Tallinn bude hlavným zeleným mestom roku 2023. Košice s kandidatúrou neuspeli

Panoráma estónskeho hlavného mesta Tallinn [Pixabay]

Komisia ocenila na pláne estónskej metropoly zlepšenie energetickej efektívnosti a vnútorného prostredia budov, zníženie emisií z dopravy, podporu biodiverzity v meste a podporu obehovej ekonomiky.

Európska komisia slávnostne odovzdala cenu Hlavné zelené mesto minulý štvrtok vo fínskom Lahti, ktoré je hlavným zeleným mestom tento rok. Cena sa každý rok s dvojročným predstihom udeľuje mestu, ktoré sa najviac zaslúži o zlepšenie životných podmienok svojich obyvateľov a prichádza aj s vlastnými dlhodobými inovatívnymi riešeniami v oblasti životného prostredia. Cenu zelený list, ktorá sa na základe rovnakých princípov odovzdáva menším mestám, získalo portugalské Valongo spoločne s holandským Winterswijkom.

Eurokomisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius pri tejto príležitosti vyzdvihol kľúčovú úlohu miest v sociálnej, environmentálnej a hospodárskej transformácii, ktorú iniciovala Európska zelená dohoda. „Tallinn, Valongo a Winterswijk preukázali odhodlanie a prijali konkrétne opatrenia na vytvorenie zdravších, lepších a ekologickejších miest pre svojich občanov,” uviedol Sinkevičius.

Tallinn cenu získal po štyroch neúspešných kandidatúrach. O titul sa uchádzal aj minulý rok. Porotcov vtedy viac zaujal návrh francúzskeho Grenoblu, o ktorom detailnejšie informoval aj portál EURACTIV Slovensko.

Grenoble patrí v zelených opatreniach k špičke. Čím sa môžu na Slovensku inšpirovať?

Francúzske mesto Grenoble patrí k európskym lídrom v znižovaní emisií, rozvoji zelene, podpore udržateľnej dopravy aj v boji proti hluku. Minulý týždeň ho vyhlásili za európske zelené hlavné mesto v roku 2022. Košice by ho chceli nasledovať.

O titul sa tento rok uchádzalo celkom 16 európskych miest vrátane Košíc. Do finále sa ale Košice nedostali. S Tallinnom sa v ňom stretli švédsky Helsingborg, poľský Krakow a bulharská Sofia.

Systémový prístup

Európske zelené hlavné mesto je titul, ktorý Komisia udeľuje od roku 2008 s cieľom podporiť udržateľný rozvoj európskych metropol. O cenu sa môžu uchádzať mestá nad 100 000 obyvateľov. Komisia v roku 2015 vytvorila cenu Zelený list pre mestá do 100 000 ľudí. Odborná porota na Tallinne ocenila systematický prístup k udržateľnému rozvoju, verejné dopravu zadarmo a revitalizáciu “brownfieldov”, teda opustených či zanedbaných priemyselných parkov.

Estónske hlavné mesto svoj plán ku kandidatúre zverejnilo v októbri 2020. Zameralo sa na 12 kategórií, v ktorých porota rozhoduje: kvalita vzduchu, hluk v meste, odpadové hospodárstvo, biodiverzita, udržateľné využívanie pôdy, zelený rozvoj a inovácie, mitigačné a adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu, udržateľná mobilita, energetická efektívnosť a riadenie.

Návrhy v týchto oblastiach sa mesto snažilo holisticky prepojiť v dvoch strategických dokumentoch, ktoré Tallinn publikoval v priebehu ďalšieho roka. Prvým je stratégia Tallinn 2035, ktorú mestské zastupiteľstvo prijalo v decembri 2020. Stratégia predstavuje víziu mesta do polovice 30. rokov so silným prepojením na dlhodobú národnú stratégiu rozvoja. Do roku 2035 by Tallinn mala byť zelenšia metropola, kde sa ľudia budú pohybovať bez nutnosti automobilu. Verejné priestory by mali ľudí vyzývať na väčšie množstvo času stráveného vonku. Z Tallinnu by sa malo stať 15-minútové mesto. To znamená, že všetky zariadenia a inštúcie potrebné pre šťastný život sa budú nachádzať vo vzdialenosti do 15 minút od domu.

