Takto regionálne rozdiely nezmažeme: Župy kritizujú presun eurofondov do Bratislavského kraja

Na fotke minister životného prostredia SR Ján Budaj s predsedami samosprávnych krajov. [FOTO TASR/Pavel Neubauer]

Návrh ministerstva regionálneho rozvoja na presunutie miliardy eur z budúcich eurofondov od menej rozvinutých regiónov do Bratislavského samosprávneho kraja podľa ostatných žúp ešte viac prehĺbi regionálne rozdiely. Argumenty ministerstva pre tento krok sú podľa nich slabé. Košický župan chce problém riešiť s Európskou komisiou.

Samosprávnym krajom sa nepáči, že sa časť budúcich eurofondov má presúvať do Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ako to navrhuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Jeho odôvodnenie pre tento krok odmietajú a tvrdia, že sa tým ešte viac prehĺbia sociálne a ekonomické rozdiely medzi regiónmi.

Remišovej rezort navrhuje premiestniť miliardu eur z budúcich eurofondov do bratislavského kraja

Ministerstvo regionálneho rozvoja navrhuje využiť flexibilitu v eurofondových pravidlách, ktoré umožňujú presúvať európske peniaze na projekty z chudobnejších do bohatších regiónov. Ak by Remišovej návrh prešiel, Bratislavský samosprávny kraj by v nasledujúcich siedmich rokoch z fondov EÚ mohol namiesto 20 miliónov eur čerpať až vyše miliardy eur.  

BSK: Zatiaľ najväčšia príležitosť

Portál EURACTIV Slovensko minulý týždeň informoval o návrhu rezortu Veroniky Remišovej (Za ľudí) presunúť miliardu eur z budúcich eurofondov do Bratislavského samosprávneho kraja. Reaguje na fakt, že kraj s hlavným mestom by pre podľa platného modelu prerozdeľovania eurofondov mohol v nasledujúcich rokoch čerpať iba 20 miliónov eur.

Bratislavská župa dlhodobo lobuje za väčší prídel peňazí z kohéznej politiky EÚ. Na úrovni EÚ sa snažila presadiť, aby sa súčasné hlavné kritérium pre rozdeľovanie prostriedkov – Hrubý domáci produkt na obyvateľa – nahradil iným ukazovateľom, ktorý by zohľadňoval viac faktorov – napríklad sociálne, ekologické, či dopravné.

To sa však nepodarilo. Ak chce teda kraj dostať na svoje územie viac eurofondov, musí teraz bojovať na domácej pôde. V rokovaniach s MIRRI a Európskou komisiou sa snaží dosiahnuť spomínaný presun prostriedkov z najväčšieho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) – do menej rozvinutých krajov, čo pravidlá EÚ umožňujú až do výšky 15 percent.

Bratislavská župa nutnosť tohto kroku odôvodňuje podobne ako MIRRI vo svojom návrhu. Tvrdí, že čelí mnohým výzvam, ktorých riešenie bude mať prínos nie len pre kraj, ale pre celú krajinu. Menuje nízku dostupnosť škôlok, sociálnych služieb, ambulantnej starostlivosti, no aj tlak na dopravnú infraštruktúru.

„Automobilová doprava v rámci BSK má takmer 40-percentný podiel na množstve emisií vyprodukovaných automobilovou dopravou v rámci územia celého Slovenska. To výrazne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia, ktoré prirodzene nepozná regionálne hranice,“ vysvetľuje hovorkyňa kraja Lucia Forman.

Dodáva tiež, že je potrebné investovať do najlepších vedeckých inštitúcií, ktoré sa väčšinou nachádzajú v hlavnom meste.

„Aj keď investičné potreby územia vysoko prevyšujú navrhovanú hodnotu transferu, z pohľadu územia návrh predstavuje doposiaľ najväčšiu príležitosť pre systémové zmeny v rámci rozvoja kraja a zníženie modernizačného dlhu, ktorý sa na území BSK dlhodobo prehlboval aj v dôsledku obmedzení kraja čerpať eurofondy,“ napísala hovorkyňa.

Trnka: Peniaze zase skončia na západe

Presun prostriedkov do Bratislavského kraja má ale jednu logickú zákonitosť: menej peňazí pre zvyšok územia. Sedem samosprávnych krajov si z eurofondov rozdelí o miliardu eur menej, čiže asi deväť a pol miliardy eur.

