Štyri kľúčové informácie o eurorozpočte, na ktorom sa dohodli europoslanci a štáty EÚ

Vyjednávači EÚ oznamujú dohodu o Viacročnom finančnom rámci pre roky 2021 až 2027. [Európsky parlament.]

Vyjednávači Európskeho parlamentu a členských štátov dosiahli kľúčovú dohodu o rozpočte EÚ na budúcich sedem rokov v hodnote 1, 074 bilióna eur. Europoslancom sa podarilo vyrokovať viac peňazí pre programy v oblasti zdravia, výskumu a vzdelávania.

Keby sa Európou nevalila druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19, bola by to jedna z najdiskutovanejších správ v EÚ. Dohoda únijných inštitúcií o novom Viacročnom finančnom rámci EÚ, teda rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027, sa rodí už takmer tri roky.

Európsky parlament a členské štáty teraz ale urobili významný krok k tomu, aby otvorili dvere  historicky najväčšiemu spoločnému rozpočtu Únie.

Vyjednávačom obidvoch inštitúcií sa totiž v utorok (10. novembra) podarilo prekonať názorové rozdiely v najkritickejších bodoch, aby následne novinárom predstavili predbežnú dohodu o sedemročnom rozpočte.

Čo sú hlavné výsledky dohody?

Ešte nie je koniec

Hoci ide o jeden z najdôležitejších krokov k uzatvoreniu dohody o sedemročnom rozpočte, nie je ani zďaleka posledný. Dohoda inštitúcií sa teraz vráti na schválenie do Európskeho parlamentu a Európskej rady. Tá ju musí dokonca potvrdiť jednomyseľne. Že dohoda premiérov a prezidentov nebude automatická, vyplýva z reakcií niektorých lídrov.

Problémovým bodom naďalej zostáva podmieňovanie čerpania európskych peňazí rešpektovaním princípov právneho štátu a demokracie. Vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady EÚ sa minulý týždeň dohodli na kompromise ohľadom mechanizmu, ktorý má „chrániť rozpočet EÚ tam, kde dochádza k porušovaniu právneho štátu, čo ohrozuje jej finančné záujmy a komplikuje hospodárenie s jej rozpočtom“.

Maďarský premiér Viktor Orbán už pohrozil, že ak bude táto podmienka súčasťou eurorozpočtu, on ho odmietne. Podobne sa už stihol vyjadriť aj neformálny vládca Poľska Jaroslaw Kaczyňski. Obidve krajiny čelia právnemu konaniu zo strany Únie pre porušovanie spoločných pravidiel.

Eurofondy budú podmienené právnym štátom, rokovania pokročili

Európsky parlament a členské štáty sa predbežne dohodli na prepojení eurofondov s právnym štátom. Vyžadovalo si to 5 kôl rokovaní, europoslanci hovoria o historickom nástroji. 

Naopak, Európsky parlament a niektoré členské štáty hrozia vetom, ak mechanizmus z rozpočtu a plánu obnovy vypadne.

Únia sa zároveň ešte musí dohodnúť na 750-miliardovom Pláne obnovy EÚ (Nástroj EÚ pre budúce generácie a hlavne na detailoch o jeho hlavnom pilieri – Nástroji pre obnovu a odolnosť, ktorý má členským štátom preplatiť reformy potrebné pre prebudenie ich ekonomík z pandemického spánku.

Viac peňazí

Najväčším úspechom vyjednávačov europarlamentu je navýšenie rozpočtu o 16 miliárd eur oproti dohode prezidentov a premiérov EÚ z letného summitu. Oficiálne sa ale lídrami dohodnutá suma – 1,074 bilióna eur meniť nebude. Väčšina peňazí, ktoré si „vydupali“ europoslanci, bude pochádzať z pokút, ktoré Komisia v budúcnosti vyzbiera od firiem za porušovanie únijných pravidiel hospodárskej súťaže.

Europoslanci pôvodne žiadali navýšiť prostriedky hlavne pre výskum, zdravotníctvo, vzdelávanie a klímu o 39 miliárd eur.

Ide o typický kompromis, ktorý umožňuje obidvom stranám hovoriť o dohode, ako o vlastnom úspechu. Europoslanci môžu tvrdiť, že vďaka ich snahe bude mať Únia viac peňazí v programoch kľúčových pre zvýšenie jej konkurencieschopnosti. Vyjednávači Rady EÚ zas hovoria „cielenom navýšení“, ktoré ale súčasne rešpektuje výdavkové stropy rozpočtu dohodnuté na júlom summite.

