Švédsko je proti summitom eurozóny

Foto: Fabio Miola, Zdroj: http://www.flickr.com/photos/fabiomiola/2217659361/

Nemecko a Francúzsko prišli s návrhom pravidelného každoročného stretnutia lídrov krajín eurozóny (aktuálne je ich 17), na ktorom by sa mali prehodnocovať jednotlivé kroky v rámci tohto bloku a zlepšiť hospodárska spolupráca.

Fredrik Reinfeldt v rozhovore pre agentúru Reuters počas návštevy nemeckého Hamburgu povedal, že hoci Švédsko nie je členom eurozóny, je naladené proreformne a aj počas krízy eurozóny si počínalo dobre.

„Nemali by sme tu mať v budúcnosti takéto delenia vnútri Európskej únie.“ Pripomenul, že 17 z krajín EÚ so spoločnou menou sa už aj tak schádzajú zvlášť na ministerskej úrovni vo formáte Euroskupiny.

„Myslím si, že by sme Európsku úniu nemali deliť, ale držať sa toho, že pokiaľ ide o stretnutia hláv štátov a vlád, máme tu 27 členov“, myslí si Reinfeldt, ktorý patrí k európskym konzervatívcom.

Len v marci sa lídri EÚ stretnú v troch rozličných summitových formátoch – 4. marca sa v Helsinkách zídu lídri 14 krajín, ktorých strany sú združené v stredo-pravej Európskej ľudovej strane, 11. marca sa koná summit lídrov eurozóny a nakoniec je to summit v štandardnej zostave 24. – 25. marca v Bruseli.

Témami všetkých z týchto summitov budú odpoveď eurozóny na krízu, vrátane paktu konkurencieschopnosti a reformy verejných výdavkov, na ktoré tlačí predovšetkým Nemecko a Francúzsko.

Švédky premiér nevidí potrebu vytvárania ďalších paktov konkurencieschopnosti, podľa neho má už Európa veľa takýchto záväzkov, ktoré neplní. Ako príklad uviedol Pakt stability a rastu a agendu 2020.

„Podľa môjho názoru zvýši konkurencieschopnosť ak sa budeme držať toho, na čom sme sa už dohodli v minulosti. Kým neuvidím konkrétny obsah nemyslím si, že by riešením mala byť tvorba nových inštitúcií a mechanizmov, kým sa nebudeme držať tých čo už máme. Reinfeldt potvrdil, že momentálne nie sú veľké šance na to, aby sa Švédsko pripojilo k eurozóne. Švédi sa v roku 2003 v referende vyslovili proti prijatiu eura.

Premiér sa podelil aj o svoje pochybnosti o zmysluplnosti ponúknutia ďalšej pomoci Grécku a Írsku. Argumentuje pritom skúsenosťou Švédska zo svojej vlastnej krízy na začiatku 90. rokov 20. storočia.

„Trvalo nám osem rokov, kým sme sa dostali naspäť, osem rokov ťažkých reforiem“, povedal, pričom uznal, že ako Grécko, tak aj iné krajiny urobili veľa, aby dostali svoje rozpočty do poriadku. Pôžičky sú však podľa naho chvíľkovým opatrením a nie riešením.

EurActiv/Reuters

Ďalšie kroky

4. marec:  14 lídrov členských krajín EÚ, združených v EPP sa stretáva v Helsinkách

11. marec: 17 lídrov krajín eurozóny EU sa stretne v Bruseli, aby diskutovali o zvyšovaní konkurenciechopnosti

24.-25. marec: Na pravidelnom jarnom summite sa 27 hláv štátov a vlád zíde v Bruseli, aby rokovali o hospodárskom riadení a stálom záchrannom mechanizme pre eurozónu, ktorý má nahradiť Európsky finančný a stabilizačný mechanizmus.  

TBD: Francúzsko a Británia požiadali o zvolanie mimoriadneho summitu k situácii v Líbyi.