Spaľovanie uhlia a dreva do domácnosti nepatrí, kotlíkovým dotáciám ale zatiaľ chýba sociálny rozmer

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy, regióny a uhlíková neutralita

Slovensko sa snaží znížiť znečistenie ovzdušia aj prostredníctvom eurofondov. Domácnosti môžu využiť kotlíkové dotácie na výmenu starých kotlov za kotly na zemný plyn. Dotácie by mali smerovať do oblastí s najšpinavším vzduchom, energetickú chudobu zatiaľ neriešia.

Slovensko má v rámci EÚ tretí najvyšší podiel obyvateľstva vystaveného nadmerným koncentráciám tuhých znečisťujúcich látok. Následkom toho každoročne predčasne zomrie  takmer päťtisíc ľudí. Vzduch pritom neznečisťuje najviac priemysel, či doprava, ale domácnosti spaľovaním tuhých palív.

Slovensko sa tento problém snaží riešiť aj prostredníctvom eurofondov. Po euróspskych dotáciách na výmenu starých kotlov za biomasové, slovenské domácnosti budú môcť využiť peniaze z fondov EÚ aj na plynové kotly. Za akých podmienok, zatiaľ ale nie je jasné.

Eurofondy na ovzdušie

Len v súčasnom programovom období 2014 až 2020 bolo na znižovanie znečisťovania ovzdušia využitých viac ako 83 miliónov eur. Celkovo bolo za týmto účelom zazmluvnených 23 projektov v hodnote 110 miliónov eur, ktoré poskytla EÚ. Vyplýva to z údajov, ktoré portálu EURACTIV.sk poskytlo Ministerstvo životného prostredia.

Najviac peňazí na ovzdušie – zhruba 85 miliónov eur – išlo v rámci dvoch výziev zameraných na znižovanie emisií znečisťujúcich látok z takzvaných stacionárnych zdrojov. Sem patria zariadenia lokálneho vykurovania, skládky odpadov a palív, či lomy. Všetky tieto opatrenia podľa envirorezortu dostávajú podporu v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

„Podporované bolo najmä inštalovanie a modernizácia technológií na znižovanie emisií znečisťujúcich látok, najmä odlučovacích zariadení a iných koncových technológii (napríklad tkaninové filtre, elektrostatické odlučovače a podobne) a opatrenia týkajúce sa zmien technologických postupov za účelom zníženia emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia,“ upresňuje tlačové oddelenie rezortu.

Eurofondy sa okrem toho využívajú aj na projekty, ktoré majú zlepšiť monitorovanie ovzdušia. Vyčlenených je na ne 37 miliónov eur, z ktorých sa zatiaľ vyčerpala zhruba tretina.

V súčasnosti bežia tiež dve výzvy zamerané na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení za nízkoemisné. Jedna je určená na ich výmenu vo verejných budovách. V septembri minulého roku ministerstvo vyhlásilo takúto výzvu aj pre domácnosti. V súvislosti s ňou sa často používa výraz „kotlíkové dotácie“.

Podmienky dotácie nie sú zatiaľ známe

Domácnosti si výmenu starých kotlov mohli z eurofondov zaplatiť už predtým v rámci pilotného projektu Zelená domácnostiam. Finančná podpora sa ale vzťahovala iba na kotly na biomasu, teda na spaľovanie peliet, brikiet, či štiepok. Projekt spravuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Z jej údajov vyplýva, že poukážku na výmenu kotla doposiaľ využilo 1 648 domácností.

Cieľom kotlíkových dotácií je plynovými kotlami.nahradiť „špinavé“ kúrenie tuhým palivom. V prvej etape je na to vyčlenených približne 30 miliónov eur. Jedna domácnosť má nárok na dotáciu v hodnote tritisíc eur, k príspevku by sa tak mohlo dostať asi 10 tisíc domácností.

