Straty z gréckych dlhopisov budú 50 %

Hlavy štátov a vlád prišli do Bruselu vyriešiť tri základné veci – rekapitalizáciu bánk, možnosti zvýšenia kapacity eurovalu (EFSF) a odpustenie časti dlhu Grécku.

K dohode došlo po ôsmich hodinách rokovaní. Ako ešte pred summitom zdôraznila slovenská premiérka Iveta Radičová, práve miera účasti bánk na sanovaní gréckeho dlhu mohla spôsobiť, že by výsledkom stretnutia boli opäť len čiastkové riešenia. Slovensko zároveň bolo ochotné akceptovať minimálne 50-percentnú účasť súkromného sektora.

Vďaka dohode súkromní veritelia Grécku dobrovoľne odpustia 100 miliárd eur, čím sa dlh krajiny do roku 2020 zníži na 120 % zo súčasných 160 % HDP. Eurozóna zároveň bankám poskytne finančnú podporou vo výške 30 miliárd eur. Druhý záchranný program pre Atény však ešte bude treba dopracovať. Cieľom je, aby sa ku komplexnému plánu dospelo do konca roka, aby ho bolo možné implementovať od konca roka 2012.

Ako uvádza agentúra Reuters, podľa odhadov výška balíka dosiahne miesto pôvodných 109 miliárd až 130 miliárd eur. "Tretia správa je, že Slovensko sa tohto programu navýšenia nezúčastní. Slovenská republika má výnimku a bude sa zúčastňovať tohto programu len v tých intenciách, ako sa pôvodne zaviazala. O nič viac," vyhlásila pre TASR po rokovaní Radičová a dodala, že sme jediná krajina eurozóny, ktorá si vymohla z tohto programu výnimku.

„Summit nám umožnil prijať komponenty globálnej odpovede, ambicióznej odpovede, dôveryhodnej odpovede na krízu, ktorá sa šíri eurozónou,“ uviedol francúzsky prezident Nicolas Sarkozy po summite.  K dohode s bankármi došlo práve po tom, čo sa Sarkozy a kancelárka Angela Merkelová osobne zapojili do vyjednávaní.

Lídri eurozóny sa ďalej dohodli, že posilnia dočasný euroval až do výšky bilión eur. Mohol by teda zasiahnuť v prípade, že bude potrebovať pomoc Taliansko či Španielsko. K zvýšeniu kapacity dôjde dvomi spôsobmi, buď poistným krytím alebo garanciami strát pre investorov na primárnych trhoch, alebo cez nástroj špeciálneho určenia, ktorý bude zriadený v najbližších týždňoch a mal by zaujať najmä Čínu či Brazíliu. Metódy zároveň bude možné kombinovať, čím euroval dostal ešte väčšiu flexibilitu.

„Nič neskrývame, ale ťažko sa to vysvetľuje. To čo robíme, je uvoľňovanie peňazí, ale nejde o nič významné. Banky to robia stáročia, ide o ich kľúčovú činnosť, no s určitým limitom,“ vyhlásil stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

Konečne rozhodnejšie kroky

Dohoda o druhom gréckom záchrannom programe, ktorá vzišla zo summitu 21. júla, bola mesiace predmetom sporov. Ťažké bolo najmä získať efektívnu účasť súkromných investorov.

Trhové podmienky sa však medzitým zhoršili. Záleží však aj na tom, ako sa v praxi súkromní investori, ktorých zastupoval Inštitút pre medzinárodné financie, budú správať. Výkonný šéf inštitútu Charles Dallara po summite uviedol, že tí, ktorých reprezentoval, chcú záväzky splniť tak, aby dohoda fungovala.  Špecifiká účasti súkrmných investorov budú experti dolaďovať ešte v najbližších dňoch.

Lídri dúfajú, že aj vďaka dohodnutej rekapitalizácii bánk v objeme 106 miliárd eur sa konečne podarí zastaviť krízu v eurozóne. Teraz sa bude čakať na to ako trhy prijmú jednotlivé detaily plánu a spôsobov posilnenia EFSF. Tie najprv pozitívne reagovali na správu, že dočasný euroval bude mať väčšiu silu, no euro následne kleslo vzhľadom na to, že na konkrétne detaily bude treba ešte počkať.

(EurActiv/TASR/Reuters)