Europoslanec vyhlásil hladovku v snahe ovplyvniť nový rozpočet Únie

Francúzsky europoslanec Pierre Larrouturou ohlásil 13-dňovú hladovku. Chce docieliť, aby Únia zo sedemročného rozpočtu uvoľnila viac peňazí pre zdravotníctvo, klímu a podporu zamestnanosti. Novým zdrojom prostriedkov podľa neho má byť celoúnijná daň z finančných transakcií. 

A kam teda pôjdu dodatočné peniaze?

Približne 15 miliárd eur sa rozdelí medzi jednotlivé vlajkové programy EÚ „na ochranu obyvateľov pred následkami pandémie ochorenia COVID-19, na rozšírenie príležitosti pre budúce generácie a na ochranu európskych hodnôt“. Jedna miliarda eur by mala slúžiť ako flexibilná rezerva využiteľná v prípade budúcich kríz.

Europoslanci od začiatku volali po navýšení rozpočtu študentského výmenného programu ERASMUS+. Ten si podľa dohody polepší o 2,2 miliardy eur na celkových 21,2 miliardy eur.

Štyri miliardy eur navyše dostane aj vedecko-výskumný program Európsky horizont, ktorého sedemročný rozpočet tak bude mať hodnotu takmer 85 miliárd eur. Strojnásobí sa tiež rozpočet pre zdravotnícky program – z 1,7 miliardy dohodnutých lídrami EÚ na 5,1 miliardy eur.

Nové dane

Vyjednávači tiež dotiahli detaily spôsobu, akým bude Únia splácať 750 miliárd eur, ktoré si požičia na finančných trhoch na financovanie plánu obnovy. Pôžičky podľa dohody nezatiahnu členské štáty cez zvýšené odvody do eurorozpočtu a nevyužijú sa na to ani peniaze z fondov a investičných programov EÚ. Europoslancom sa ale nepodarilo presvedčiť členské štáty, aby sa z konečnej sumy vyňali poplatky za úroky.

Peniaze, ktoré Únia bude splácať takmer štyri desaťročia, presnejšie do roku 2058, budú pochádzať z nových vlastných zdrojov rozpočtu EÚ. Poslanci europarlamentu presadili orientačnú cestovnú mapu, podľa ktorej sa budú zavádzať nové zdroje financií.

Dorástla EÚ na vlastné dane?

V Európskej únii sa diskutuje o nových vlastných zdrojoch založených na plastovej, emisnej, leteckej, firemnej či bankovej dani. Mali by pomôcť naplniť nový sedemročný európsky rozpočet po brexite a zároveň podporiť európske politiky. 

Od roku 2021 začne platiť poplatok za nerecyklovaný plast. Komisia do júna 2021 predloží návrh digitálnej dane a uhlíkového cla, ktoré by mali začať platiť od roku 2023. Na jar tiež preskúma, či by sa systém obchodovania s emisiami mohol rozšíriť o leteckú a námornú dopravu.

Do troch rokov by potom exekutíva EÚ mala navrhnúť aj daň z finančných transakcií a do roku 2026 aj ďalšie firemné dane (zdroj súvisiaci s podnikovým sektorom, či nový spoločný základ dane z príjmov právnických osôb).

Aj ohľadom nových európskych daní sa ale dá ešte očakávať živá diskusia. Rozhodnutie o nových vlastných zdrojoch totiž podlieha schvaľovaniu alebo ratifikácii v národných parlamentoch.

Klíma a biodiverzita

Vyjednávači sa tiež dohodli, ako Únia bude investovať spoločné peniaze. Europoslanci podmieňovali svoj súhlas s rozpočtom, iba ak sa viac prostriedkov vyčlení ochranu klímy a prírody.

Tretina prostriedkov európskeho rozpočtu bude naviazané na boj proti klimatickej zmene. Historicky ide doposiaľ o najväčší podiel na tento účel v histórii európskych financií.

Rovnako tak väčšiu pozornosť by rozpočet mal venovať ochrane biodiverzity. Pre členské štáty vznikne od roku 2024 záväzok vyčleniť 7,5 percenta fondov na ochranu vzácnych druhov a ekosystémov. Od roku 2026 by sa tento podiel mal zvýšiť na 10 percent.