Dnes zatiaľ stále nie je jasné, aké podmienky musia domácnosti splniť pre zisk dotácie. Žiadateľom o finančný príspevok nie je domácnosť, ale subjekt ústrednej správy alebo samosprávy. Až tie teda určia konečný kľúč, podľa ktorého sa budú peniaze prerozdeľovať.

„Do momentu schválenia žiadosti nemožno poskytnúť podrobnejšie informácie o podmienkach, ktoré budú platiť pre domácnosti. Konkrétne podmienky budú známe až po schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok,“ vysvetľuje ministerstvo.

Znečistené ovzdušie: neviditeľný zabijak

Bratislava hostí Európske fórum pre čistejšie ovzdušie. Politici a experti na ňom hľadajú možnosti pre ochranu zdravia a riešenia najmä pre sektory vykurovania a poľnohospodárstva.

Rezort očakáva, že proces hodnotenia žiadostí bude ukončený do jedného mesiaca. „Predpokladáme, že bude možné plnohodnotne podporiť vykurovaciu sezónu 2020/2021.“

Systém prerozdeľovania zrejme bude podobný projektu Zeleným domácnostiam, kde poukážku na dotáciu získali tí, čo sa prihlásili ako prví.

Podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) by ale rozdeľovanie dotácií v prvých kolách malo byť adresné. „Prednostne by sme mali riešiť oblasti s vysokým znečistením ovzdušia, s vysokou koncentráciou obyvateľov a tam koncentrovať prostriedky. Tu treba riešiť zároveň aj energetickú chudobu,“ vysvetľuje Lešinský.

Sociálny rozmer ako kritériu prerozdeľovania ale vyhlásená výzva nestanovuje. Žiadatelia však musia v rámci mechanizmu prerozdeľovania kotlíkových dotácií zohľadniť zvýhodňovanie oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia.

Vhodné strednodobé riešenie

Kotlíkové dotácie prichádzajú v čase, kedy sa v Európskej únii diskutuje o konci dotovania zemného plynu. Európska investičná banka minulý rok rozhodla, že nebude po roku 2021 financovať investície do plynárenskej infraštruktúry. Zemnému plynu nepomôže zrejme ani novovznikajúci Fond spravodlivej transformácie. Dotovanie plynových kotlov tak ide proti aktuálnemu európskemu trendu.

Daniel Lešinský vníma plyn ako vhodné strednodobé riešenie nízkoemisného zdroja energie, predovšetkým v problémových oblastiach. Ako pripomína, ide o čistejšiu formu energie ako drevo

„Do slovenských miest so zhoršenou kvalitou ovzdušia podľa môjho názoru spaľovanie uhlia v domácnostiach nepatrí vôbec, drevo len ak v nízkoemisných kotloch a určite s možnosťou zákazu počas zlých rozptylových podmienok, keď je bezvetrie alebo inverzia,“ vysvetľuje Lešinský.

Šrotovné aj kontroly domácností: Envirorezort ukázal, čo môže štát spraviť pre čistejšie ovzdušie

Národný program znižovania emisií navrhuje spustiť osvetovú kampaň o rizikách spaľovania tuhých palív alebo zjednotiť sadzbu dane pre benzín a naftu. Slovensko ho malo Európskej komisii malo predložiť už v apríli 2019, envirorezort plánuje odovzdanie do volieb.

Podľa ochranára ale netreba zabúdať, že plyn je neobnoviteľný zdroj energie, ktorý spaľovaním produkuje emisie skleníkových plynov. Za nevýhody považuje aj jeho cenu, zvyšovanie závislosti na zahraničných zdrojoch energie a tiež to, že sa takýmto projektom odďaľujú nízkoemisné a obnoviteľné riešenia.

„Karta by sa plne priklonila k plynu ak by bol z obnoviteľného zdroja, ako napríklad bioplyn vyprodukovaný z komunálnych, respektíve poľnohospodárskych bioodpadov, teda nie zemný alebo ropný plyn,“ argumentuje Lešinský.

