Slovensko zatiaľ nemá jasné stanovisko k 22-miliardovému fondu na podporu reforiem

Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis,, eurokomisárka pre zamestnanosť a sociálne veci Marienne Thyssenová a eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Európska komisia chce z európskeho rozpočtu vyčleniť peniaze na motiváciu členských štátov, aby v reformných politikách zohľadňovali jej odporúčania. Navrhuje tiež 30-miliardový fond pre krajiny zasiahnuté krízou.

Európska komisia od minulého týždňa postupne predstavuje konkrétne návrhy k pravidlám financovania jednotlivých politík v budúcom dlhodobom rozpočte. Na jeho konci tiež ukázala, ako by mala vyzerať nová samostatná rozpočtová linka pre eurozónu.

V rámci spoločného rozpočtu chce vytvoriť dva nové fondy, ktoré krajinám eurozóny pomôžu s prijímaním dôležitých reforiem a s prekonávaním neočakávaných hospodárskych prepadov.

Brusel tak odpovedá na volanie členských štátov po účinnejších stabilizačných opatreniach v menovej únii. Ide tiež o reakciu na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý nabáda Úniu k vytvoreniu samostatného rozpočtu pre 19 krajín s jednotnou európskou menou.

Slovensko iniciatívu Komisie neodmieta, no ešte len pripravuje detailnú pozíciu k jej návrhom. Problémom môže byť veľkosť navrhovaných fondov.

„Reformy fungujú, reformy sú potrebné“

Zámer vytvoriť obidva nástroje je známy už od minulého roku, kedy ich Komisia uviedla v rámci jej balíku opatrení na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie.

„Reformy fungujú, reformy sú potrebné,“ vysvetľoval minulotýždňový návrh Komisie jej podpredseda pre euro a sociálny dialóg Valids Dombrovskis.

Spustením Programu na podporu reforiem, chce Komisia motivovať členské štáty k uskutočňovaniu často nepopulárnych no dôležitých štrukturálnych reforiem. Komisia plánuje na program z európskeho rozpočtu vyčleniť 25 miliárd eur, pričom členské krajiny sa do neho budú zapájať dobrovoľne.

Projekt Hodnota za peniaze dostane podporu z Európskej komisie

Nový európsky program podporí na Slovensku 7 reformných projektov. Okrem Hodnoty za peniaze aj iniciatívy v oblasti výberu daní, zdravotníctva, investícií a rodinného podnikania.

Nadväzuje na existujúci Program na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý však disponoval omnoho menším rozpočtom a krajinám ponúkal predovšetkým technickú asistenciu. Túto pomoc na Slovensku využil napríklad projekt Hodnota za peniaze, či viacero projektov pod hlavičkou rezortov zdravotníctva a školstva.

Nový nástroj by vládam členských štátov podľa predstáv Komisie mal poskytovať aj zaujímavú finančnú podporu. Zo sedemročného rozpočtu pôjde až 22 miliárd eur do Nástroja na realizáciu reforiem (Reform delivery tool).

Polovica tejto sumy bude vyčlenená pre všetky členské štáty počas prvých 20 mesiacov ako finančná podpora kľúčových štrukturálnych reforiem, ktoré Komisia vládam odporúča v rámci spoločnej koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík.

Veľkosť finančnej podpory bude záležať od rozsahu a ambícií reformných záväzkov, ktoré členská krajina predloží ako súčasť cyklu Európskeho semestra. Komisia bude dohliadať nad ich výsledkami v praxi a po troch rokoch rozhodne o tom, či sľúbenú sumu krajine vyplatí.

Zvyšných 11 miliárd eur Komisia rozdelí na základe verejných súťaží, kde si štáty budú  konkurovať predloženými reformami.

Celkom 840 miliónov eur z programu by malo byť vyčlenených na technickú podporu s reformami vo všetkých oblastiach, zatiaľ čo 2,16 miliardy eur ostane v zálohe pre podporu členských štátov Únie, ktoré sú na ceste do spoločného menového spolku.

Slovensko pripravuje stanovisko

Slovensko zatiaľ nevie, ako sa k návrhu Komisie postaví. Ako však na otázku portálu euractiv.sk uviedol rezort diplomacie, „je v záujme Únie aj Slovenska, aby EÚ uskutočňovala štrukturálne reformy napomáhajúce k udržateľnému ekonomickému rastu a prosperite.“

„Slovensko preto bude podporovať nástroje, ktoré budú prispievať k dosahovaniu tohto cieľa,“ uviedol tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Slovensko nepodporí pilotnú schému presmerovania eurofondov na reformy

Proti pilotnej fáze schémy, tak ako ju navrhla Európska komisia, je Slovensko aj Európsky parlament. Podpora reforiem vraj nemá ísť na úkor znižovania regionálnych rozdielov a konvergencie.