Z prvých reakcií žúp je jasné, že ich táto situácia neteší. Kraje zhodne zdôrazňujú hlavne to, že návrh MIRRI nerešpektuje hlavné poslanie fondov EÚ – finančnú podporu zaostávajúcich regiónov a znižovanie regionálnych rozdielov.

Kritický je k nemu aj trnavský župan a predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič. S presunom nesúhlasí práve preto, že boli pôvodne určené pre sedem ostatných krajov.

„Menej rozvinuté regióny takto prídu o vyše miliardu eur. Zároveň si treba uvedomiť, že do Bratislavského kraja pôjde aj veľká časť zdrojov z Fondu obnovy“ uviedol pre EURACTIV Slovensko Viskupič.

Župám sa nepozdáva ani to, že BSK ako jediný kraj už svoju alokáciu pozná, kým ostatné kraje na množstvo pridelených prostriedkov na ďalších sedem rokov ešte len čakajú.

Predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislava Trnku návrh MIRRI „hlboko sklamal“ a hovorí, že problém zrejme ešte bude riešiť aj s Európskou komisiou. Poukazuje na to, že Košický kraj prispieva k ekonomickému výkonu štátu iba 14 percentami, kým v menšom Bratislavskom kraji vzniká 30 percent HDP krajiny.

Prednosť majú chudobné kraje v chudobných štátoch. Ako Komisia delí eurofondy?

Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy. 

„V Bratislave akoby zabudli, že regióny s najnižším HDP a veľkou nezamestnanosťou sú najmä na východe,“ hovorí košický župan. Tvrdí tiež, že v BSK je vyššia šanca zafinancovať projekty zo súkromného sektora bez potreby eurofondov. Ako príklad uvádza PPP projekty bratislavského obchvatu D4/R7.

Trnka pripomína, že BSK navyše bude môcť čerpať peniaze aj z Kohézneho fondu, ktorý neobmedzuje prostriedky pre regióny na základe ich relatívneho bohatstva. Ten môže kraj využiť na kanalizácie, udržateľnú mestskú mobilitu, či sanáciu environmentálnych záťaží.

MIRRI preto podľa Trnku opakuje chyby z predošlých programových období, kedy „viac peňazí skončilo na západe krajiny ako na východe“. „Toto nepomôže dobehnúť zaostalým krajom najrozvinutejší kraj, čiže eurofondy opäť nesplnia svoj účel,“ dodáva.

Návrh chápeme ale…

Banskobystrická župa „rozumie potrebám“ BSK, no pripomína, že v ostatných častiach Slovenska je stále veľa dlhodobo neriešených problémov, ktoré sú príčinou prehlbujúcich sa regionálnych rozdielov. „Veríme, že MIRRI vyčlení dostatočné prostriedky na riešenie týchto dlhodobých problémov, zásadne ovplyvňujúcich životnú úroveň v regiónoch,“ odpísal Banskobystrický samosprávny kraj.

Rovnako tak Žilinský samosprávny kraj hovorí, že chápe myšlienku MIRRI, čo sa prejavilo tým, že kraje podporili presun eurofondov do BSK už v súčasnom programovom období. „Nemôžeme sa však stotožniť s rozsahom aktuálne navrhovaného presunu v rámci ERDF. Realizácia takto dimenzovaného presunu, spolu s vnútroštátnym príspevkom, robí z BSK jeden z najviac podporených regiónov z ERDF a nepriaznivo by sa odrazila na rozsahu a kvalite intervencií v menej rozvinutých regiónoch s dopadom na spomalenie vyrovnávania regionálnych rozdielov,“ približuje svoj postoj župa.

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) tvrdí, že sa mu k Remišovej návrhu vyjadruje ťažko, pretože nevie, aká bude jeho vlastná alokácia. Župa vraj pravidelne upozorňuje na to, že eurofondy dlhodobo idú hlavne do ciest a železníc na severnej osi Bratislava, Trnava, Trenčín, Žilina. „Nitra pritom nemá doposiaľ, ako jediné krajské mesto na Slovensku, priame vlakové spojenie s Bratislavou, nehovoriac už o absencii elektrifikovaného traťového prepojenia,“ dodáva NSK.

