Slovensko za rok 2020 z eurofondov nepríde ani o euro

Na snímke vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová počas tlačovej konferencie k výraznému zlepšeniu čerpania eurofondov a k novele zákona o Európskych štrulturálnych a investičných fondoch 12. januára 2021 v Bratislave. [FOTO TASR/Pavol Zachar]

Za sedem rokov Slovensko v tomto programovom období nestihlo využiť ani 50 percent dostupných eurofondov. Zvyšok musí dočerpať za tri roky. Doteraz pre neschopnosť vyčerpať všetky prostriedky z fondov EÚ krajina prišla o 548 miliónov eur. Za minulý rok zatiaľ neprepadli žiadne peniaze, no strata hrozí operačnému programu zameranému na rybné hospodárstvo.

Slovensku sa v roku 2020 nakoniec podarilo splniť stanovený eurofondový plán. Ministerstvá tak do posledného eura vyčerpali minuloročných záväzok v hodnote 855 miliónov eur z fondov EÚ.

Celkové čerpanie peňazí z európskych fondov zo súčasného programového obdobia za uplynulých dvanásť mesiacov poskočilo o dve miliardy eur.

Informovala o tom v utorok (12. januára) podpredsedníčka vlády a šéfka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Veronika Remišová (Za ľudí).

O peniaze môžu prísť rybári

Európska komisia sleduje čerpanie eurofondov každý rok. V európskych nariadeniach totiž existuje takzvané pravidlo N+3, podľa ktorého musí členská krajina pridelené prostriedky rozpočtované na daný rok Komisii vykázať najneskôr v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Čerpanie najviac pozornosti preto púta obdobie na konci kalendárneho roka. Ministerka Remišová už minulý rok upozorňovala, že Slovensku reálne hrozí prepadnutie desiatok miliónov eur, ak sa nezrýchli čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.

Európska komisia v priebehu roka pre pomalé čerpanie poslala na Slovensko varovné listy pre štyri operačné programy. Najkritickejším programom v súčasnosti je Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý je určený predovšetkým na rozvojové projekty samospráv. Najslabším miestom programu je využitie peňazí na oblasť kultúry.

Tento program už raz o peniaze nenávratne prišiel –  v roku 2015 o 40 miliónov eur. Celkovo Slovensko od roku 2014 v rámci dekomitmentu (rozhodnutie Komisie o prepade peňazí) prišlo o 150 miliónov eur. Najväčšia porcia sa týka Operačného programu Výskum a Inovácie. Program prišiel o peniaze v súvislosti s kauzou nepodarenej výzvy na podporu vedy a výskumu, keď rezort školstva viedol nominant SNS Peter Plavčan.

Celkovo za dve programové obdobia, ktorých sa zatiaľ Slovensko od vstupu do EÚ plnohodnotne zúčastnilo, krajine pre neschopnosť využiť dostupné prostriedky prepadlo 548 miliónov eur.

Podľa Remišovej v minulom roku IROP hrozilo prepadnutie ďalších 109 miliónov eur. Aj preto ministerstvo, ktoré koordinuje čerpanie eurofondov na Slovensku, program prebralo pod svoje krídla. Dovtedy bol riadiacim orgánom programu rezort pôdohospodárstva.

Teraz ministerka informovala, že sa všetky ohrozené peniaze nakoniec podarilo vyčerpať. Podľa materiálu, ktoré novinárom po tlačovej konferencii MIRRI zaslalo, pravidlo N+3 nakoniec splnili všetky operačné programy s výnimkou Operačného programu Rybné hospodárstvo. Dlhodobo problémový program nedokázal využiť 2,2 milióna eur. Zatiaľ nie je jasné, či program o peniaze príde. Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré program spravuje, plánuje požiadať Komisiu o výnimku zo straty pridelených prostriedkov.

Chýba dočerpať osem miliárd

Podľa pravidelných informácií o úrovni implementácie eurofondov, ktoré zverejňuje Centrálny koordinačný orgán, bolo na konci marca vyčerpaných spolu 4,91 miliardy eur, čiže zhruba 32 percent sedemročnej alokácie. Podľa najnovších údajov zverejnených ministerkou, sa čerpanie na konci roka zastavilo na sume 6,86 miliardy eur. Za deväť mesiacov sa ho tak podarilo posunúť o 1,9 miliardy eur. Za celý rok sa zvýšilo o 2,15 miliardy eur. Čo sa týka objemu využitých peňazí tak ide zatiaľ o najúspešnejší rok tohto programového obdobia.

