Slovensko zrejme nebude môcť investovať budúce eurofondy do ciest nižších tried

Na snímke poškodená cesta tretej triedy III/2845 medzi obcami Muráň a Muránska Zdychava v okrese Revúca, ktorú vážne poškodili v nede¾u 28. júna 2020 podveèer silné prívalové dažde. Muráò, 1. júla 2020. EASY [FOTO TASR/Branislav Caban]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy v samosprávach

Ako Slovensko zainvestuje budúce eurofondy v doprave? Pre Európsku komisiu je prioritou  železničná infraštruktúra, slovenská vláda má na prvom mieste dostavbu diaľničného spojenia.

Slovensko sa snaží presvedčiť Komisiu, aby umožnila čerpať eurofondy v budúcom programovom období aj na opravy ciest II. a III. triedy. Podľa expertky Dany Šimovej, ktorá pracuje na národných eurofondových prioritách, sú ale šance na súhlas eurokomisie nízke.

Uviedla to počas diskusie Kohézna politiky v rokoch 2021 až 2027, ktorú v spolupráci s portálom EURACTIV.sk zorganizovalo Združenie samosprávnych krajov Slovenska (SK8).

Železnice, či diaľnice?

Slovenská vláda pokračuje v diskusiách so zástupcami Európskej komisie o nastavení eurofondov v programovom období 2021 až 2027. Ich výsledkom bude takzvaná Partnerská dohoda, ktorá určí pravidlá a systém čerpania peňazí z Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Jednou z hlavných tém rozhovorov sú oblasti, kam v ďalších siedmich rokoch budú môcť smerovať európske peniaze. Každá krajina musí svoje investičné potreby vtesnať do piatich politických cieľov, ktoré pre budúce obdobie určila Európska komisia. Jedným z nich je aj cieľ „Prepojenejšia Európa“. Zjednodušene: investície do infraštruktúry – hlavne do tej dopravnej.

Na čo by sa teda v novom eurofondovom období malo Slovensko v doprave zamerať?

Niekoľko odporúčaní už dostalo v Správe o Slovensku 2019. Odborníci sa zhodujú, že euroúradníci odhadli potreby Slovenska veľmi dobre. „Táto správa bola urobená veľmi kvalitne a je vidieť, že v Bruseli veľmi dobre vedia, čo sa deje na Slovensku. Niekedy toho možno vedia viac ako my, čo nás nie vždy teší,“ uviedla Dana Šimová, členka expertného tímu pre prípravu Partnerskej dohody.

Kam s eurofondami na digitalizáciu a informatizáciu? Slovenskí experti vyberali priority

Výber oblastí, do ktorých v najbližších siedmich rokoch poputujú európske peniaze, stojí aj na slovenských expertoch. V oblasti informatizácie by financovanie podľa nich potrebovali hlavne oblasti budovania kapacít, inovačná podpora pre malé podniky, ale aj digitálna prepojiteľnosť.

Vlastnú víziu investičných potrieb v dopravnej infraštruktúre pripravilo aj ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a ministerstvo financií. Nedávno zverejnilo materiál s prioritami vo výstavbe cestnej infraštruktúry aj ministerstvo dopravy.

„Všetci aktéri sa na dopravu pozerali z národného pohľadu. Pozerali sa na to, čo je potrebné urgentne riešiť, aby sme dokázali zásadným smerom naštartovať ekonomiku a zjemniť mobilitu, ktorá v istých miestach nie je ideálna,“ opisuje proces výberu priorít na národnej úrovni Šimová.

Podľa správy Komisie je najdôležitejšie dokončiť základnú železničnú a cestnú sieť a odstrániť regionálne rozdiely v dostupnosti cestnej transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

Úplnou prioritou pre Komisiu je, aby krajiny eurofondy investovali do železníc. „Komisia vo všeobecnosti nemá cesty veľmi rada. Radšej by videla, ako podporujeme železničnú dopravu na úkor tej cestnej. Uvedomuje si však, že je potrebné dobudovať diaľnice, ktoré sú súčasťou našej TEN-T siete,“ hovorí Šimová.

Keď eurofondové priority v doprave hľadali slovenskí experti, pred železničnou dopravou uprednostnili dokončenie diaľničného spojenia. „Keďže tu nám bije po dvanástej, tak ak sa nám to nepodarí urobiť teraz, už sa nám to nepodarí nikdy,“ naráža na to, že možnosti Slovenska čerpať eurofondy môžu byť v ďalšom programovom období, teda po roku 2027, oveľa obmedzenejšie.

