Spaľovanie odpadu namiesto uhlia? Slovensko lobuje za európske peniaze, Únia je (zatiaľ) skeptická

Areály v Novákoch chcú Slovenské elektrárne využiť pre nové zdroje tepla. [TASR/Radovan Stoklasa]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy, regióny a uhlíková neutralita

Novú vládu čaká hľadanie alternatívy pre vykurovanie hornej Nitry. Energetické zhodnocovanie odpadu by v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi a plynom produkovalo o 80 percent emisií CO2 menej ako spaľovanie uhlia.

Slovensko chce dosiahnuť, aby bolo možné použiť prostriedky z nového európskeho rozpočtu na budovanie spaľovní odpadu. Tie by mali vyrábať teplo v regiónoch, kde sa dnes na to využíva uhlie.

Energetické zhodnocovanie odpadu namiesto uhlia presadzujú v dlhodobom horizonte Slovenské elektrárne, v ktorých má štát podiel a ktoré vlastnia a prevádzkujú dve slovenské uhoľné elektrárne, v Novákoch a Vojanoch. Túto cestu považujú za jednu z možných aj primátorka Prievidze Katarína Macháčková či europoslanec Robert Hajšel.

Zástancovia spaľovania odpadu a jeho financovania z európskych prostriedkov však narážajú na odpor Európskej komisie, európskych a slovenských ochranárov, či europoslanca Martina Hojsíka. S konkurenčným projektom založeným na obnoviteľných zdrojoch prišli Hornonitrianske bane Prievidza.

Otvorenou je ekonomická stránka veci. Predbežná analýza Európskej investičnej banky považuje energetické zhodnocovanie odpadu v Novákoch za jedno z konkurencieschopných riešení. Spoločnosť ewia, ktorá na Slovensku plánuje takéto prevádzky, naopak hovorí o obmedzenej dostupnosti dostatočného množstva odpadu na hornej Nitre.

O tom, či sa na Slovensku bude spaľovať odpad namiesto uhlia, napokon rozhodnú miestni hráči, nová slovenská vláda a výsledok európskych vyjednávaní.

Slovenský lobbying

„Uprednostňujeme zahrnutie energetického zhodnocovania odpadu pod koncept zdrojovej efektívnosti napríklad prostredníctvom premeny uhoľných elektrární na zariadenia pre energetické využitie odpadu,“ tvrdí Slovensko podľa interného dokumentu Rady EÚ, ktorý má EURACTIV.sk k dispozícii.

Dokument pochádza zo začiatku februára a mapuje pozície členských štátov k navrhovanému Fondu spravodlivej transformácie.

Jadrovej energii ani zemnému plynu nový klimatický fond nepomôže

Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.

Slovensko svoj postoj odôvodňuje tým, že „má nedostatočné kapacity pre spracovanie odpadu pred skládkovaním, ako aj pre spracovanie nerecyklovateľného odpadu“. Za využitie európskych prostriedkov pre spaľovanie odpadu sa na inom mieste v dokumente vyslovuje v kontexte uzatvárania uhoľných elektrární.

Čo sa týka komunálneho odpadu, Slovensko naozaj spaľuje (energeticky zhodnocuje) len asi 10 percent, recykluje približne tretinu a skládkuje viac ako polovicu.

Plán elektrární

Vysokou mierou skládkovania odôvodňujú svoj plán pre spaľovanie odpadu na hornej Nitre aj Slovenské elektrárne. Prvoradým impulzom je však potreba nahradiť uhlie vo vykurovaní iným palivom.

Keď štát na konci roka 2023 stopne dotácie pre spaľovanie uhlia v nováckej elektrárni, vďaka dobudovaniu rozvodne Bystričany by mali byť už k dispozícii alternatívne dodávky elektriny. Otázka náhradného zdroja vykurovania však vyriešená nie je.

Ako na decembrovej konferencii EURACTIV.sk Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky vysvetlil Robert Jambrich zo Slovenských elektrární, v prvej fáze plánujú uhlie nahradiť biomasou a zemným plynom. V druhej fáze by sa mali teplo aj elektrina vyrábať z tuhého alternatívneho paliva (TAP). A to sa má produkovať aj z komunálneho odpadu. Transformácia smerom k odpadu čaká aj uhoľnú elektráreň Vojany, ktorá zabezpečuje stabilitu a flexibilitu siete na východnom Slovensku. Dôvodom sú privysoké ceny suroviny. Spaľovanie TAP tam Slovenské elektrárne testovali „celkom úspešne“ už vlani.

