Spomalenie nemeckej ekonomiky má dopad na celú Európu

Predaj spoločností Mercedes-Benz, BMW a Audi v porovnaní s minulým rokom klesol. [AP Photo/Pavel Golovkin, Pool]

Za zhoršením ekonomickej situácie Nemecka stoja predovšetkým obchodné spory medzi  USA a Čínou, a neistoty spojené s blížiacim sa brexitom. Dopady však pociťuje celá Európa.  Tvorba pracovných miest v celej Únii klesá. 

Nemecký federálny štatistický úrad (Destatis) v polovici augusta konštatoval, že HDP krajiny sa v  druhom štvrťroku v porovnaní s prvým štvrťrokom znížilo o 0,1 percenta. 

Výkon najväčšej európskej ekonomiky sa za posledný rok znížil v dvoch nenadväzujúcich štvrťrokoch. Príčinou sú obchodné spory a problémy v  automobilovom  priemysle. 

„Zahraničný obchod spomalil ekonomický rast, export sa totiž v porovnaní  s  predchádzajúcim  štvrťrokom znížil viac ako import,“ vysvetlil vo svojom vyjadrení štatistický úrad.  Zároveň  však  zmienil, že domáci dopyt, vládne výdavky a stavebníctvo sa medzi aprílom a júnom tohto  roka  „spamätali“.   

V prvom štvrťroku 2019 narástlo HDP o 0,4 percenta, no v druhom nastali komplikácie. Nemecko čelilo technickej recesii už v druhej  polovici  roka 2018, s poklesom o 0,2 percenta v treťom  štvrťroku. Koniec roka bol stabilný.

V porovnaní s druhým štvrťrokom minulého roka sa ročná miera rastu nemeckého HDP spomalila na 0,4 percenta. 

USA, Čína, brexit

Zhoršujúce sa vzťahy a obchodné spory medzi Spojenými štátmi a Čínou podkopávajú silný nemecký export a výrobný sektor.

V júni sa priemyslová produkcia oproti minulému roku znížila o 5,2 percent, čo je najvyšší pokles za posledných 10 rokov. Export sa znížil o osem percent, čo je najvyšší pokles za posledné tri roky. 

K ekonomickému prepadu prispieva aj neistota spojená s blížiacim sa brexitom. Tú prehĺbilo predovšetkým menovanie Borisa Johnsona za britského premiéra, ktorý zatiaľ inklinuje k obávanej variante tzv. tvrdého brexitu bez dohody.    

Ďalšími prispievajúcimi faktormi je aj ekonomické spomalenie eurozóny a aktuálne problémy na talianskej politickej scéne. 

Taliansky predseda vlády: Za politickú krízu môže Salvini

Politickú budúcnosť Talianska má momentálne v rukách prezident Sergio Mattarella. Talianske krajne pravicové strany dúfajú v predčasné voľby, ktoré by sa mohli konať už v októbri.

Turbulentné obdobie taktiež prežíva nemecký automobilový priemysel, ktorý je hlavným zamestnávateľom a vývozcom Nemecka. K problémom spojenými s novými európskymi emisnými normami sa pridal aj pokles dopytu. 

Predaj spoločností Mercedes-Benz, BMW a Audi v porovnaní s minulým rokom klesol. 

Riaditeľ Inštitútu makroekonomickej politiky (IMK) Sebastian Dullien varoval, že riziko ďalšej recesie „je opäť vysoké“. Taktiež predpokladá, že „priebeh ďalších mesiacov bude dramatickejší než len malý pokles HDP.“        

Prezident Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum Marcel Fratzscher upozornil na obrovské politické riziká, ktoré narúšajú ekonomický rast, ale zároveň uviedol, že krajina nečelí „hlbokej recesii.“ 

HDP eurozóny mierne rastie 

Podľa dostupných údajov HDP eurozóny v tohtoročnom druhom štvrťroku narástlo o 0,2 percenta, čo je však stále menej ako nárast o 0,4 percenta, ktorý bol zaznamenaný medzi januárom a marcom. Eurostat uviedol, že za poklesom stojí spomaľovanie nemeckej a stagnácia talianskej ekonomiky. 

Vo všetkých štátoch EÚ sa HDP zvýšilo v priemere o 0,2 percenta, čo je ale menej ako nárast o 0,5 percenta v minulom švrťroku, uvádzajú údaje zverejnené Európskym štatistickým úradom, ktorý zároveň potvrdzuje svoje predchádzajúce odhady. 

Európska centrálna banka (ECB) vidí za spomalením eurozóny slabý medzinárodný obchod spôsobený obchodným sporom medzi USA a Čínou a taktiež globálne neistoty, predovšetkým spomínaný brexit. 

Juncker Britom: Brexit bez dohody vás poškodí najviac

Brexit bez dohody by uškodil viac Británii než zvyšku Európskej únie bez ohľadu na to, nakoľko sa vláda premiéra Borisa Johnsona snaží presvedčiť o opaku, tvrdí odchádzajúci predseda eurokomisie.

Menej pracovných miest

Eurostat v druhom štvrťroku tohto roka zmapoval stav európskej zamestnanosti. Získané dáta vykazujú pokračujúci, ale zároveň spomalený trend vytvárania nových pracovných miest. 

Medzi marcom a júnom sa počet zamestnancov v celej EÚ zvýšil o 0,2 percenta. V prvých troch mesiacoch tohto roka to pritom bolo 0,4 percenta.