Ako dodáva, veľmi účinným nástrojom, ako zafinancovať veľké projekty, je Plán obnovy EÚ, na ktorom sa európska dvadsaťsedmička dohodla, aby postavila na nohy ekonomiku po koronakríze. Slovensko sa podľa Šimovej bude do národného plánu obnovy a odolnosti dostať hlavne železničnú dopravu.

Prekvapivo nízko sa medzi prioritami slovenských expertov dostala cyklodoprava. Šimová napriek tomu hovorí, že cyklodoprava tvorí organickú časť dopravy a nemôže byť odsunutá nabok. Európska komisia navyše nabáda členské štáty, aby sa čo najviac sústredili na čistú mobilitu, kam bicykle určite patria.

„Pokiaľ bude možnosť vnímať cyklodopravu ako súčasť ciest I.,II a III. triedy regionálnej obslužnosti, tak ju budeme zahŕňať do väčších projektov, ktoré sa týkajú týchto ciest,“ dodáva expertka.

Čo s cestami nižších tried

Práve cesty nižších kategórií sú jedným z najspornejších bodov v rozhovoroch medzi štátom a exekutívou EÚ. Slovenskí vyjednávači sa snažia presvedčiť eurokomisiu, aby umožnila využiť eurofondy aj na opravu týchto ciest.

Rovnaká diskusia medzi štátom a Komisiou sa odohrala aj pred štartom súčasného programového obdobia v roku 2013. Vtedy obidve strany dospeli ku kompromisu, ktorý do finančnej podpory z fondov EÚ začlenil aj cesty nižšej kategórie.

Situácia sa teraz opakuje. Aj pred novým eurofondovým obdobím Komisia cestám II. a III. triedy priradila negatívnu prioritu.

„To znamená, že nám chce Komisia decentným spôsobom povedať, že ´s týmto za nami nechoďte´,“ vysvetľuje Šimová.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa napriek tomu snaží Komisiu presvedčiť. „Financovanie ciest II. a III. triedy je z pohľadu Komisie veľmi otvorené. Robíme všetko preto, aby sa zapracovali do Partnerskej dohody, alebo do operačného programu. Nie je to ľahký boj a uvedomujeme si, že naše šance sú veľmi nízke,“ dodáva Šimová.

Rozhodnutie vyradiť cesty nižšej kategórie z okruhu investičných priorít by nepotešilo predovšetkým osem samosprávnych krajov, ktoré tieto cesty spravujú. Tie dlhodobo upozorňujú na nahromadený investičný dlh v cestách II. a III. triedy.

Ešte v roku 2018 Banskobystrický samosprávny kraj spustil iniciatívu Cesty pre Slovensko, v ktorej upozorňuje na to, ako nevyhovujúci stav ciest každodenne ovplyvňuje obyvateľov miest a obcí. Investičnú potrebu na opravu

Podľa Slovenskej správy ciest z viac ako 13 600 kilometrov ciest nižšej kategórie je v nevyhovujúcom stave takmer 3 500 kilometrov, pričom 550 kilometrov je v havarijnom stave.

Iniciatíva vyčíslila, že na nápravu kraje spolu potrebujú investičnú injekciu v hodnote 320 miliónov eur. „Pre lepšiu predstavu: ide o sumu, za ktorú štát postaví približne osem kilometrov novej diaľnice,“ upozorňuje iniciatíva.

Aj župy preto teraz apelujú na Komisiu, aby súhlas udelila. Argumentujú napríklad tým, že Slovensko je stále skôr vidieckou krajinou, kde cesty nižšej kategórie majú väčší význam ako v iných krajinách EÚ. Na Slovensku zabezpečujú tretinu dopravných výkonov.

Podľa Šimovej by sa ale kraje so žiadosťou o peniaze mali obrátiť hlavne na štát, pretože oprava ciest II. a III. triedy by sa mali financovať hlavne zo štátneho rozpočtu. Eurofondy majú slúžiť iba ako doplnkovým zdrojom financovania potrieb členského štátu.

„Z pohľadu Komisie ide o zanedbávanú cyklickú údržbu. Chcem povedať veľmi jednoznačne, že toto je určite argument voči štátu, ale nie voči Komisii,“ dodáva

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8