Jambrich v decembri vysvetlil, že využitie odpadu v Novákoch a Vojanoch skúmajú. „Analyzujeme aj riešenia, ktoré nie sú ešte na trhu, ale v čase, keď sa bude druhá fáza (na hornej Nitre) realizovať, už môžu byť,“ vysvetlil vedúci pre medzinárodné, európske a environmentálne záležitosti. Výsledky analýzy mali byť k dispozícii na začiatku tohto roka.

Nižšie emisie

Slovenské elektrárne sa momentálne k tejto téme nechcú bližšie vyjadrovať. Z ich dokumentu z vlaňajšej jesene, ktorý má EURACTIV.sk k dispozícii, však vyplýva, že energetické zhodnocovanie odpadu plánujú v Novákoch najskôr od roku 2026, teda až po vybudovaní plynových a biomasových kotlov.

Plynová kotolňa prevádzkovaná od roku 2024 má mať kapacitu tepelného výkonu 80 MW a biomasová 15 MW. „Zariadenie na vysokoúčinné energetické zhodnotenie nerecyklovateľného odpadu“ má mať o dva roky neskôr kapacitu 22 MW tepelného a 8 MW elektrického výkonu. Kým v prvej fáze má byť hlavným zdrojom biomasa, v druhej fáze ju má do druhoradej úlohy odsunúť odpad. Plyn zostane záložným zdrojom po celý čas, po nástupe odpadu sa však zníži aj jeho úloha.

Nováky a Vojany smerujú od uhlia aj k spaľovaniu odpadu

Slovenské elektrárne počítajú s útlmom uhlia v oboch svojich uhoľných elektrárňach. Experti upozorňujú, že horná Nitra má potenciál na viac: stať sa európskym príkladom transformácie k zelenej ekonomike.

Dokument Slovenských elektrární porovnáva aj emisie v jednotlivých fázach. V roku 2018 bolo výrobou elektriny z tepla v Novákoch vyprodukovaných 127,1 tisíc ton emisií CO2. V prvej fáze by to malo byť 38,6 tisíc ton a v druhej len 26,3 tisíc ton. Ide teda o pokles o 70 percent v prvej a o 80 percent v druhej fáze v porovnaní so súčasnosťou.

Vo februári Európska komisia zverejnila zoznam európskych regiónov, ktoré budú oprávnené žiadať o financie zo 7,5-miliardového Fondu spravodlivej transformácie. Na Slovensku to budú Trenčiansky a Košický samosprávny kraj, čo hrá do karát scenáru Slovenských elektrární.

Skeptická Komisia

Hoci Slovensko lobuje za zaradenie energetického zhodnocovania odpadu medzi aktivity, ktoré bude možné z Fondu spravodlivej transformácie financovať, nie je isté, či uspeje.

Z dokumentu o pozíciách členských štátov vyplýva, že takýto účel otvorene obhajuje len Slovensko. Navrhovateľ fondu, Európska komisia, je proti.

„Zariadenia pre energetické využitie odpadu nie sú oprávnené (žiadať financovanie) v období 2021 až 2027. Platí to pre kohéznu politiku, ako aj Fond spravodlivej transformácie,“ uviedla pre EURACTIV.sk Daniela Stoycheva z hovorcovského tímu Komisie. Rovnaké obmedzenie sa vťahuje tiež na fond InvestEU, ktorý má kombinovať financovanie z Európskej investičnej banky a súkromných zdrojov.

Mimovládna ochranárska organizácia Zero Waste Europe vydala tento týždeň tlačovú správu, v ktorej tvrdí, že spaľovanie odpadu bolo napokon pre hrozbu nadmerných kapacít a dopady na životné prostredie a zdravie vylúčené aj zo zoznamu udržateľných aktivít. Zoznam vytvorila technická expertná skupina zriadená podľa európskej legislatívy s cieľom nasmerovať súkromné a verejné investície do environmentálne udržateľných riešení.

