Sócrates sa chváli lepšími podmienkami pomoci, Írom sa to nepáči

zdroj: flickr, autor: Blackmuse

Sócrates v utorok (3. mája) informoval, že s predstaviteľmi EÚ a MMF dospeli k predbežnej dohode o pomoci vo výške 78 miliárd eur. Dočasný premiér tvrdí, že podmienky úveru sú lepšie ako v prípade Írska či Grécka. Program zahŕňa aj pomoc pre portugalské banky, predbežne odhadovanú na 12 miliárd.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa však stále hovorí o rozmedzí pomoci od 75 do 90 miliárd eur v závislosti na tom, koľko budú banky potrebovať. Detaily by mali byť jasné v najbližších dňoch.

Dôležitý je však aj postoj opozície, ktorá po júnových voľbách zrejme preberie moc v krajine. Tá naznačila, že je pripravená dohodu podporiť. Líder Strany sociálnych demokratov (PSD) Pedro Passos Coelho pre televíziu RTP uviedol, že krajina tento pakt potrebuje, hoci je veľmi tvrdý. Ďalej vo svojom vyhlásení zašiel Paulo Portas z pravicovej  strany CDS-PP, ktorý vyhlásil, že jeho skupina sa k podmienkam dohody zaviaže.

Portugalsko je už treťou krajinou eurozóny, ktorá potrebuje medzinárodnú pomoc pri riešení svojich finančných problémov. Grécko pred rokom získalo bilaterálne úvery v objeme 110 miliárd eur a Írsko sa na 85-miliardovej pomoci dohodlo v novembri 2010.

Trhy na správu o dohode reagovali opatrne, no skôr pozitívne, hoci kľúčové detaily ešte len zverejnia – najmä úrokovú sadzbu. Grécko, ktoré si nedávno vybojovalo lepšie podmienky záchranného balíka, pomoc Portugalsku uvítalo. „Táto dohoda prispeje k obmedzeniu neistoty na trhoch, a to potrebuje väčšina Európy,“ vyhlásil hovorca vlády Jorgos Petalotis.

Gréci musia svoj úver splatiť za sedem rokov s priemerným úrokom 4,2 %, Íri za rovnaké obdobie s úrokom 5,8 % a úrok v prípade Portugalska zatiaľ nie je definitívne stanovený. Podľa technickej dohody bude čerpať 26 miliárd eur od MMF s úrokom 3,25 v prvých troch rokoch a neskôr s úrokom 4,25 %. Únia výšku úroku nezverejnila. Konkrétna cifra a detaily programu by mali vzísť zo stretnutia ministrov financií 16. mája.

Ako tvrdí zdroj agentúry Reuters ani suma 78 miliárd eur nemusí byť konečná. Stále platí tolerancia 75 – 90 miliárd eur.

Správy o lepších podmienkach však znepokojili Írov. Nová írska vláda na čele s premiérom Endom Kennym sa už niekoľko mesiacov snaží získať miernejší režim pomoci, no bez väčšieho úspechu. Eurozóna na čele s Francúzskom na Írsko tlačí, aby zvýšilo svoju 12,5-percentnú korporátnu daň. Premiér však opakovane uviedol, že o sadzbe sa vyjednávať nebude.

Kennyho vláda však tvrdí, že balíček nedokázal vyriešiť bankovú krízu krajiny a jeho podmienky treba zmeniť, inak hrozí default. Líder strany Fine Gael avizoval, že do riešenia problematických bánk budú zapojení aj investori.

„Myslím si, že podmienky sú nevyhnutne odlišné v každej krajine vzhľadom na to, že aj okolnosti sú odlišné,“ vyhlásil pre RTE írsky minister zahraničných vecí Eamon Gilmore. „Avšak vláda bude veľmi znechutená, ak iná krajina dostane lepšie podmienky pomoci ako máme my,“ dodal.

Ani jeden z bailout-ov zatiaľ nepriniesol dlhodobé riešenie. V prípade Grécka sa intenzívne začalo špekulovať o reštrukturalizácii. Tá by mala ďalekosiahle dôsledky pre veľké francúzske a nemecké banky a tiež Európsku centrálnu banku, ktorá má v rukách veľkú časť gréckych dlhopisov. Až 70 % suverénnych bondov krajiny je v rukách zahraničných inštitúcií. Grécki predstavitelia však správy o reštrukturalizácii dlhu odmietajú.

(EurActiv/Reuters)