So schémou rezortu financií na obnovu budov nie je spokojný takmer nik, náprava by mohla prísť už čoskoro

Ilustračný obrázok/ rekonštrukčné práce na Základnej škole Kupeckého v Pezinku. [FOTO TASR/Michal Svítok]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Finančné nástroje v eurofondoch

Ministerstvo financií prišlo v roku 2018 s koncepciou rozvoja novej schémy obnovy verejných budov – garantovanej energetickou službou. Po troch rokoch však nie sú spokojné samosprávy ani poskytovatelia. Situácia by sa mala zmeniť v nadchádzajúcom programovom období čerpania eurofondov.

Garantované energetické služby (GES) sú na Slovensku relatívnou novinkou. Oporu majú v zákone z roku 2014. S koncepciou rozvoja prišlo ministerstvo financií v spolupráci s rezortom hospodárstva, ktorý je gestorom schémy, v roku 2018 po zmene pravidiel vykazovania verejného dlhu zo strany Eurostatu. Až nové pravidlá žiadali od poskytovateľov komplexnú obnovu budovy, ktorá je prioritou pre Európsku komisiu.

GES sú inovatívnym spôsobom investovania do energetickej efektívnosti budov. Výhodou je, že tieto investície nemajú vplyv na verejný dlh, pretože náklady na modernizáciu verejnej budovy realizuje z vlastných nákladov poskytovateľ, ktorý garantuje určitú mieru energetických úspor. Ak sa ju podarí dosiahnuť, správca budovy z nich spláca poskytovateľovi počiatočnú investíciu.

Teória znie dobre, v realite sa však poskytovatelia do tejto služby nehrnú. „Rozbeh je pomalší než sme dúfali,” priznal pre EURACTIV Slovensko Ivan Lesay, niekdajší štátny tajomník rezortu financií, ktorý bol spoluzodpovedný za nastavenie pravidiel. Lesay dnes pôsobí ako riaditeľ Slovak Investment Holding (SIH), ktorý tlačil na spracovanie nových pravidiel v roku 2018.

Žiadny uchádzač

Podľa tlačového odboru Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) je jadro problému v dvoch oblastiach – v dlhej návratnosti finančných prostriedkov pre poskytovateľov a nemožnosti kombinovať GES s inými formami financovania, napríklad s eurofondami.

Návratnosť sa týka najmä dĺžky zmlúv, ktoré sa štandardne uzatvárajú na dobu od desiatich až do 15 rokov. Výnimkou však nie sú ani dlhšie zmluvy. Kombinácia finančných prostriedkov zase poskytovateľov uľahčí financovanie obnovy budovy. Len máloktorá firma je totiž dostatočne silná, aby obnovu financovala z vlastných zdrojov a ešte v nej po dobu trvania zmluvy držala svoje aktíva. Dôležité preto je, aby mohla po čase predať pohľadávku tretej strane. To už dnes možné je, avšak v maximálnej výške 80 percent.

Ilustráciou nízkej motivácie poskytovateľov je verejné obstarávanie, ktoré TSK vyhlásil na poskytovanie energetických služieb metódou GES na strednej odbornej škole v Dubnici nad Váhom. „Do súťaže sa neprihlásil žiaden uchádzač,” skonštatovala hovorkyňa kraja Lenka Kukučková.

Ivan Lesay: Nové pravidlá pre energetickú efektívnosť vytvoria masívny trh

Končí sa vyberanie hrozienok z koláča, verejné budovy sa budú obnovovať komplexne. Umožní to zmena vykazovania dlhu, o ktorú sme sa zasadzovali ako prví v Únii, hovorí šéf Slovenského investičného holdingu.

Problémy, na ktoré v súčasnom modely poukazuje TSK sú podľa Lesaya pôrodnými bolesťami.

„Je potrebné zdôrazniť, že sme v rámci EÚ prvá krajina, ktorá spracovala vzorovú zmluvu a celú koncepciu rozvoja GES tak, aby sa investície do obnovy nezarátavali do verejného dlhu. Zároveň si musíme uvedomiť, že ide o nový trh s novou reguláciou, komplexnou službou s množstvom aktérov.”

Lesay zároveň podotkol, že tieto problémy by sa mali už čoskoro vyriešiť. V nadchádzajúcom programovom období čerpania eurofondov 2021 až 2027 by sa totiž malo umožniť kombinovať návratné a nenávratné finančné zdroje. Kukučková dodala, že ak by sa tieto úskalia podarilo odstrániť, trenčiansky kraj bude mať o službu záujem.

„Trenčianska župa má záujem využívať GES, táto služba na hĺbkové obnovy našich budov bez potreby vstupného financovania a bez dopadu na zadlženosť kraja je, samozrejme, zaujímavá,” uviedla. V prípade možnosti kombinácie finančných zdrojov by sa mohli opatrenia s príliš dlhou dobou návratnosti financovať z eurofondov, ostatné prostredníctvom GES.

Košická skúsenosť

Na ďalšie riziká garantovanej energetickej služby poukázal Národný kontrolný úrad (NKÚ) na prípade z Košického samosprávneho kraja (KSK), v rámci ktorého sa realizoval dosiaľ najväčší projekt GES na Slovensku. Jeho hodnota sa vyšplhala na 96 miliónov eur. Tu však treba poznamenať, že košická župa do projektu išla ešte v roku 2012, dávno pred koncepčným rozvojom GES. KSK v roku 2012 uzatvorila zmluvu so spoločnosťou Veolia Energia Slovensko (v tom čase pod názvom Dalkia), ktorá mala modernizovať tepelné hospodárstvo v 66 školách a školských zariadeniach vo vlastníctve kraja. V roku 2020 Národný kontrolný úrad (NKÚ) zistil, že Veolia v zmluve negarantovala dostatočné úspory. Jedným zo záverov NKÚ je, že KSK podcenila prípravu projektu a zvolila nesystémový postup a nekomplexnú obnovu.

