Správa OECD odhaľuje nedostatky v politikách zameraných na integráciu Rómov

Na snímke rómske deti hrajú hokej na ulici. V Rankovciach. [FOTO TASR/František Iván]

Analytici Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj slovenskej vláde radia zvýšiť investície do integrácie marginalizovaných komunít a posilniť kompetencie vládneho splnomocnenca pre rómske komunity.

Hoci šéf Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angel Gurría na utorkovej (6. februára) návšteve Slovenska gratuloval premiérovi Petrovi Pellegrinimu k pokrokom v integrácii Rómov, viaceré údaje z tohtoročnej správy OECD Slovensku ale vystavujú menej lichotivé vysvedčenie.

Rómovia podľa nich čelia sociálnemu vylúčeniu vo všetkých oblastiach každodenného života. „Sociálnu exklúziu ešte viac prehlbuje všeobecne narastajúca nevraživosť medzi rómskymi a nerómskymi skupinami obyvateľstva,“ píšu v úvode správy jej autori.

Po rozboroch analytikov ministerstva financiíministerstva školstva tak má vláda od januára na stole tretiu správu o pretrvávajúcich systémových problémoch v začleňovaní marginalizovaných rómskych komunít (MRK).

HODNOTENIE SLOVENSKA ZO STRANY OECDPozrite si tlačovú konferenciu predsedu vlády SR Petra Pellegriniho a generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Josého Ángela Gurríu.

Publiée par Peter Pellegrini sur Mardi 5 février 2019

Okamžité kroky

„Súčasný slovenský rámec na integráciu Rómov ide správnym smerom, ale vyžaduje si systematickejší prístup,“ tvrdia analytici OECD a dodávajú, že politiky zamerané na MRK potrebujú lepšiu koordináciu.

Slovenskej vláde radia zamerať sa na päť kľúčových oblastí: vzdelávanie, aktívne politiky na trhu práce, bývanie, zdravotnú starostlivosť a finančnú inklúziu.

Situáciu podľa nich pritom komplikuje vývoj demografickej krivky a starnúca slovenská populácia. OECD očakáva, že podiel rómskeho obyvateľstva sa zo súčasných 8 percent do roku 2060 zvýši až na 16 percent. Slovensku preto odporúčajú prijatie „okamžitých politických krokov“.

„Vláda by si mala integráciu Rómov určiť za jednu z hlavných priorít, aby vybudovala inkluzívnejšiu spoločnosť, v ktorej sa na nikoho nezabúda,“ píšu autori správy.

Len eurofondy nestačia

Opatrenia zamerané na MRK sú dnes financované predovšetkým z eurofondov. Na obdobie rokov 2014 až 2020 je v rámci dvoch operačných programov na rómsku integráciu vyčlenených 435 miliónov eur. Z týchto peňazí sú financované podporné vzdelávacie programy ako aj výstavba infraštruktúry.

Tieto peniaze ale na úspešnú integráciu Rómov podľa dokumentu OECD nestačia. Tá si v budúcnosti podľa neho bude vyžadovať viac finančných zdrojov z národného rozpočtu. Argumentuje tým, že investície do znevýhodnených skupín obyvateľstva sa okrem zvýšenia ich životnej úrovne pozitívnej prejavia aj na verejných financiách.

Ak by sa zvýšila zamestnanosť Rómov a produktivity ich práce na úroveň majority, rozpočtové príjmy by sa do roku 2060 mali zvýšiť o 5 percent a HDP až o 12 percent.

Ľudia stále veria, že rómsky problém vyriešime izoláciou, tvrdí splnomocnenec pre rómske komunity

Ak chceme zvýšiť efektivitu využívania eurofondov na integráciu marginalizovaných rómskych komunít, musíme najskôr vytvoriť správne legislatívne prostredie, tvrdí vládny splnomocnennec pre rómske komunity ÁBEL RAVASZ.

OECD: Viac právomocí pre vládneho splnomocnenca

Za kľúčové OECD považuje aj posilnenie kompetencií vládneho splnomocnenca pre rómske komunity. Vláda by mu mala prisúdiť „väčšiu úlohu pri koordinácii národných politík a zaisťovaní integrovaného poskytovania služieb Rómom v mieste, kde žijú“.

Túto funkciu od roku 2016 zastáva podpredseda Most-Híd Ábel Ravasz. Ako v reakcii na správu OECD uviedol pre EURACTIV.sk, neformálna pozícia úradu sa pod jeho vedením posilnila.

„Čo sa týka súčasného volebného obdobia, existujúce kompetencie ÚSVRK sme sa vždy snažili využívať na úplné maximum a plánujeme v tom pokračovať aj naďalej. V spolupráci s jednotlivými ministerstvami sme úspešne dosiahli niekoľko dôležitých legislatívnych zmien. Posilnenie možností úradu sa ukázalo aj na schválení balíka opatrení zameraného na marginalizované skupiny obyvateľstva,“.

Formálne posilnenie by podľa neho mohla prijať budúca vláda, keď „zadefinuje presné rámce, v ktorých mieni riešiť túto agendu.“

„Možností je niekoľko (vrátane vytvorenia ministerstva), avšak treba si dobre zvážiť výhody aj nevýhody jednotlivých riešení,“ uviedol pre EURACTIV.sk vládny splnomocnenec.