Či by takáto podmienka mala existovať, podľa Lešinského záleží od toho, čo je hlavným cieľom projektu. Ak je ním zlepšenie kvality ovzdušia a ak si spotrebiteľ bude plyn platiť sám, tak to nie je potrebné, hoci to považuje za „krátkozraké riešenie“. Pokiaľ by  kritériom bolo aj znižovanie klimatických dopadov, alebo ekonomická efektívnosť, vyžadovalo by si to aj ďalšie opatrenia na energetickú efektívnosť budovy.

„Myslím, že bude potrebné rozdeliť si cieľové skupiny podľa naliehavosti, podľa ekonomickej sily a podľa potreby investície a podľa takéhoto kľúča modulovo nastaviť disponibilné prostriedky pre jednotlivé domácnosti. Cieľ je jasný – mať dlhodobo čisté ovzdušie pre všetkých,“ dodáva.

Bez zateplenia vyhodené peniaze?

To, či sa domácnosti dostanú ku kotlíkovým dotáciám aj po vyčerpaní tých súčasných, zatiaľ nevieme. Eurofondy alokované na súčasné programové obdobie môže Slovensko čerpať do konca roku 2023. Už v roku 2021 ale začína nové eurofondové obdobie. Už dnes je jasné, že životné prostredie – a teda aj kvalita ovzdušia – bude jeho hlavnou prioritou. O (ne)pokračovaní kotlíkových dotácií rozhodne jednak budúca vláda a tiež nová Partnerská dohoda medzi Slovenskom a eurokomisiou.

Podľa Karola Galeka zo strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá zrejme bude súčasťou novej exekutívnej zostavy, si to vyžaduje prísne posúdenie. „V istých prípadoch môže mať hlbší význam, čo sa týka znečistenia ovzdušia,“ hovorí o kotlíkovej dotácii expert SaS na energetiku. Ako uviedol na predvolebnej diskusii portálu EURACTIV.sk, dotácia môže byť čiastkovým riešením pre 250 tisíc energeticky chudobných domácností, ktoré kúria tuhým palivom. Otázkou podľa neho je, či nie sú diskvalifikovaní ľudia, ktorí nemajú prístup k plynu.

„Ďalej sa musíme pozrieť aj na človeka, ktorý je v energetickej chudobe, pretože ideme pomôcť viac ako len tým, že vymeníme kotol. V skutočnosti chceme dať taký balíček, aby si človek mohol aj zatepliť a vymeniť okná, aby v konečnom dôsledku vznikla aj nižšia spotreba energie, čo vo výsledku znamená kvalitnejší život aj kvalitnejšie ovzdušie,“ popisuje svoje výhrady Galek.

Envirorezort chce uchlácholiť Brusel. Uvažuje o dotáciách na plynové kotly

Ministerstvo životného prostredia sa snaží vyhnúť žalobe pre nedodržiavania európskej smernice o ovzduší. Za problém začína opatrne označovať aj lacnú biomasu.

Malo by byť teda prideľovanie dotácie podmienené zatepľovaním, či výmenou okien?

Podľa Lešinského záleží od toho, čo je hlavným cieľom projektu. Ak je ním zlepšenie kvality ovzdušia a ak si spotrebiteľ bude plyn platiť sám, tak to nie je potrebné, hoci to považuje za „krátkozraké riešenie“. Pokiaľ by  kritériom bolo aj znižovanie klimatických dopadov, alebo ekonomická efektívnosť, vyžadovalo by si to aj ďalšie opatrenia na energetickú efektívnosť budovy.

„Myslím, že bude potrebné rozdeliť si cieľové skupiny podľa naliehavosti, podľa ekonomickej sily, podľa potreby investície a podľa takéhoto kľúča modulovo nastaviť disponibilné prostriedky pre jednotlivé domácnosti. Cieľ je jasný – mať dlhodobo čisté ovzdušie pre všetkých,“ dodáva.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8