Aj tieto situácie, okrem iných dôvodov, viedli ku komplexnejšiemu rozvoju GES na Slovensku. Lesay to naznačil ešte v roku 2018 v rozhovore pre EURACTIV Slovensko, kde na otázku prečo štát musí trh s GES regulovať odpovedal, že „keby sme to nechali na subjekty verejného sektora, ktoré často nemajú finančnú gramotnosť, zmluvy by mohli byť uzatvorené nesprávne”. Bolo to približne rok predtým ako NKÚ preverila zmluvu KSK s Veoliou.

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Dnes by sa už takéto situácie nemali opakovať. Pravidlá GES sú po novelizácií príslušných zákonov, najmä zákona o energetickej efektívnosti z roku 2014, a vypracovaní koncepcie prísnejšie. Koncepcia má za cieľ „zadefinovať postupy a nevyhnutné kroky ku komplexnému usmerneniu subjektov v oblasti poskytovania a využívania garantovaných energetických služieb”. Ministerstvo hospodárstvo zároveň vypracovalo metodiku na prípravu a realizáciu služby a tiež vzorovú zmluvu medzi samosprávou a poskytovateľom.

Tomuto všetkému predchádzala nielen obava z nesprávne uzatvorených zmlúv, ale najmä zmena pravidiel vykazovania verejného dlhu zo strany Eurostatu, tak aby sa doň nepočítala komplexná energetická obnova budov. V jednoduchosti, GES fungujú na princípe splácania investícií z budúcich úspor energie. Pre štát a samosprávy tak vznikajú finančné záväzky, ktoré sa do roku 2017 započítavali do verejného dlhu. Po zmene pravidiel Eurostatu sa už do verejného dlhu nezapočítavajú.

Jedna veľká príležitosť

Do celej schémy pomaly vstupuje ďalšia premenná – plán obnovy. Že jednou z priorít slovenského plán obnovy bude aj obnova budov je dlhodobo známe. Čo ale bude znamenať pre GES zostáva otázne. Závisí to aj od toho, ako sa plán obnovy uchopí.

„V prípade, že bude plán obnovy uchopený správne a umožní obnovovať budovy formou GES, či z grantov alebo z návratných finančných nástrojov, tak je to jedna obrovská príležitosť. V prípade, že obnova bude smerovať len do klasického zatepľovanie bez garancií, tak to bude znamenať pre trh energetických služieb vo verejnom sektore veľký úder,” hovorí Lesay.

Súhlasí s ním aj Naďa Hartmann, generálna riaditeľka ESCO Slovensko, spoločného podniku ČEZ ESCO a SPP, ktoré garantované energetické služby poskytuje. Pre Európsku komisiu je totiž obnova budov a s tým spojené zvyšovanie energetickej efektivity dôležitou témou. Dosiahnutie maximálnej energetickej efektivity budov podľa Hartmann závisí od odbornej realizácie hĺbkovej obnovy budov aj od jej následnej prevádzky.

Obnova budov je len prvý krok. Ďalším je ich efektívna prevádzka

Aby sme efektívne využili každé euro z Plánu obnovy a odolnosti, musíme sa zamerať na energetické úspory pri obnove budov. To zahŕňa nielen samotnú obnovu budovy, ale aj jej dlhodobo efektívnu prevádzku a odborný monitoring úspor energie, píše NAĎA HARTMANN.

„Toto môže zabezpečiť takzvaná garantovaná energetická služba,” píše Hartmann v komentári publikovanom na EURACTIV Slovensko. Zároveň dodala, že najvhodnejším spôsobom financovania je kombinácia návratných a nenávratných finančných prostriedkov.

Národný plán obnovy a odolnosti v komponente Obnova Budov GES nespomína. Hovorí však o „komplexnej obnove budov” so zameraním aj na zvyšovanie energetickej efektivity. Hartmann však tiež upozorňuje, že nie každý projekt je pre GES vhodný. Samotnému projektu teda musí predchádzať energetický audit, ktorý určí, či je konkrétna budova pre GES vhodná alebo nie. GES sa takisto nedá používať pre obnovu rodinných domov, do ktorých pôjde najväčšia časť z viac ako 740 miliónového balíka pre obnovu budov. Môžu sa však uplatniť pri obnove verejných historických a pamiatkovo chránených budov, do ktorých má smerovať 213 miliónov eur.

„Nastavenie Plánu obnovy a odolnosti predpokladá rýchlu a intenzívnu obnovu hospodárstva zasiahnutého pandémiou. Naším spoločným cieľom by preto mala byť vzájomná koordinácia verejného a súkromného sektora pri nastavovaní regulačného rámca, ktorý umožní rýchle, efektívne a transparentné investovanie dostupných prostriedkov v definovaných oblastiach,” dodala Hartmann.

Nie iba budovy

Zaujímavosťou je, že hoci komponent Obnova budov o GES nehovorí, iné komponenty použitie tejto služby naznačujú. Aj Európska komisia totiž hovorí, že GES sa nemusia využívať len pri budovách, ale napríklad aj pri podpore rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

Práve v komponente 1: Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra sa na troch miestach píše, že existuje „možnosť zvážiť využitie časti prostriedkov na obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru pomocou finančných nástrojov aplikovaných cez Slovak Investment Holding”. Tou môžu byť práve GES