Správy o korupcii sú len dezinformačná kampaň, tvrdí lotyšské ministerstvo obrany

Ilmars Rimsevics [Valda Kalnina/EPA/EFE]

Obvinenia z korupcie, ktoré viedli k odchodu guvernéra centrálnej banky Lotyšska, môžu byť súčasťou dezinformačnej kampane. Jej cieľom je narušiť dôveru ľudí v štát a ovplyvniť októbrové voľby, vyhlásilo ministerstvo obrany.

Masívna informačná operácia spoza hraníc

Obranný rezort zatiaľ neupresnil, kto by mohol stáť za tým, čo nazval „masívnou informačnou operáciou zvonka“. Upozornil však, že sa jedná o „rovnakú štruktúru a prevedenie“, aké mali dezinformačné kampane pred francúzskymi, nemeckými a americkými voľbami.

Úrady týchto krajín z nekalých aktivít obviňovali Rusko, ktoré však zasahovanie do volieb na západe pochopiteľne popiera. Kremeľ ako aj ministerstvo zahraničia zatiaľ odmietli celú záležitosť komentovať.

Vyhlásenie lotyšského ministerstva obrany, ktoré vyšlo v anglickom jazyku, prišlo po sérii vzájomného obviňovania z korupcie, ktoré destabilizovali finančný sektor krajiny, ktorá bezprostredne susedí s Ruskom.

Macron ide bojovať proti ruským „fake news“, predbehol Komisiu

Vo Francúzsku sa chcú zamerať na sponzorovaný obsah a väčšie zapojenie súdov. Strategický dokument Európskej komisie zatiaľ prechádza verejným pripomienkovaním.

Obvinený guvernér

Lotyšské protikorupčné úrady cez víkend zadržali guvernéra centrálnej banky, Ilmarsa Rimsevicsa, kvôli podozreniu z prijatia úplatku. Po zaplatení kaucie a prepustení na slobodu vyhlásil, že sa stal terčom „očierňujúcej kampane“.

Rimsevics, ktorý bol v čele centrálnej banky od roku 2001, bol podľa kancelárie predsedu lvády suspendovaný do momentu, kým lotyšská protikorupčná agentúra neukončí vyšetrovanie toho, či požiadal o úplatok vo výške 100 000 eur.

Sťažnosť na Rimsevicsa podala malá lotyšská banka Norvik Bank, uviedol premiér Maris Kucinskis. Jej vlastníkom je Rus Grigory Guselnikov, ktorý žije v Spojenom kráľovstve.

Motív pre zadržanie vidí Rimsevics v jeho snahe o odstránenie korupcie z bankového sektora. Rezignovať odmieta.

Lotyšská vláda sa počas týždňa pokúšala uistiť, že finančný systém krajiny nie je ohrozený.

Žiadne dôkazy

„Nežiadal som a ani som nedostal žiadne úplatky,“ povedal Rimsevics v utorok na tlačovej konferencii. „Stal som sa terčom niektorých lotyšských komerčných bánk, ktoré chcú zničiť reputáciu Lotyšska.“

Neskôr v rozhovore pre štátnu televíziu zopakoval svoje tvrdenia. Potvrdil, že sa s Guselnikovom niekoľkokrát stretol, ale iba v priestoroch centrálnej banky.

Guselnikov podľa predsedu vlády Kucinskisa zatiaľ neposkytol žiadne dôkazy o protiprávnom konaní Rimsevicsa napriek tomu, že bol o to „opakovane požiadaný“.

Ani Norvik Bank, ani Guselnikov situáciu nekomentovali.

Podľa Rimscevica si niektoré komerčné banky dobre uvedomovali, že práve on bol za tvrdými krokmi protikorupčnej agentúry a preto ho chceli nahradiť niekým, kto by im viac vyhovoval.

Pokuty

Agentúra, ktorej šéfa vyberá guvernér centrálnej banky a minister financií, v posledných rokoch udeľovala pokuty za porušovanie pravidiel o praní špinavých peňazí a zákonov zameraných proti financovania terorizmu. Postihy sa týkali aj Norvik Bank.

Zatiaľ nie je jasné, či bude Rimsevics môcť aj naďalej sedieť v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky, ktorá napríklad určuje úrokové sadzby pre celú eurozónu.

V prípade, že áno, zúčastnil by sa už stredajšieho zasadnutia ECB, na ktorom mala Lotyšsko podľa hovorcu centrálnej banky zastupovať námestníčka guvernéra, Zoja Razmusová.

Snaha ovplyvniť voľby a povesť Lotyšska

Ministerstvo obrany v súvislosťami s týmito udalosťami uviedlo, že „s veľkou pravdepodobnosťou ide o rozsiahlu zahraničnú informačnú kampaň, ktorej cieľom je urobiť z Lotyšska nedôveryhodného spojenca.“

Rezort očakáva, že kampaň bude pokračovať a je pravdepodobne zameraná na ovplyvnenie vnútorných záležitostí krajiny a októbrových parlamentných volieb.

Ani premiér Kucinskis nevedel vylúčiť, že nepodložené obvinenia z úplatkárstva voči Rimsevicsovi, boli pokusom poškodiť reputáciu Lotyšska.

Majú falošné správy skutočný vplyv? Rozsiahla štúdia založená na dátach tvrdí opak

Začiatkom januára vydala skupina vedcov z troch prestížnych univerzít štúdiu, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu o americkom vystavení falošným správam počas prezidentských volieb v roku 2016, založenú na dátach.

Pranie špinavých peňazí

Mätúce a protirečivé tvrdenia navyše prehlbujú obavy o transparentnosť lotyšského bankového sektora.

Najväčšie banky v Lotyšku, ktorými sú dcérske spoločnosti severských gigantov ako Swedbank a SEB, sa predovšetkým zameriavajú na požičiavanie domácim klientom. Existuje však niekoľko malých bánk, ktoré sa orientujú hlavne na peniaze svojich zahraničných klientov.

Medzinárodný menový fond opakovane naliehal na Lotyšsko, aby strážilo vklady nerezidentov – väčšinou klientov z Ruska a Spoločenstva nezávislých štátov – a dbalo na dodržiavanie pravidiel boja proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí.

Úrad amerického ministerstva financií, ktorý bojuje s finančnou kriminalitou (FinCEN), upozornil, že finančné transakcie nerezidentov zvyšujú riziko kriminality a podvodných finančných operácií.

V polovici februára americké ministerstvo financií tiež žiadalo postihy pre banku ABLV Bank.  Tretí najväčší veriteľ v Lotyšsku mal podľa neho kryť pranie špinavých peňazí a pomáhať klientom s obchádzaním sankcií voči Severnej Kórei. ABLV Bank všetky obvinenia odmietla.

Plán B

Európska centrálna banka tento týždeň pozastavila platby ABLV z dôvodu obáv o likviditu. Po pripomienkach FinCEN-u totiž z banky odišlo takmer 600 miliónov eur, čo je približne 22 percent všetkých vkladov.

Manažéri ABLV sa v utorok stretli s predstaviteľmi Európskej centrálnej banky, aby načrtli plán B.

Podľa niektorých zdrojov bude mať ABLV niekoľko dní na to, aby dokázala, že bude schopná splniť svoje finančné záväzky. Bez dôveryhodného plánu by však inšpektori mohli banku označiť za „zlyhávajúcu“.

ABLV už požiadala lotyšskú centrálnu banku o núdzové financovanie. Tá zatiaľ nakúpila dlhopisy vo výške 13 miliónov eur a súhlasila s poskytnutím úveru v hodnote 97,5 milióna eur.