Španielsko pravdepodobne ako prvé zavedie „zlaté pravidlo“

Zdroj: Flickr, CC

Obe komory španielskeho parlamentu včera (30. augusta) schválili návrh novely článku 135 ústavného zákona, ktorý sa týka limitov pre verejné výdavky. Za hlasovalo 318 poslancov, 16 bolo proti a dvaja sa zdržali.

Na návrhu novely sa zhodli najväčšie španielske politické strany – vládni socialisti a opozičná Ľudová strana. Dohoda sa zrodila tri mesiace pred predčasnými voľbami, ktoré minulý mesiac vyhlásil premiér José Luis Rodriguez Zapatero.

Ostatné menšie strany sa v názoroch na novelu líšia. Strana Union del Pueblo Navarro ju podporila, katalánska Convergencia i Unió sa hlasovania nezúčastnila a Coalicion Canana sa zdržala.

Strany Partido Nacionalista Vasco, Esquerra Republicana de Catalunya, Iniciativa per Catalunya Verds, Bloque Nacionalista Galego, Nafarroa Bai y Unión, Progreso y Democracia a ľavicová Izquierda Unida všetky hlasovali proti návrhu. Niektoré z nich požadovali, aby sa zákon stal predmetom referenda.

Parlamentné skupiny majú teraz 48 hodín na to, aby navrhli pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa bude rokovať na plenárnom zasadnutí 2. septembra. Finálna verzia bude musieť získať v kongrese (dolná komora) tri pätiny všetkých hlasov. Potom o nej bude 7. septembra hlasovať senát (horná komora).

Nemecká kancelárka Angela Merkelová rozhodnutie španielskeho parlamentu privítala a vyzvala ostatné členské štáty eurozóny, aby nasledovali jeho príklad.

„Španielsko dnes definovalo svoj dlhový limit vo svojej legislatíve, vo svojej ústave, a mnohé krajiny by mali nasledovať túto cestu a mali by problém riešiť v jeho základoch,“ povedala pre Reuters Merkelová počas návštevy Slovinska.

„Všetky krajiny EÚ a Európy ako celok by mali zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a prostredníctvom tvrdej finančnej disciplíny zabezpečiť solídne a udržateľné financovanie svojich verejných rozpočtov podľa podmienok zreformovaného Paktu stability a rastu,“ dodala.

Amadeu Altafaj, hovorca eurokomisára pre hospodársku a menovú politiku EÚ Olliho Rehna, tvrdí, že tento krok je „pozitívny“ a „namierený na posilnenie dôvery“ v eurozónu.

Španielsko uskutočnilo nepopulárne škrty vo svojom štátnom rozpočte, ktorého deficit v roku 2009 dosahoval 11,1 % HDP. Do roku 2013 by mal deficit klesnúť na 3 % HDP.

Medzičasom sa investori sústredili na úrokovú mieru, ktorú Španielsko platí svojim veriteľom. Cieľom je sa uistiť, že Španielsko bude schopné financovať svoj dlh aj v budúcnosti. Ak by úroky stúpli príliš vysoko, Španielsko by potrebovalo záchranný balíček podobný tomu, ktorý dostalo Grécko, Írsko a Portugalsko.