Summit: Bude alebo nie?

Zdroj: Flickr

Už na mimoriadnom krízovom summite 21. júla sa špekulovalo o tom, že nejde o posledné stretnutie lídrov snažiacich sa nájsť liek na prehlbujúcu sa krízu v eurozóne. Vplyvom aktuálneho vývoja na trhoch je ďalšie stretnutie čoraz reálnejšie. Potvrdila to včera španielska ministerka financií Elena Salgadová. V rozhlasovom vystúpení síce zdôraznila, že jej krajina nežiada o pomoc, no vyzvala ostatných lídrov, aby opatrenia prijaté v júli implementovali čo najrýchlejšie.

Eurozóna okrem poskytnutia druhého balíka pomoci Grécku, rozhodla aj o posilnení právomocí dočasného eurovalu (EFSF) tak, aby mohol intervenovať na sekundárnych trhoch a nakupovať dlhopisy a pomáhať pri podpore bankového sektora.

Podľa Salgadovej sú predstavitelia krajín v neustálom kontakte a bez pochybností sa stretnú začiatkom septembra. Hovorca Európskej komisie Olivier Bailly však pre EurActiv vysvetlil, že exekutíva nemá informácie o takýchto zámeroch a ministerka možno mala na mysli stretnutia ministrov financií.

Rozhodnutia, ktoré vzišli zo summitu si budú vyžadovať ratifikáciu v národných parlamentoch. Vzhľadom na súčasné letné prestávky a dovolenky väčšina z nich zasadne najskôr v septembri.

Euroskupina by sa mala stretnúť 3. októbra v Luxemburgu a deň na to ministri financií všetkých krajín. Fínsky premiér Jyrki Katainen vyhlásil, že žiadne ďalšie summity nie sú nutné a štáty by sa mali zamerať na okamžitú implementáciu dohodnutých opatrení. V rozhovore pre Bloomberg však zároveň priznal, že jeho krajina nesúhlasí s navrhovanými zmenami EFSF.

Rada pre stabilitu?

Nemecko medzitým navrhlo vytvorenie Rady pre stabilitu pre eurozónu, ktorá by mohla trestať nezodpovedné štáty.

Minister hospodárstva Philipp Rösler včera vysvetlil, že členské krajiny by zároveň museli prechádzať testami konkurencieschopnosti a flexibility pracovných trhov. „Potrebujeme nový pakt stability pre euro,“ povedal pre Reuters. Tento návrh chce predložiť na najbližšom stretnutí ministrov.

Predseda liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a zároveň vicekancelár o svojich zámeroch síce informoval aj kancelárku Angelu Mekelovú, no nejde o vlády návrh, hoci tak minister tvrdil.

To len zvýrazňuje prehlbujúcu sa nejednotu nemeckej koalície a najmä v postojoch ministerstva hospodárstva a ministerstva financií, ktoré vedie Wolfgang Schäuble, člen Merkelovej Kresťanských demokratov (CDU).

Sulík: Z EÚ vzniká dlhová únia

Problémy v rámci koalície panujú aj na Slovensku. Proti opatreniam prijatým na mimoriadnom summite tvrdo vystupuje koaličná SaS na čele s predsedom Richardom Sulíkom. Podľa Sulíkových slov SaS urobí všetko preto, aby navrhované zmeny v parlamente neprešli.

Predseda parlamentu včera pre TASR povedal, že nakupovanie dlhopisov finančne slabších krajín mení EÚ na dlhovú úniu, čo je podľa neho cestou k socializmu. „Bude to ako Sovietsky zväz, ktorý mal 15 republík, kým Európska únia bude mať 27,“ vyhlásil. Zároveň kritizoval krok ECB, ktorá pristúpila k nákupu španielskych a talianskych dlhopisov.

Lídra SaS nepresvedčil ani argument, že krach krajín by mohol viesť k recesii. „Dobre, nech HDP klesne dva štvrťroky za sebou. Bude to stáť za miliardy eur, ktoré by Slovensko ušetrilo,“ vysvetlil.

Minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že nákup dlhopisov oslabených ekonomík Európskou centrálnou bankou či neskôr cez EFSF by mal byť len dočasný a len vo výnimočných prípadoch. Nemalo by však ísť o trvalý nástroj, ktorý by viedol k tranferovej či fiškálnej únii.

Možno teda očakávať, že vo viacerých parlamentoch zmeny tak ľahko neprejdú. A to aj napriek tomu, že predseda Komisie José Manuel Barroso písomne vyzval lídrov, aby urýchlili schvaľovacie procedúry. Komisár pre menové záležitosti Olli Rehn dokonca uviedol, že technické a politické procesy by mali byť uzavreté do konca septembra.

Slovenský parlament zasadne 6. septembra, no zatiaľ nebol stanovený termín, kedy sa bude diskutovať o protikrízových opatreniach. Holandský parlament sa tiež zíde v ten istý deň, no o zmenách v prípade EFSF a ESM by mal hlasovať až začiatkom októbra.

Otázniky visia aj nad pozíciou Fínska. Opoziční Praví Fíni sú proti akémukoľvek poskytovaní pomoci. Opatrenia nemajú podporu ani v radoch koaličných sociálnych demokratov a Ľavicovej aliancie.