Slovensko v rozvoji elektronickej verejnej správy výrazne zaostáva

zdroj wikimedia commons

Európska komisia zverejnila desiate vydanie štúdie, ktorá hodnotí európske elektronické služby verejného sektora. Takmer polovica občanov (46 %) sa v súčasnosti pripája online s cieľom hľadať prácu, používať verejnú knižnicu, podať daňové priznanie, zaregistrovať narodenie, požiadať o cestovný pas alebo použiť iné služby elektronickej verejnej správy. 

Z prieskumu vyplýva, že občania ich podporujú najmä pre jednoduchosť, kontrolu nad priebehom vybavovania, transparentnosť, úsporu času a peňazí a flexibilitu. Bariéry vidia v problémoch pri používaní služieb či nedostatočnú informovanosť o ich existencii.

Osobný kontakt stále preferuje 62 % opýtaných. Nejde však o obavy o ochranu a bezpečnosť osobných údajov, tie vyjadrilo len 11 % respondentov. Tí čo uprednostňujú osobný kontakt očakávajú, že offline styk je aj tak nevyhnutný (34 %) prípadne sú presvedčení, že iné cesty sú efektívnejšie (19 %).

Medzi najpopulárnejšie elektronické služby verejného sektora patria daňové priznanie pre daň z príjmu, zmena adresy, zápis na vysokú školu a / alebo žiadosť o študentský grant. Na druhej strane menej populárne sú ohlásenie trestného činu, začiatok nového zamestnania a pridelenie dávok v invalidite.

V konečnom dôsledku hoci elektronické služby verejného sektora v Európe využíva každý druhý občan v Európe, väčšia spokojnosť panuje so službami komerčného sektora (elektronické bankovníctvo, elektronické nakupovanie).

Štúdia pritom podrobne analyzuje tri životné situácie – založenie podniku a prvé kroky, stratu a nájdenie práce a vysokoškolské štúdium. Najnižšia spokojnosť bola zaznamenaná práve pri oblasti týkajúcej sa straty a nájdenia zamestnania.

Na Slovensku používa elektronické služby približne 41 % internetovej populácie. Slováci si najviac cenia úsporu času, peňazí, flexibilitu a jednoduchosť. Kvalita pre nich nie je až taká dôležitá.

V ukazovateľoch, ktoré merajú životné situácie, sa Slovensko v hodnotení krajín umiestnilo na spodných priečkach. Pokiaľ ide o založenie podnikania a štúdium na vysokej škole sa ocitlo na 30., respektíve 29. mieste z 32 hodnotených krajín. V hodnotení životnej situácie strata a hľadanie práce dosiahlo najhoršie výsledky spomedzi všetkých.

„Príčinou zaostávania je nedostatočná ponuka vybudovaných elektronických služieb. Malý počet reálnych elektronických služieb  zatiaľ neumožňuje ich spájať tak, aby bolo možné vyriešiť kompletné životné situácie,“ konštatujú autori štúdie zo spoločnosti Capgemini.

Slovensko zaostáva aj v implementácií základných infraštruktúrnych komponentov ako je elektronická identifikácia a autentifikácia, základné registre alebo doručovanie a uchovávanie elektronických dokumentov. Vybudovanie a sprístupnenie týchto komponentov je základným predpokladom pre poskytovanie sofistikovaných elektronických služieb.

Ako upozornil Dušan Chrenek, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, elektronizácia verejnej správy je jednou z kľúčových oblastí iniciatívy Digitálna agenda pre Európu, ktorá spadá pod stratégiu Európa 2020. „Cieľom je odbremeniť občanov a podniky od papierovania, chodenia po úradoch a v konečnom dôsledku ušetriť nemalé množstvo verejných financií,“ konštatoval.

Pripomenul, že vlády sa zaviazali, že do roku 2015 zabezpečia rozšírené služby elektronickej verejnej správy, ktoré budú zamerané na používateľa a budú dostupné na viacerých platformách. Na efektívnu elektronickú verejnú správu je však nevyhnutné aj kvalitné pripojenie na internet a dostatočné digitálne zručnosti.

„Na zlepšenie situácie vo všetkých týchto oblastiach EÚ Slovensku poskytuje značné finančné prostriedky. Či už je to cez Operačný program informatizácia spoločnosti alebo Operačný program vzdelávanie,“ zdôraznil.

Komisia podľa jeho slov očakáva skoré prijatie zákona o elektronickom výkone verejnej moci. Navrhuje tiež, aby Slovensko aj v nasledujúcom období 2014 – 2020 európske prostriedky využívalo na skvalitnenie elektronickej verejnej správy, dobudovanie IKT infraštruktúry, ale aj využívanie IKT pri vzdelávaní.