Rybníček o novom nastavení eurofondov: Nemá to hlavu ani pätu, všetko sa robí v tlaku a strese

Šéf Únie miest Slovenska kritizuje ministerstvo regionálneho rozvoja za to, ako chce do budúceho programového obdobia nastaviť čerpanie eurofondov v regiónoch. Chýba mu jasná definícia regionálnej politiky a investičných stratégií zo strany štátu. Regionálne eurofondy by sa podľa neho mali čerpať podľa koncepcie, ktorú pripravil rezort dopravy. Nevylučuje, že Trenčín pre jeho kritiku nedostane eurofondy na projekty.

Podpora vedy v Bratislave zrýchli odliv mozgov

Prešovský samosprávny kraj (PSK) od ministerstva očakáva, že presun podloží aj „serióznou analýzou“ špecifík a potrieb nielen BSK, ale aj zvyšných krajov. „Ak investície majú smerovať na podporu celoštátnych záujmov, je potrebné predložiť argumentáciu, akým spôsobom sa prejavia v kvalite života a podnikania v iných regiónoch,“ uviedol PSK.

Takúto analýzu návrh MIRRI zatiaľ neobsahuje, no približuje niekoľko argumentov, ktorými svoj zámer obhajuje. Župám sa ale jeho argumentácia nepozdáva.

Remišovej ministerstvo návrh napríklad odôvodňuje tým, že Bratislava je centrom vedy a výskumu a bude tak mať najlepšie podmienky na čerpanie eurofondov na túto oblasť, ktorá bude v budúcom programovom období kľúčová.

Trenčianska župa ale hovorí, že takáto koncentrácia podpory do hlavného mesta pritiahne ešte viac talentov zo zvyšku krajiny. „Odliv mozgov, ktorý transfer bezpochyby spôsobí, bude mať za následok ochudobnenie ostatných regiónov o kvalitné ľudské zdroje, bez ktorých nemajú investície do výskumu, vývoja a inovácií zmysel,“ uviedla Lenka Kukučková z komunikačného oddelenia TSK.

Podobný názor má aj župan Trnka, ktorý pripomína, že v Košickom kraji vzniká Inovačné centrum, v rámci ktorého sa plánuje s 300-miliónovou investíciou do Košického klastru nového priemyslu. „Avšak pokiaľ bude garantovaná podpora len pre najvyspelejší región v krajine, točíme sa v bludnom kruhu,“ vysvetľuje košický župan. Žilinská župa zároveň pripomína, že BSK má na vedecko-výskumné kapacity prisľúbenú podporu aj z Plánu obnovy.

MIRRI tiež tvrdí, že v Bratislave pracuje veľká časť obyvateľov Slovenska a pôsobí tam veľa firiem a inštitúcií celoštátneho významu, a tak z jej rozvoja bude ťažiť celá krajina. „Miera profitu z rozvoja BSK za hranicami Trnavského a Nitrianskeho kraja nie je už taká výrazná a smerom na východ sa ďalej významne znižuje,“ oponuje ale žilinská župa.

Župám sa nepáči ani argument o tom, že BSK má dlhodobé skúsenosti s eurofondovými projektami. „Nepovažujeme ho za relevantný. Aj ostatné samosprávne kraje, podobne ako BSK, majú bohaté skúsenosti s realizovaním projektov financovaných z fondov EÚ,“ uviedla prešovská župa.

Predseda Trnavského kraja celkovo považuje uvedené dôvody za „relevantné“, no dodáva, že ich treba vnímať v širšom kontexte. „Mám za to, že politika súdržnosti Európskej únie je zameraná práve na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, a teda na podporu menej rozvinutých regiónov,“ zdôrazňuje.

Bratislava ako samosprávny kraj?

Podľa Michala Kaliňáka zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) by štát obmedzenie čerpania eurofondov v BSK mal riešiť, pretože tým trpia aj ostatné mestá a obce v kraji. „Napríklad v Malackách, Pezinku, alebo Rohožníku majú samosprávy neraz také isté problémy a potreby ako samosprávy na východe Slovenska, ktoré však aj doteraz majú možnosť čerpať eurofondy,“ myslí si odborník ZMOS.