Zatiaľ však nie je jasné, aké stanovisko k návrhu zaujme slovenská vláda, nakoľko ešte nemá identifikovanú pozíciu k veľkosti nástroja. Ako uviedlo ministerstvo zahraničia, nie je jasné,  či Slovensko podporí narvhovaný alebo menší rozpočet pre nový program na podporu reforiem.

„K návrhu budú v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch prebiehať technické diskusie a možno predpokladať, že časť členských štátov bude podporovať nižší, resp. podstatne nižší objem, ako navrhla Európska Komisia,“ dodalo ministerstvo zahraničia.

Pôžičky v čase krízy

Európska investičná a stabilizačná funkcia má členským krajinám umožniť prístup k zvýhodneným úverom, ktoré majú zaistiť stabilnú úroveň investícií v čase neočakávaných kríz. Nový nástroj by mal znížiť dopady hospodárskych kríz v eurozóne a zabrániť ich prenoseu medzi jednotlivými štátmi.

V prípade, že krajinu zasiahne napríklad prírodná katastrofa, prudký nárast nezamestnanosti alebo bankový kolaps, môže Komisiu požiadať o zvýhodnené návratné pôžičky. V núdzovom fonde by malo byť dostupných celkovo 30 miliárd eur, ktoré budú kryté európskym rozpočtom.

Výška balíku pre členské štáty, ktoré požiadajú o prístup k týmto zvýhodneným úverom, bude závisieť od závažnosti problémov a stropu určeného pre každú krajinu. V každom prípade však musia spĺňať prísne makroekonomické a fiškálne kritériá, inak nebudú mať na pôžičku nárok.

Slovenský rezort financií návrh Komisie víta. Slovensko už počas predsedníctva v Európskej rade navrhovalo vytvorenie takzvanej fiškálnej kapacity. V tejto súvislosti sa hovorilo predovšetkým o spoločnom európskom poistení v nezamestnanosti.

Kažimír prezentoval v Bruseli svoju predstavu o eurozóne

Zahŕňa fiškálnu kapacitu, možnosť krajiny vyhlásiť platobnú nechopnosť, bankovú úniu a spločnú emisiu dlhu.

„Kľúčové bude samotné nastavenie nástroja. Jeho využívanie by malo byť podmienené fiškálnou zodpovednosťou ako aj realizovaním štrukturálnych reforiem, čo by taktiež znížilo riziko morálneho hazardu,“ uviedlo pre euractiv ministerstvo financií.

Rezort  diplomacie, ktorý za Slovensko vstupuje do rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ po roku 2020, podľa vlastných slov ešte pracuje na detailnej pozícii k návrhu, pričom tiež vidí priestor pre navýšenie objemu nástroja.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré za Slovensko vstupuje do rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ po roku 2020, však dodáva, že nový nástroj musí byť automatický a apolitický.

Úroky vykryje nový zdroj príjmov

Vlády členských štátov, napriek tomu, že budú musiť celú pôžičku splatiť, by mali byť odbremenené od úrokových nákladov. Súčasťou návrh európskej exekutívy totiž je aj grantová zložka do výšky 600 miliónov eur, ktorá by mala kryť náklady na úroky.

„Takáto úroková dotácia je dôležitá na to, aby bol nástroj finančne zmysluplný,“ vysvetľuje návrh Európska komisia.

Peniaze na tieto náklady by podľa Bruselu mal poskytovať nový Fond na podporu stabilizácie, ktorý bude zásobovaný z príjmov z „ražobného“, čo sú v preklade výnosy z emisie peňazí Európskou centrálnou bankou.

„Fond na podporu stabilizácie je dôležitým doplnkovým prvkom, ktorý zvyšuje využiteľnosť nástroja,“ uviedol slovenský rezort financií.

Ako predstavitelia Komisie avizovali už v decembri, stabilizačná funkcia by v budúcnosti mohla byť rozšírená o peniaze z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval), prípadne z Európskeho menového fondu, o ktorého osude sa bude rozhodovať v lete. Tento scenár podporuje aj Slovensko.

„Vo všeobecnosti túto iniciatívu vítame ako dôležitú súčasť procesu dobudovania Hospodárskej a menovej únie. V tejto chvíli je však predčasné vyjadrovať sa bližšie k budúcej podobe nástroja,“ doplnil tlačový odbor ministerstva financií.