Kultúrne bariéry

Na segregáciu Rómov vo vzdelávaní mimovládne organizácie upozorňujú dlhodobo. V januári to na konkrétnych dátach dokázal aj útvar Hodnoty za peniaze pri ministerstve financií. „Slovenský vzdelávací systém nedokáže dostatočne začleňovať sociálne znevýhodnené deti,“ konštatujú vládni analytici.

Problém so vzdelávaním rómskych detí pritom začína ešte pred nástupom do školy.  V rebríčku zaškolenosti detí patrí Slovensku v rámci EÚ predposledná priečka, pričom najnižšia je práve u znevýhodnených detí. Škôlku navštevuje iba každé tretie rómske dieťa.

Škola otvorená všetkým? Inklúziu rómskych detí Slovensko financuje hlavne z eurofondov

Národný projekt Škola otvorená všetkým podporuje model inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách. Na riešenie problému so segregovaným vzdelávaním detí z rómskych komunít však eurofondy nestačia. Potrebná je politická vôla. 

Prekážkou nie je len to, že Slovensko napriek dostupnosti peňazí z fondov EÚ nemá dostatočné kapacity v materských školách. OECD upozorňuje aj na finančné a kultúrne bariéry, ktoré rodičom rómskych detí bránia v zápise detí do škôlok, vrátane diskriminácie.

Vláde preto odporúča investovať viac peňazí do budovania predškolských zariadení, ale aj zavedenie jedného povinného roku  pedagogickej prípravy .

„Empirické výskumy potvrdzujú, že miera návratnosti investícii do ľudského kapitálu je najvyššia v najnižších stupňoch vzdelávania. Včasné zásahy sú nákladovo efektívnejšie ako doplňujúce vzdelávanie v neskoršom veku“ píše sa v dokumente OECD.

Detí zo znevýhodneného prostredia majú menšie šance na úspech

Slabá predškolská zaškolenosť rómskych detí má pochopiteľne veľký vplyv na to, ako sa dotknutým deťom darí ďalej v škole. Hlboká chudoba v MRK vytvára rómskym deťom ďalšie prekážky pre plnohodnotné zaradenie do normálnych škôl, ktoré „školský systém nie je schopný prekonať“, tvrdí správa OECD.

Tento záver nedávno potvrdili aj výsledky testovania vedomostí slovenských piatakov, ktoré zanalyzoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Tie ukázali, že žiaci zo znevýhodneného prostredia dosahujú omnoho slabšie školské výsledky ako deti z bohatších rodín.

K podobným zisteniam nakoniec dospeli aj v OECD. Jej vlastný medzinárodný prieskum PISA ukazuje na priepastný rozdiel vo výsledkoch rómskych a nerómskych žiakov. Slovensko podľa nich patrí medzi krajiny OECD s najväčším vplyvom prostredia, v ktorom deti vyrastajú, na dosiahnuté školské výsledky.

Miera opakovania ročníka žiakov zo znevýhodneného prostredia oproti celkovej populácii je medzi 37 krajinami OECD dokonca najvyššia. Opakovanie ročníka, argumentujú autori správy, pritom účinne nerieši nedostatočný prospech v škole. Naopak, podkopáva sebavedomie žiaka a spôsobuje predčasné ukončovanie školskej dochádzky.

OECD ďalej poukazuje na najvyššiu mieru zastúpenia rómskych detí v špeciálnom školstve (40 percent). Tie sú často, ako nedávno v rozhovore pre EURACTIV.sk potvrdil aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz, do špeciálnych tried zaradené bezdôvodne.

Podľa autorov správy by ale tieto deti pri adekvátnej podpore štátu mohli dosahovať lepšie výsledky. Opierajú sa pritom o pilotný výskumný projekt v Spojenom kráľovstve. Ten ukázal, že deti, ktoré boli najskôr zaradené do špeciálnych škôl po presťahovaní na Britské ostrovy úspešne dokončili základné aj stredoškolské vzdelanie v rámci bežného prúdu.

Viac peňazí na služby zamestnanosti

Podfinancované sú podľa správy aj aktívne politiky trhu práce. Výsledkom je jeden z najvyšších podielov dlhodobo nezamestnaných v OECD, na čom sa do veľkej miery podieľajú členovia MRK.

V rámci nástrojov na zvýšenie zamestnanosti sa rómskym uchádzačom o prácu dostáva menej pomoci ako uchádzačom bez znevýhodnenia. Ako tvrdí materiál, verejnoprospešné práce, do ktorých sa zúčastňuje skoro polovica Rómov zapojených do aktívnych opatrení na pracovnom trhu, dokonca znižujú šancu na získanie plnohodnotného zamestnania.

„Viac ako 40 percent aktívneho rómskeho obyvateľstva je nezamestnaných, pričom pravdepodobnosť, že budú zapojení do stimulov k zamestnávaniu alebo školiacich programov je trikrát nižšia ako vo zvyšku populácie“.

Okrem zvýšenia výdavkov na aktivačné politiky OECD vláde odporúča sústrediť sa na programy takzvanej druhej šance pre Rómov, ktoré budú šité na mieru dlhodobo nezamestnaných Rómov. Navrhuje tiež školenia na pracovné pozície ako terénny sociálny pracovník, či pedagogický asistent, ktoré by pomohli zamestnať uchádzačov priamo zo znevýhodnených komunít.