Splašky z desaťtisícového Kolárova končia vo Váhu. Ako je to možné?

Hoci Kolárovo má kanalizáciu, splašky končia vo Váhu. [TASR/Lukáš Grinaj]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy v samosprávach

V Kolárove už viac ako 20 rokov chýba funkčná čistička odpadových vôd. Neprečistené splašky sa vypúšťajú do Váhu, čo má negatívny vplyv na riečne ekosystémy aj na zdravie ľudí, ktorí sa v ňom kúpu. Nová čistička by mala fungovať do dvoch rokov.

Kanalizáciu má na Slovensku vybudovanú len menej ako 40 percent obcí. V dôsledku slovenských záväzkov spred vstupu do Európskej únie sú odkanalizované zväčša väčšie mestá a obce. Ani vybudovaná kanalizácia však nezaručuje fungujúce vodné hospodárstvo v obci.

Po príklad stačí ísť do Kolárova, ktoré má čiastočne vybudovanú kanalizáciu, nemá však čističku. Splašky sa prečisťujú len mechanicky – to znamená, že sa z nich odstránia najhrubšie nečistoty – a následne končia vo Váhu.

Ako je možné, že mesto s viac ako desaťtisíc obyvateľmi nemá čističku? Aby sme boli féroví, v Kolárove čistička je. Nefunguje však už desaťročia. „Mali sme tu viaceré projekty, od všetkých sa ale odstúpilo,” povedal pre EURACTIV.sk primátor Kolárova Arpád Horváth (SMK-MKP).

V ďalších rokoch by sa list mohol konečne obrátiť. Západoslovenská vodárenská spoločnosť (ZsVS), ktorá v Kolárove odvádza a „čistí” odpadové vody, má pripravený projekt rekonštrukcie starej čističky. S výstavbou musí začať do konca januára 2021, inak spoločnosti hrozí pokuta. Stavba sa bude financovať z eurofondov, počíta sa aj s peniazmi z plánu obnovy.

O dvoch neúspechoch

Kolárovo sa nachádza na Žitnom ostrove v okrese Komárno. Autom sa tam z Bratislavy dostanete za približne hodinu aj pol. Netreba pripomínať, že Žitný ostrov je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Z tohto dôvodu ho v roku 1971 vtedajšie úrady označili za chránenú vodohospodársku oblasť.

Desaťtisícové mesto má čiastočne vybudovanú kanalizácia. Napojených je na ňu približne 33 percent obyvateľov. Stará čistička tu stojí od roku 1978. Pôvodne vznikla ako provizórna mechanicko-biologická čistička, ktorá sa časom mala rozšíriť.

Štát pri kanalizáciách uprednostňuje väčšie obce, menším peniaze chýbajú

Kanalizácie a čističky odpadových vôd sa dosiaľ budovali najmä z eurofondov, pri ktorých mali prednosť väčšie obce. Menším obciam peniaze chýbali. Inak tomu nemusí byť ani v ďalšom programovom období.

„Už začiatkom 90. rokov tam boli len usadzovacie nádrže,” komentuje starú čističku primátor. „V rokoch 1994-1995 sme tu mali pokus ju zrekonštruovať a zmodernizovať. Mesto do projektu investovalo 25 miliónov korún (830 000 eur), dokonca sa začalo so skúšobnou prevádzkou, ale v roku 1995 sa ukončila. Nebolo to funkčné,” skonštatoval Horváth.

Prečo rekonštrukcia čističky zlyhala? Dôvod leží približne štyri metre pod zemou. Kolárovo totiž stojí na lužnej pôde, typickej pre celú oblasť Podunajskej nížiny. Tento typ pôdy obsahuje veľa piesku, ktorý v Kolárove poškodil nekvalitnú kanalizačnú sieť a na viacerých miestach ju prederavil. Vtedajšia technológia na túto situácia nebola pripravená. Po zastavení skúšobnej prevádzky sa funkčná čistička opäť ocitla v nedohľadne. 

V roku 1995 mesto vstúpilo ako akcionár do Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Tá začala vypracovávať veľký projekt, v rámci ktorého chcela vybudovať novú čističku mimo zastaveného územia. Išlo o investíciu za približne 20 miliónov korún (664 tisíc eur). V tomto prípade sa však pretrvávajúce technické nedostatky skĺbili s nevysporiadanými pozemkami a od stavby sa ustúpilo.

Do tretice všetko dobre?

Na ďalší pokus museli obyvatelia čakať viac ako 15 rokov. Tentokrát sa opäť počíta s rekonštrukciou starej čističky. Primátor Horváth verí, že výstavba sa už podarí. Západoslovenské vodárne s ňou musia začať do 31. januára budúceho roku.

Defacto pôjde o výstavbu novej čističky na území starej. V projekte sa totiž nepočíta s využitím existujúcich objektov. Vzhľadom na potreby novej čističky sa areál rozšíri o priľahlé pozemky. „Je to veľmi moderná technológia. Skoro všetko bude nové,” hovorí Horváth.

