Takmer polovica Francúzov znížila svoju spotrebu mäsa

Ilustračný obrzok. [Pixabay]

Francúzi jedia menej mäsa, uvádzajú výsledky prieskumu marketingovej spoločnosti Harris Interactiv. Zmena stravovacích návykoch má pozitívne dopady na ich zdravie, ale aj na životné prostredie, píše EURACTIV Francúzsko.

Francúzi znížili svoju  spotrebu mäsa a keď si chcú kúpiť mäsový výrobok, zameriavajú sa najmä na jeho kvalitu, zistila štúdia, ktorú si objednalo environmentálne združenie Réseau Action Climat.

Čísla sú jednoznačné: až 48 percent všetkých respondentov tvrdí, že za posledné tri roky znížilo svoju spotrebu mäsa. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať. V prieskume až 30 percent opýtaných potvrdilo, že chcú konzumovať menej mäsa v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Ukazuje sa, že najdôležitejším faktorom, kvôli ktorému Francúzi jedia menej mäsa, je zdravie, čo potvrdilo až 43 percent respondentov. Nasledovali dobré životné podmienky zvierat (36 percent), ceny mäsa (33 percent) a vplyv na životné prostredie (33 percent).

Z Farmy na stôl: Nová potravinová stratégia EÚ zabúda na nadmernú spotrebu mäsa

Pripravovaná potravinová stratégia EÚ má obmedziť používanie pesticídov, hnojív a antibiotík v poľnohospodárstve. Podľa európskych mimovládok by však mala vytvárať aj podmienky na to, aby ľudia prešli na zdravšiu vegetariánsku stravu.

Menej a kvalitnejšie  

Aj keď Francúzi jedia menej mäsa, jedlo si vážia rovnako. Ako ukazuje prieskum, veľká väčšina (96 percent) respondentov ho konzumuje aspoň prinajmenšom príležitostne.

Francúzski chovatelia dobytka preto môžu zostať pokojní. Väčšina respondentov navyše uviedla, že pri nákupe mäsa je pre nich najdôležitejšie, či pochádza z ich regiónu alebo aspoň z Francúzska. Toto je pre nich rozhodujúcejšie ako chuť, cena, či značka.

Vplyv na životné prostredie

Z hľadiska klimatickej krízy pôsobia výsledky prieskumu povzbudivo, keďže chov dobytka môže mať veľa negatívnych environmentálnych dopadov. Obzvlášť intenzívne chovy vyžadujú veľké množstvo vody a pôdy, ktoré sú potrebné na pestovanie krmiva pre dobytok. Preprava dobytka, či spracovaného mäsa, často naprieč celým svetom, zase za sebou necháva veľkú emisnú stopu.

Podľa organizácie OSN pre výživu a hospodárstvo (FAO) tvorí produkcia mäsa a mliečnych výrobkov momentálne 14.5 percenta všetkých  globálnych emisii skleníkových plynov.

Obmedzenie spotreby mäsa môže tento trend zmeniť, uvádza štúdia Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 2018.

Globálny prechod na „flexitariánsku diétu“ (čiastočné, nie úplné obmedzenie mäsa), ktorá uprednostňuje príjem bielkovín z rastlinnej výroby pred živočíšnou, by znížila emisie o viac o päť miliárd ton CO2 ročne do roku 2050. Práve to by pomohlo krajinám dosiahnuť cieľ Parížskej klimatickej dohody udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňa.

„Sme v svetovej šestke“ 

Napriek tomuto pokroku je nutné spraviť ešte viac, domnieva sa Anthony Fardet z Francúzskeho národného inštitútu pre poľnohospodársky výskum (INRAE).

„Na základe štúdie INCA, ktorú vypracovala francúzska potravinová agentúra Anses, je dnes náš kalorický príjem zo 40 percent tvorený živočíšnymi potravinami, v čom sme v prvej šestke na svete. Ideálne by bolo zredukovať spotrebu mäsa minimálne o polovicu,“ hovorí Fardet.

Podľa výskumníka sa to dá dosiahnuť bez „akéhokoľvek nutričného rizika“ kombináciou „živočíšnych produktov s rastlinnými, a predovšetkým vyhýbaním sa ultra-spracovaným potravinám“.

„Chcem zdôrazniť, že diéty, ktoré sú tu už veľa rokov a ktoré pomáhajú ľuďom byť zdraví a chrániť planétu, neobsahujú viac ako 25 percent týchto kalórii. Pri stredomorskej diete je to maximálne 25 percent. Japonská diéta Okinawa ich má menej ako desať percent, vďaka čomu tam stále žije veľa storočných ľudí,“ dodal výskumník.

Francúzsko momentálne rieši spor ohľadom zavedenia vegetariánskych menu do škôl, ktoré presadzuje starosta Lyonu. Kým vláda jeho krok kritizuje, prieskumy ukazujú, že zmena stravovacích návykov získa čoraz väčšiu podporu Francúzov.

Až 80 percent opýtaných uviedlo, že podporujú zavedenie povinnosti ponúkať aj vegetariánske jedlá v zariadeniach spoločného stravovania (jedálne, domovy dôchodcov, nemocnie).

Takisto by privítali, keby sa verejné orgány viac týmto témam viac venovali. Až 83 percent je napríklad za to, aby prijali „opatrenia, ktoré obmedzia priemyselné poľnohospodárske podniky“. Až 88 percent je za podporu „trvalo udržateľného chovu“ a 89 percent podporuje „silnejšiu kontrolu obchodných procesov tak, aby boli výrobcovia lepšie odmenení“.

Témy udržateľného potravinového systému budú predmetom diskusií v nasledujúcich týždňoch aj na európskej úrovni, kde sa opäť bude čoskoro rokovať o Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP).

Portugalské predsedníctvo zvoláva na koniec marca stretnutie zástupcov Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, aby dohodlo kompromis v reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nové pravidlá majú začať platiť po roku 2022, dohodu zatiaľ blokuje niekoľko otázok vrátane podmienenia platieb sociálnymi štandardami poľnohospodárskych pracovníkov či miery podpory ekologických cieľov.