Štátny tajomník Ružička: S eurorozpočtom na hlinených nohách klimatické ambície nenaplníme

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička na stretnutí Rady EÚ. [Rada Európskej únie.]

Podľa Františka Ružičku už exitujú náznaky, že sa členské štáty dohodnú na veľkosti budúceho sedemročného rozpočtu EÚ. Rodiaci sa kompromis dosahuje úroveň 1,07 percenta HND Únie.

Hlavným znakom budúceho sedemročného rozpočtu EÚ (na roky 2021 až 2027) by mala byť jeho vyváženosť a spokojnosť všetkých 27 členských krajín EÚ. Uviedol to v utorok v Bruseli štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička po zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti.

Náznaky pohybov

Príprava viacročného finančného rámca (VFR) bola jednou z hlavných tém rokovaní Rady ministrov. Ružička pripomenul, že mimoriadnemu rozpočtovému samitu EÚ, stanovenému na 20. februára, predchádzajú tri kolá politických rokovaní. Prvú sériu viedol predseda Európskej rady Charles Michel v jednotlivých členských krajinách, druhé kolo prebehlo minulý týždeň v Bruseli vo forme bilaterálnych diskusií s diplomatmi členských štátov a do tretice bude mať Michel rovnako bilaterálne rokovania s premiérmi a prezidentmi. Až potom predstaví negociačný rámec, ktorý bude základom pre rokovania lídrov na mimoriadnom februárovom samite.

„Tie náznaky pohybov, či už zo strany kohéznych krajín alebo zo strany čistých prispievateľov, sú jasné. Sú už viditeľné určité tendencie a veríme, že sa premenia aj do konkrétnych čísel,“ opísal situáciu.

Michel pozýva lídrov na mimoriadny summit o rozpočte: Členské štáty sa už musia dohodnúť

Európska komisia a Európsky parlament stále čakajú na spoločnú pozíciu členských štátov k sedemročnému rozpočtu EÚ po roku 2020. Dohodu má priniesť mimoriadny summit EÚ, ktorý sa uskutoční 20. februára. 

Podľa Ružičku však bude dôležité sa dostať do pozície, keď sa všetci členovia Únie budú cítiť ako víťazi. Zdôraznil, že ekonomika EÚ je taká silná, ako silné sú ekonomiky jej krajín a ako sú tieto ekonomiky navzájom prepojené. Okrem toho netreba zabudnúť, že veľkou výzvou pre dlhodobý finančný rámec EÚ sú klimatické zmeny a s tým spojený ambiciózny plán známy ako Európska zelená dohoda.

„Nemôžeme si dávať tieto ambície, ak budeme mať rozpočet na hlinených nohách,“ upozornil. Práve preto je pri plnení ekologických cieľov potrebné uvažovať o kombinácii „nových peňazí“ vyčlenených pre Fond pre spravodlivú transformáciu s tradičnými eurofondami určenými pre regionálny rozvoj a kohéziu. Rovnako je pre tieto ciele nevyhnutné zapojiť privátny sektor a tiež európske a medzinárodné banky.

Kompromis, nie ústupky

Na otázku, či doterajšie rokovania už naznačujú nejaké možné čísla, teda výšku sedemročného rozpočtu, Ružička zopakoval, že sú tu stále dva tábory krajín, skupina priateľov kohézie, kam patrí aj SR, a čistí platitelia do eurorozpočtu, ktoré majú dve rôzne predstavy. Kým čistí platitelia majú predstavu o 1 percente hrubého národného produktu (HNP) 27 členských krajín, kohézne krajiny súhlasia s návrhom Európskej komisie vo výške 1,11 percenta HNP. Fínske predsedníctvo prišlo koncom roka 2019 s kompromisom v podobe 1,07 percenta HNP.

„Tam sa niekde aj pohybujeme. Teraz je otázka, ako si zadefinujeme tú rovnováhu finančných prostriedkov, kde dokážeme zvýšiť z toho jedného percenta na 1,07 percenta, alebo akým spôsobom to dokážeme urobiť, aby nedochádzalo k ďalším znižovaniam prostriedkov na kohéziu alebo na regionálny rozvoj a zároveň, aby sme pritom neohrozili ďalšie priority, ako sú migrácia či klimatické zmeny,“ zhodnotil situáciu Ružička.

Mal byť už hotový, no možno nezačne načas: Štyri kľúčové fakty o budúcom rozpočte EÚ pred summitom

Aký veľký bude sedemročný európsky rozpočet a ako ho Únia zafinancuje? Komisia aj Parlament už svoju víziu predstavili, no čaká sa na členské štáty. Hrozí, že sa zopakuje situácia z roku 2013, kedy lídri EÚ dohodli rozpočet len tesne pred jeho štartom. 

Michel v pozývacom liste na rozpočtový samit lídrov EÚ upozornil, aby boli pripravení na kompromisy. Ružička priznal, že Slovensko vie, kde by boli možné ústupky, má potrebné výpočty, teraz by však bolo „netaktické“ o tom hovoriť. Okrem toho koncom tohto týždňa sa v Portugalsku uskutoční samit priateľov kohézie, na ktorom by sa krajiny z tejto skupiny mali dohodnúť, kde a ako by bolo možné nájsť rovnovážnejší prístup k dlhodobému rozpočtu a kde je ochota na nejaké ústupky.

„Nehovorme však o ústupkoch ani v prípade kohéznych krajín, ani v prípade čistých prispievateľov. Hovorme o tom, že hľadáme rozpočtový model, ktorý pomôže naplniť všetky priority EÚ, a že vieme nájsť tento kompromis,” poznamenal Ružička v závere rozhovoru.