Slovensko vďaka eurofondom píše úspešný príbeh, vyhlásil eurokomisár Oettinger

Na snímke sprava podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši a eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger počas tlačovej konferencie po spoločnom stretnutí v Bratislave 18. júna 2018. [FOTO TASR - Marko Erd]

Slovenská ekonomika sa do roku 2020 môže dostať na úroveň priemeru európskej dvadsaťosmičky, myslí si eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger.

Eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger dnes (18. júna) navštívil Slovensko, aby si vypočul a pochopil slovenské názory a pripomienky k návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ po roku 2020 z dielne Európskej komisie.

Nemecký eurokomisár podľa vlastných slov cítil zo strany slovenskej vlády veľké pochopenie pre bruselský návrh. Doterajšie počínanie Slovenska v rámci politiky súdržnosti EÚ označil za „úspešný príbeh“. Oettinger to pre médiá vyhlásil po rokovaniach s vicepremiérom pre investície a informatizáciu Richardom Rašim (Smer-SD).

Na ceste k priemeru EÚ

Oettinger pripomenul, že od vstupu do Únie v roku 2004, keď domáce HDP na obyvateľa predstavovalo 50 percent európskeho priemeru a Slovensko tak bolo najchudobnejším členským štátom, sa slovenské HDP dostalo takmer na úroveň 80 percent“.

„Som presvedčený, že vďaka verejným a súkromným investíciám, vďaka svojej politike orientovanej na priemysel a vďaka vzdelávaniu a zvyšovaniu kvalifikácie má Slovensko šancu do konca tohto desaťročia dosiahnuť úroveň 100 percent priemeru EÚ,“ priblížil eurokomisár zodpovedný za rozpočet EÚ.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Nemecký politik dodal, že Európska komisia pracuje v súčasnosti na tom, aby členské krajiny pochopili význam a potrebu nového rozpočtu. „Verím, že Slovensko sa využitím svojho potenciálu stane krajinou, ktorá si zaslúži pozornosť aj v Európe,“ uviedol Oettinger.

Predstavitelia samospráv, farmári či výskumníci potrebujú podľa neho jasné informácie a istoty ohľadom kohéznej politiky po roku 2020. Zopakoval tak zámer Komisie, ktorá sa chce na finálnej podobe dlhodobého rozpočtu EÚ a kohéznej politiky dohodnúť najneskôr na jar budúceho roku, teda ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. „Čím skôr sa nám to podarí, tým lepšie,“ dodal Oettinger.

Eurofondy potrebujú väčši flexibilitu

Keď Komisia 29. mája predstavila svoju víziu politiky súdržnosti po roku 2020, a s ním aj konkrétne návrhy národnych obálok pre jednotlivé členské štáty, predstavitelia slovenskej vlády si  vydýchli. Škrty v štrukturálnych a investičných fondoch určených pre Slovensko boli menšie, ako predpovedali niektoré pesimistické predpovede. Vicepremiér Richard Raši vtedy škrty označil za „štedré“ a pre Slovensko vraj sú „úspechom“.

Slovenská vláda však odvtedy viackrát vyjadrila nespokojnosť s tým, ako sa Komisia postavila k požadovanej väčšej flexibilite a zjednodušeniu politiky súdržnosti.

Oettinger v Bratislave však ubezpečoval, že Komisia chce vo svojom návrhu zabezpečiť, aby politika súdržnosti po roku 2020 bola flexibilnejšia a vedela tak lepšie reagovať na nečakané udalosti v budúcnosti.

Európska exekutíva napríklad navrhuje prehodnotenie pôvodných investičných priorít kohéznej politiky v polovici rozpočtového obdobia, teda v roku 2024. Na základe aktuálnych potrieb či ukazovateľov hospodárskej výkonnosti v jednotlivých krajinách potom bude môcť na zvyšné tri roky určiť nové prioritné oblasti, do ktorých by mala smerovať finančná podpora zo štrukturálnych fondov.

„Chceme zaistiť väčšiu flexibilitu pri presúvaní peňazí medzi jednotlivými programami, v rámci programov ale aj medzi jednotlivými rokmi,“ priblížil Oettinger.

Slovensko sa chce sústrediť na komunitárne programy

Potrebu schváliť nový rozpočet čo najskôr zdôraznil aj slovenský vicepremiér. Ak nebude prijatý do eurovolieb v roku 2019, celý proces sa zastaví a bude pokračovať pravdepodobne o rok, keď vznikne nový europarlament a nová administratíva Európskej únie. Slovensko sa v rámci predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke bude snažiť presvedčiť ostatné krajiny, aby rovnako podnikli ústretové kroky v súvislosti s rokovaním o rozpočte.

Zdĺhavé rokovania predchádzajúce prijatiu súčasného sedemročného rozpočtu EÚ spôsobili, že členské štáty začali čerpať alokované zdroje s niekoľkomesačným oneskorením. Tomuto scenáru chce Európska únia teraz predísť. Podľa vicepremiéra Rašiho je veľmi dôležité, aby Slovensko začalo čerpať peniaze hneď, ako odštartuje nové programové obdobie 2021 až 2027.

Vicepremiér upozorňuje, že hoci je Slovensko s navrhovanou národnou obálkou spokojné, v rokovaniach sa bude ešte snažiť presadiť požiadavky k niektorým dôležitým parametrom budúcej kohéznej politiky.

Dlhodobý rozpočet Únie: Komisia chce Slovensku zoškrtať eurofondy o vyše tri miliardy eur

Škrty v kohéznej politike po roku 2020 by sa podľa Európskej komisie mali najviac dotknúť krajín Vyšehradskej štvorky. Môže za to ich hospodársky rast, ale aj presun peňazí z fondov EÚ do regiónov postihnutých migračnou a finančnou krízou. 

„Slovensko má mať 11,8 miliardy eur v stálych cenách a 13,3 miliardy eur v bežných cenách,“ pripomenul prvý návrh pre Slovensko. Za otvorené otázky považuje pravidlo n+2, č či mieru spolufinancovania europrojektov, ktorá by podľa očakávaní mala byť po roku 2020 vyššia. Pravidlo n+2 znamená, že alokované zdroje pre daný rok musí krajina vyčerpať v priebehu 24 mesiacov. Slovensko sa prihovára za to, aby na dočerpanie eurofondov boli k dispozícii tri roky.

Pokles financií v tzv. kohéznej obálke z dôvodu brexitu a nových výziev je podľa neho treba vyvážiť čerpaním z centrálne riadených programov, ktoré Slovensko zatiaľ využívalo minimálne. Medzi komunitárne programy patrí napríklad Hoizont 2020 podporujúci inovácie, či program LIFE zameraný na životné prostredie a ochranu klímy.

Oettinger sa stretol aj s premiérom Petrom Pellegrinim a ministrom financií Petrom Kažimírom (obaja Smer-SD). Slovenskí vládni predstavitelia ho informovali o pozícii Slovenska k Viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2021 až 2027. „Slovensko má k návrhu Európskej komisie viacero pripomienok, avšak pokladá ho za dobrý vstup do ďalšej diskusie,“ informoval tlačový odbor Ministerstva financií Slovenska.

Okrem veľkosti rozpočtu sú pre Slovensko dôležité aj podmienky využívania týchto prostriedkov, ktoré by mali byť šité na mieru podľa potrieb jednotlivých štátov, uzatvára odbor.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press