Ochranári sú proti

„Viera, že spaľovanie odpadu je nízkoemisným zdrojom energie a spôsob ako vdýchnuť nový život starým elektrárňam, je mylná. Dôkazy sú jasné: energia z odpadu vedie nielen k vyšším emisiám CO2 ako elektrina z plynu alebo iných fosílnych palív, ale tiež k emisiám znečisťujúcich látok ako ťažkých kovov v prípade, že odpad nahrádza fosílne palivá pri spoluspaľovaní,“ uviedol pre EURACTIV.sk Janek Vahk, programový koordinátor pre klímu, energetiku a znečistenie ovzdušia v Zero Waste Europe.

Podobne uvažuje o energetickom zhodnocovaní odpadu na hornej Nitre aj národný koordinátor pre verejné financie v slovenskej mimovládke Priatelia Zeme-CEPA. „Spaľovňa odpadov nie je dobrým riešením z energetického, klimatického, odpadového ani environmentálneho hľadiska,“ myslí si Juraj Melichár.

Slovensko ako Švédsko? Príležitosti a riziká energetického zhodnocovania odpadu

Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.

Ochranár sa obáva podkopania snahy Slovenska dosiahnuť ciele pre recykláciu komunálneho odpadu a podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe tepla, ktoré sú stanovené v rámci európskej legislatívy.

„Ide o veľmi drahé zariadenie v odpadovom hospodárstve a dostupné peniaze potrebujeme využiť na predchádzanie vzniku odpadov, opätovné používanie a recykláciu, ako aj technológie, ktoré prispievajú k uhlíkovej neutralite,“ hovorí Melichár.

Konkurenčný projekt

Energetické zhodnocovanie odpadu nepovažuje za dobré riešenie europoslanec Martin Hojsík (PS, RE). „Nemyslím si, že by spaľovne mali byť podporované z Fondu spravodlivej transformácie a nemyslím si, že spaľovne sú príležitosťou,“ uviedol pre EURACTIV.sk Hojsík, ktorý je členom parlamentného výboru pre životné prostredie a náhradníkom vo výboroch pre rozpočet a energetiku.

So spaľovaním odpadu na hornej Nitre nepočítajú ani Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), jediný dodávateľ domáceho hnedého uhlia pre novácku elektrárne a 49-percentný vlastník vykurovacích rozvodov v meste Prievidza.

HBP prišli s projektom, ktorý plánom Slovenských elektrární konkuruje. O eurofondy sa chcú uchádzať pre výrobu založenú prevažne na obnoviteľných zdrojoch energie.

„Projekt nepočíta so spaľovaním odpadu na výrobu tepla. Projekt zvažuje využitie biomasy (drevná štiepka) v kombinácii s tepelným potenciálom banských vôd pri minimálnom využívaní zemného plynu,“ spresnila pre EURACTIV.sk hovorkyňa HBP Adriana Siváková.

Hajšel je otvorený

Robert Hajšel (zvolený za Smer-SD, S&D), ktorý je tieňovým spravodajcom pre legislatívu o Fonde pre spravodlivú transformáciu, považuje náhradu uhlia odpadom za jednu z možných ciest.

Energetické zhodnocovanie by podľa Hajšela „mohlo prispieť“ k dosiahnutiu cieľa znížiť skládkovanie na 10 percent vytvoreného komunálneho odpadu, ako to do roku 2035 ukladá Slovensku európska legislatíva.

Prioritou ekodohovoru by podľa Slovákov mal byť boj proti plastom

Viac než polovica Európanov by ako prioritu Európskeho ekologického dohovoru chcela vidieť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku to takto vníma iba 35 percent respondentov.

„V oblasti hornej Nitry ide o kľúčový projektový zámer, keďže po odstavení ťažby uhlia bude nutné nájsť náhradný zdroj vykurovania pre spomínaný región,“ uviedol europoslanec pre EURACTIV.sk.

Zdôraznil však, že „na Slovensku sa dosiaľ z európskych zdrojov nefinancoval žiaden projekt energetického zhodnocovania odpadov, najmä pre negatívne vnímanie takejto likvidácie odpadov zo strany verejnosti.“

Inšpirácia z Európy?

Výrobe tepla energetickým zhodnocovaním odpadu je otvorená ako jednému z možných riešení pre vykurovanie a odpadové hospodárstvo primátorka Prievidze Katarína Macháčková. Napriek tomu, že vo februárových parlamentných voľbách kandidovala za Spolu, ktoré bolo v koalícii s Hojsíkovým Progresívnym Slovenskom.