V súčasnosti je tak z vyše 15 miliardového eurofondového balíčka vyčerpaných bezmála 45 percent prostriedkov. Rok 2020 bol siedmym rokom súčasného programového obdobia. Vďaka spomínanému pravidlu N+3 môže Slovensko peniaze z fondov EÚ čerpať do roku 2023. Na dočerpanie takmer 8,5 miliardy eur má teda už len tri roky.

Táto suma by sa od budúceho roka mala navyše mala zvýšiť o ďalších 780 miliónov eur z nástroja REACT-EU, ktorý je súčasťou Plánu obnovy EÚ, teda ozdravného balíka na naštartovanie ekonomiky po koronakríze.

Remišovej ministerstvo už vie, ako využije nové eurofondy na boj s COVID-19

Väčšinu dodatočných eurofondov z plánu obnovy EÚ chce ministerstvo regionálneho rozvoja využiť na kurzarbeit a mzdy pre ľudí z najpostihnutejších sektorov, ako kultúra a šport. Dodatočné peniaze dostanú aj samosprávy na investície do dopravy. 

Zástupcovia MIRRI v súčasnosti rokujú s Európskou komisiou, na čo môže nové peniaze využiť.

Dodatočné eurofondy majú ísť hlavne do regiónov a odvetví, ktoré boli najviac postihnuté pandémiou Covid-19. Ako určuje návrh nariadenia, členské štáty by ich mali investovať do podpory zamestnanosti, systémov zdravotnej starostlivosti a kultúry. Musia súčasne ale myslieť aj na investície do priorít Európskej zelenej dohody, či digitálnej transformácie.

Remišová svoju predstavu o využití REACT-EU predstavila v septembri. Mimoriadny balík chce investovať hlavne do kurzarbeitu a na mzdy ľudí pracujúcich v najpostihnutejších sektoroch, ako kultúra a šport.

Zjednodušovanie procesov

Za zrýchlením a „záchranou“ peňazí je podľa Remišovej krízový manažment v rizikových operačných programoch, ako aj prijaté opatrenia na zjednodušenie administratívnych procesov v eurofondovom procese.

„Keď sme v marci zdedili túto situáciu s tým, že do konca roka treba vyčerpať 790 miliónov, neverila som, že sa nám to na konci roka podarí. Identifikovali sme kritické miesta, zaviedli sme akčné plány, dennodenne sme komunikovali s Európskou komisiou a zároveň sme začali s odbúravaním bariér, ktoré bránia dostatočne rýchlemu čerpaniu eurofondov,“ uviedla podpredsedníčka vlády.

Samosprávy vítajú zjednodušenie eurofondov, no niektoré opatrenia môžu čerpanie predĺžiť

Plán ministerky regionálneho rozvoja Veroniky Remišovej, ako zabrániť prepadu viac ako 100 miliónov eur z fondov EÚ určených pre rozvoj regiónov podľa samospráv zatiaľ nie je dostatočný. Expertka na eurofondy za prínosné považuje iba odstránenie viacstupňovej kontroly verejného obstarávania. 

Vláda na jar prijala takzvaný „lex corona“, teda novelu zákona o eurofondoch, ktorá zaviedla výnimočné zmeny do eurofondových pravidiel, aby počas krízového obdobia žiadateľom zjednodušila proces čerpania.

Na stredajšie rokovanie vlády Remišová predložila ďalšiu novelu, ktorá má na základe doterajších skúsenosti z aplikačnej praxe ďalej znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov a poskytovateľov grantov.

Vplyv na zlepšené čerpanie v roku 2020 malo určite aj rozhodnutie Európskej komisie, ktorá v súvislosti s koronakrízou uvoľnila niektoré dotačné pravidlá. Členské krajiny napríklad mohli jednoduchšie meniť účel využitia európskych peňazí, aby zmiernili šírenie koronavírusu a čo najviac podporili postihnuté odvetvia. Tiež im odpadla povinnosť spolufinancovať eurofondové projekty z vlastného rozpočtu.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8