pomalú prípravu národného plánu obnovy Slovensko bude meškať v čerpaní peňazí z fondu obnovy, tvrdí europoslanec Michal Šimečka. Ministerstvo financií nepovažuje za dôležité kedy, ale v akej kvalite pošle reformný plán na schválenie eurokomisii, v omeškaní čerpania problém nevidí.

Ľubica Ragulová zo spoločnosti EY uviedla, že je pozitívne, že na úrovni samospráv už existujú alebo vznikajú štúdie a analýzy prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku. Viaceré z nich už rôzne zelené riešenia zavádzajú . V mnohých prípadoch im chýbajú financie, čo môže vyriešiť plán obnovy. Prekážkou je však aj náročnosť a dĺžka administratívnych procesov a už spomenutý nedostatok odborných kapacít.

V pláne obnovy je dôležitý časový rámec, keďže ide najmä o čo najrýchlejšie naštartovanie európskej ekonomiky po pandémii. Z celkového balíka 7,5 miliárd eur bude Slovensko musieť na zelené opatrenia vyčleniť 37 percent. Čo presne “zelené opatrenia” znamenajú zatiaľ nevieme.

Európska únia však ponúka aj ďalšie, dlhodobejšie, finančné nástroje na podporu inovácií. Špeciálne na ne cieli Inovačný fond aleboModernizačný fond.