Riešením by podľa neho mohla byť zmena v nastavení vyšších územných celkov. Ak by sa hlavné mesto počítalo za samostatný samosprávny kraj, ako je to bežné aj v iných krajinách EÚ, jeho ekonomický výkon by už neskresľoval ukazovatele zvyšku územia. Tým by sa zvýšil jeho dosah na eurofondy.

„Bratislava ako hlavné mesto by mala pozíciu samosprávneho kraja, pričom si tiež zaslúži špeciálny zákon o financovaní nakoľko plní mnoho špecifických a jedinečných významných funkcií a úloh. Takže aj toto mohol byť spôsob riešenia, ale zdá sa, že vláda neuvažuje v týchto súvislostiach,“ dodal Kaliňák.

Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorá dlhodobo kritizuje Remišovej ministerstvo pre spôsob prípravy nového programového obdobia, tentokrát jeho návrh podporuje. Vyššia podpora bratislavského kraja je podľa ÚMS dôležitá aj pre to, ako sú nastavené investičné priority eurofondov v novom období.

„Dlhodobo nebolo možné podporiť aktivity, ktorých nositelia sú lokalizovaní na území BSK, ale ich význam a prínos má celoslovenský vplyv. Súčasne predstavujú dva kľúčové ciele podpory aj z hľadiska EÚ pre budúce programové obdobie 2021 až 2027, a to Inteligentnejšia Európa a Zelenšia Európa,“ uviedla hovorkyňa únie Daniela Piršelová.

Droba k budúcim eurofondom: Flexibilita je kľúčová, s vysokým spolufinancovaním by mal pomôcť štát

Štátu ako celku vyhovuje status quo, kde je hlavným kritériom pre financovanie z eurofondov HDP. Je preto na ňom, aby vykompenzoval kraj, ktorý je finančne poddimenzovaný a zabezpečuje služby pre celé Slovensko, hovorí bratislavský župan JURAJ DROBA (SaS)

Menší priestor na manévrovanie

Situácia BSK je špecifická tiež v tom, že na spomínané dva ciele bude musieť vyčleniť až 85 percent svojej alokácie. Ide teda o projekty v oblasti inovácií, digitalizácie, znižovania emisií, odpadového hospodárstva, ochrany prírody a podobne.

Župa tvrdí, že aj pri takto zúženom manévrovacom priestore dokáže eurofondy zmysluplne vyčerpať. Medzi jej strategické priority patrí udržateľná mestská mobilita, ktorá sa medzi spomínanými cieľmi nachádza. V kraji sa tak bude môcť investovať do električkovej dopravy, či budovania prestupných terminálov.

Peniaze by mali ísť aj do odstraňovania environmentálnych záťaží ohrozujúcich podzemná vody na Žitnom ostrove, ktorý je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.

Problémom podľa župy ale je, že z eurofondov sa na jej území bude dať iba minimálne financovať sociálna starostlivosť, vzdelávanie a zdravotníctvo. „Tie kraj plánuje riešiť prostredníctvom zdrojov z Plánu obnovy,“ vysvetľuje BSK.

Ďalším obmedzením pre Bratislavský kraj bude aj spolufinancovanie. V jeho prípade EÚ na eurofondové projekty prispieva iba 40 percentami ich hodnoty. MIRRI navyše vo svojom návrhu píše, že ak sa eurofondy presunú, štát bude na projekty v kraji doplácať menej ako doteraz. To znamená väčší finančné bremeno pre prijímateľov dotácií.

Župa ale hovorí, že žiadatelia z jej územia sú pripravení prevziať väčšiu zodpovednosť za spolufinancovanie projektov. To dokonca podľa nej môže byť užitočné, pretože sa tým lepšie v kraji nastavia priority. „Zároveň, ak sa od prijímateľa bude očakávať, že do projektu bude musieť vložiť viac vlastných zdrojov, ten si dôslednejšie premyslí, čo chce financovať, aké výsledky od projektu očakáva. Navýšenie spolufinancovania žiadateľov však nemôže byť veľmi drastické, aby žiadateľov neodradilo od predkladania projektov,“ vysvetľuje BSK s tým, že v tejto otázke bude potrebný „vyvážený“ kompromis s ministerstvom financií a MIRRI.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8