Stavba v hodnote približne 4,5 milióna eur sa bude financovať z eurofondov. Zvyšok by mal doplatiť prevádzkovateľ. Ďalšou variantou je zisk peňazí z plánu obnovy po koronavírusovej pandémii. Ministerka pre investície a rozvoj Veronika Remišová (Za ľudí) aj minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) potvrdili, že peniaze na obnovu ekonomiky by mali smerovať aj do budovania kanalizácií a čističiek. Slovensko totiž stále nesplnilo svoj predvstupový záväzok odkanalizovať všetky aglomerácie nad dve tisíc ekvivalentných obyvateľov (EO – súčet skutočného počtu obyvateľov žijúcich v danej sídelnej aglomerácii a jej populačného ekvivalentu – prevodovej hodnoty priemyselných odpadových vôd produkovaných v danej oblasti za deň).

Aj to je dôvod prečo štát pri výstavbe kanalizácií uprednostňuje väčšie obce. Kolárovo je jednou z nich.

Nová čistička sa bude stavať na etapy. Prvá by mala byť hotová už v roku 2022. „Ak všetko dobre pôjde, fungovať (čistička) by mohla v roku 2022,” potvrdil primátor. V tejto etape sa počíta s výstavbou čističky pre 4 500 EO. To je približne počet ľudí, ktorí sú dnes v Kolárove pripojení na kanalizáciu.

„Následne by sa malo začať s rozšírením kanalizácie aj čističky, aby kapacitne stíhala 14 tisíc EO. Kedy bude celá hotová však neviem,” uviedol Horváth.

Živočíchy v rieke pod splaškami zomierajú

V súčasnosti prevádzkovateľ odčerpáva odpadovú vodu do Váhu. Povolenie na to má do konca januára. Práve z tohto dôvodu sa dovtedy musí začať s výstavbou novej čističky. Ak sa tak nestane, západoslovenským vodárňam hrozí pokuta. Aj potom sa však ešte istý čas bude odpadová voda naďalej vypúšťať do Váhu.

Aké majú mechanicky prečistené splašky vplyv na rieku?

„Je to problém,” skonštatoval pre EURACTIV.sk Tomáš Derka z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. „Mechanické prečistenie splaškov je iba veľmi nedokonalým prvým stupňom čistenia a rozhodne nedokáže nahradiť čističku,” tvrdí Derka. To má podľa neho negatívny vplyv na vodné organizmy od bezstavovcov až po ryby.

Krajiny EÚ, vrátane SR, musia dosiahnuť dobrý stav svojich vôd do roku 2027

Európska komisia (EK) rozhodla, že smernica o vode sa nebude meniť. Krajiny Európskej únie (EÚ), vrátane Slovenskej republiky, tak musia podľa smernice dosiahnuť dobrý stav svojich povrchových a podzemných vôd do roku 2027.

„Splašky obsahujú množstvo rôznorodých znečisťujúcich látok a veľa organickej hmoty, ktorá sa vo vodných tokoch odbúrava v procesoch samočistenia. Pri tomto procese mikroorganizmy spotrebovávajú kyslík, ktorý vodné organizmy potrebujú k životu. Pokiaľ ho je vo vode menej ako by prirodzene malo byť, miznú na kyslík náročnejšie druhy, ostávajú iba nenáročné druhy a celý vodný ekosystém degraduje,” uviedol.

Ďalším negatívny dôsledkom je rast siníc a rias, ktoré priespievajú k degradácií ekosystémov.

„Pôvodné spoločenstvá vodných živočíchov sú nahrádzané výrazne ochudobnenými spoločenstvami, ktoré sú nenáročné na obsah kyslíka vo vode,” dodal.

Kúpanie sa neodporúča

Sinice sú problémom nielen pre živočíchy, ktoré v riekach žijú, ale pre ľudí, ktorí sa v nich kúpu. Vylučujú totiž toxické látky, ktoré môžu viesť k alergickým reakciám.

„S kúpaním v prírodných vodách môže byť spojené aj parazitárne ochorenie cerkáriová dermatitída. Je to alergické kožné ochorenie spôsobené prenikaním cerkárií (lariev) motolíc čeľade Schistosomatidae (najmä vtáčích motolíc rodu Trichobilharzia) do kože,” hovorí Derka.

Všeobecne platí, že rieky bývajú viac znečistené na dolných tokoch. Okrem vypúšťania odpadových vôd sa na znečistení podieľa aj takzvaná Vážska kaskáda – systém 22 priehrad a vodných elektrární pozdĺž Váhu. Regulácie toku podľa Derku znižujú samočistiacu schopnosť rieky.

Hoci Derka uznáva, že stav znečistenia najdlhšej slovenskej rieky sa zlepšil, Váh je aj naďalej ekologicky zdegradovaný.

„Predpokladám, že hygienické normy pre vody vhodné na kúpanie (Váh) neplní nikde, možno v Liptovskej Mare, ale aj tam bývali sezónne problémy s nadmerným rozvojom siníc,” uzatvára.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8