„V súčasnosti sú v Európe v prevádzke mnohé zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu, ktoré môžu byť pre nás inšpiráciou,“ uviedol pre EURACTIV.sk vedúci Macháčkovej kancelárie Alojz Vlčko. Mesto je 51-percentným vlastníkom vykurovacích rozvodov v Prievidzi.

„Sú mnohé príklady zariadení v reálnej prevádzke v európskych metropolách, ktoré potvrdzujú, že zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu môže byť bez zásadných negatívnych dopadov dôležitou súčasťou mestskej infraštruktúry,“ pokračuje Vlčko.

Pripomína, že spaľovne bývajú súčasťou zariadení, kde sa odpad aj dotrieďuje a recykluje. Takto to plánujú aj Slovenské elektrárne na hornej Nitre.

Čakanie na návrh

Vlčko poukazuje na zvyšovanie skládkovacích poplatkov, potrebu boja proti skládkovaniu a príležitosť využiť „hnedý park“ po nováckej uhoľnej elektrárni.

„Zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu by pomohlo nájsť jeho nové využitie a vytvorilo by potenciál na vytvorenie pracovných miest pre zamestnancov, ktorí budú dotknutí hospodárskou transformáciou regiónu,“ vysvetlil postoj primátorky.

Potrebuje Slovensko nové spaľovne komunálneho odpadu? Závisí to od priemyslu aj dovozu

Minister životného prostredia si myslí, že na Slovensku nie sú dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu. Chce si však nechať vypracovať analýzu.

Vlčko však zdôrazňuje, že mesto zatiaľ nemá presné informácie o technickom riešení, ktoré chcú Slovenské elektrárne. „Preto zatiaľ nepovažujeme za vhodné vyjadrovať sa k tomu, či by takéto riešenie bolo akceptovateľné,“ podčiarkol.

Zariadenia pre energetické zhodnocovanie odpadu sa naprieč Európou „technologicky líšia a môžu mať rôzne dopady na životné prostredie a komunitu“. Preto sa chce Prievidza vyjadriť až ku konkrétnemu návrhu Slovenských elektrární.

Predbežná analýza

Slovenské úrady, samosprávy, firmy a ďalší aktéri čakajú na výsledky analýzy Európskej investičnej banky, ktorú spracúva jej tím známy ako Jaspers (Joint Assistance to Support Projects in European Regions).

Jaspers už spracoval prvú verziu analýzy, teraz pracuje na druhej. Posudzoval pritom možné ekonomické náklady jednotlivých alternatív, kvalitu dodávok, environmentálnu udržateľnosť, akceptovateľnosť spoločnosťou a dlhodobú finančnú udržateľnosť.

V prvej verzii, ktorú má EURACTIV.sk k dispozícii, považuje Jaspers energetické zhodnocovanie odpadu za jednu zo schodných ciest. Za takú považuje aj obnoviteľné zdroje v podobe biomasy, solárnej a geotermálnej energie. „Využitie tepla z obnoviteľných zdrojov a/alebo odpadu by malo byť maximalizované v technickej a ekonomickej miere. Kľúčovými kritériami by mali byť (socioekonomické) celkové životné náklady (LCOH) za zváženia zdrojov grantového financovania,“ uvádza dokument Jaspers.

Tím Európskej investičnej banky však v dokumente zdôrazňuje, že nejde o konečnú analýzu. „Rozvoj projektu energetického využitia odpadu si vyžaduje komplexnú štúdiu uskutočniteľnosti… (a) v kontexte prechodu na obehovejšiu ekonomiku musia byť investície pozorne posúdené s cieľom zabrániť efektu nadmerných kapacít (pre energetické zhodnocovanie odpadu),“ píše v prvej verzii analýzy. V prípade využitia biomasy považuje Jaspers za potrebné posúdenie environmentálnej udržateľnosti a dopadov na kvalitu ovzdušia.

Ďalšie skúmanie

Jaspers mediálne stanoviská nevydáva. Tvrdenia z dokumentu však potvrdzujú aj vyjadrenia Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý vedie proces transformácie hornej Nitry a ktorý je jedným z adresátov analýz Jaspers.

Z odpovedí oddelenia komunikácie ÚPVII pre EURACTIV.sk vyplýva, že Jaspers ďalej posudzuje dve možné alternatívy: kombinovaná výroba tepla a elektriny v réžii Slovenských elektrární a výroba tepla z obnoviteľných zdrojov navrhnutá HBP. V rámci nich skúma Jaspers niekoľko možností, ktoré sa líšia energetickým mixom a geografickým umiestnením zdrojov v regióne.

Nové spaľovne: Pôvodcovia odpadu súhlasia, ochranári sú proti

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

ÚPVII vysvetlil, že vypracované budú aj štúdie uskutočniteľnosti navrhovaných riešení. „Predpoklad spracovania je predbežne apríl až máj 2020, tak aby bolo rozhodnutie na úrovni regiónu prijaté do jesene 2020,“ spresnilo komunikačné oddelenie.

Naznačil aj možné riešenie pre prípad, že by z európskych prostriedkov v ďalšom programovom období (2021 až 2027) nebolo možné financovať energetické zhodnocovanie odpadu. „Dá sa uvažovať o fázovaní projektu v súčasnom znení nariadenia,“ uviedol ÚPVII. To môže znamenať, že Slovensko v úvodnom kroku budovania spaľovne využije financie z aktuálneho európskeho rozpočtu, ktorý môže čerpať až do roku 2023 a ktorý za určitých okolností umožňuje financovanie energetického zhodnocovania odpadu.

Bude dosť odpadu?

EURACTIV.sk sa na energetické zhodnocovanie odpadu na hornej Nitre opýtal aj spoločnosti ewia, ktorá vlastní košickú spaľovňu a plánuje ďalšie prevádzky postaviť na západnom Slovensku.

Uviedla, že na projekte v Novákoch sa nepodieľa. Možnosti v regióne však analyzovala. „Dospeli sme k záveru, že projekt môže byť limitovaný dostupnosťou odpadu a s tým súvisiacim nedostatkom kapacít na jeho energetické zhodnocovanie,“ povedal pre EURACTIV.sk generálny riaditeľ ewie a Kosit Marián Christenko.

Dodal však, že „snahu Slovenských elektrárni v každom prípade plne podporujeme a veríme, že prispeje k nášmu spoločnému cieľu – zníženiu miery skládkovania.“

Aký je názor ministerstva životného prostredia, ktoré je zodpovedné za odpady, ovzdušie a klímu? K perspektíve energetického zhodnocovania odpadu namiesto uhlia na hornej Nitre, ani k jeho financovaniu z európskych prostriedkov sa nevyjadrilo. Čaká, kým dostane na stôl konkrétny projekt. „V prípade že sa tak, stane, dôsledne ho posúdime v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ vysvetlil hovorca Tomáš Ferenčák pre EURACTIV.sk.

Rozhodujúci aktéri

Svoj názor na energetické zhodnocovanie odpadu na hornej Nitre a financovanie z eurofondov nechcel povedať ani úrad podpredsedu vlády.

„ÚPVII ako gestor procesu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra nebude rozhodovať o žiadnej z alternatív. Konečné rozhodnutie sa musí uskutočniť  v regióne, konkrétne po schválení v jednotlivých zastupiteľstvách dotknutých miest a obcí, musia sa zhodnúť aj občania a v neposlednom rade musí prebehnúť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, napokon aj samotné stavebné konanie,“ zdôraznilo jeho oddelenie komunikácie.

Transformácia hornej Nitry: Na tango treba dvoch

Systematická realizácia akčného plánu premeny slovenského uhoľného regiónu sa stále nezačala. Peniaze nestačia, píšu LENKA ILČÍKOVÁ a LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ z Priateľov Zeme-CEPA.

Rozhodnutie o tom, či sa bude na hornej Nitre spaľovať namiesto uhlia odpad, však môžu ovplyvniť aj noví ministri.

O tom, či bude takéto riešenie môcť byť financované z dobiehajúceho európskeho rozpočtu rozhodne Európska komisia. O tom, či to bude možné z budúcich kohéznych fondov a Fondu spravodlivej transformácie, rozhodnú rokovania európskych inštitúcií o konečnej podobe legislatívy. K rokovaniam sa majú Európska komisia a Európsky parlament vrátiť tento mesiac a uzavrieť ich do konca roka 2020.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press