Zelená dohoda radikálne zmení mestskú mobilitu. Budeme žiť v 15-minútových mestách?

Nové emisné ciele Únie sa od tých starých diametrálne líšia, pretože si vyžadujú systematickú zmenu spôsobu života. Tá zasiahne aj oblasť dopravy. S jej prenastavením môžu mať problém najmä vidiecke oblasti, upozorňuje Vincent Chauvet, primátor francúzskeho mesta Autun.

„Chceme živé a zelené mesto. Tallinn veľmi rýcho rastie, ročný nárast je na úrovni jedného percenta. S tým prichádzajú mnohé výzvy, ako napríklad dostupné bývanie, nutnosť premyslieť možnosti mobility alebo využívania verejných priestorov,” povedal v rozhovore pre portál eurocities.eu Toomas Haidak, riaditeľ odboru stratégie na magistráte mesta.

Druhou stratégiou je klimatický plán zníženia emisií do roku 2030. Ten zastupiteľstvo schválilo v júni tohto roku. Plán zahŕňa mitigačné aj adaptačné opatrenia. To znamená, že na jednej strane rieši spôsoby, ako čo najefektívnejšie znížiť emisií skleníkových plynov s cieľom 40-percentného zníženia v porovnaní s rokom 2007, na strane druhej sa zameriava na adaptáciu na vyššie teploty a rastúce riziko extrémnych poveternostných udalostí.

Medzi mitigačné opatrenia patrí zvýšenie energetickej efektivity budov, podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a úplná eliminácia fosílnych palív v dopravnom sektore a podpora verejnej a pešej dopravy a cyklodopravy.

Navrhované adaptačné opatrenia sú v rámcoch rozvoja zelenej infraštruktúry, znížení zdravotných rizík súvisiacich s extrémnymi vplyvmi počasia, kvalitnejšieho vodného hospodárstva a podpory biodiverzity. Oblasti ako budovy, doprava či využívanie pôdy zasahujú tak do mitigačných , ako aj do adaptačných opatrení.

Na podporu implementácie opatrení mesto zriadilo strategické centrum.

Veľmi zaujímavo vyzerá tallinská iniciatíva parku Putukaväila. V rámci nej by sa približne 13 kilometrov nevyužitého priestoru malo premeniť na mestskú lúku s veľkou populáciou opeľovačov, ktorá bude prechádzať medzi obytným priestorom a železničnými skladmi. Súčasťou budú cyklotrasy a električková trať, ktorá spojí centrum mesta s plážou Stroomi.

Za zisk titulu európskeho hlavného zeleného mesta získal Tallinnn 600 000 eur.

Cesta bola cieľ

Záujem o zisk Európskeho hlavného zeleného mesta mali aj Košice. Tie v rámci projektu predstavili takzvanú Zelenú víziu mesta Košice do roku 2030, ktorá sľubovala mesto s nulovou uhlíkovou stopou, vyrovnanú teplotu a klímu v meste v porovnaní s teplotou a klímou v jeho prirodzenom okolí, maximálne využívanie a ochranu vlastných prírodných zdrojov či zelené inovácie.

Košický projekt napokon Komisiu nepresvedčil. Celú prihlášku východoslovenskej metropoly si môžete prečítať tu.

Reportáž: Pri Bratislave vznikne v budove zanedbaného kaštieľa moderné ekocentrum (VIDEO)

Budova kaštieľa v bratislavskej mestskej časti Čunovo roky chátrala. Aj za pomoci eurofondov však už začala kompletná rekonštrukcia kaštieľa a priľahlej záhrady, po ktorej sa historická pamiatka zmení na zábavno-vzdelávacie ekocentrum s nadnárodným významom.

„Otázka klimatických zmien je dnes svetovou témou číslo 1. Je len na nás, aké mesto, krajinu, či planétu necháme ďalším generáciám. Ja túto tému beriem s plnou vážnosťou a som presvedčený, že Slovensko v zelených témach zaostáva a to ma mrzí. Jednou z mojich priorít je, aby sa Košice stali akýmsi príkladom pre celé Slovensko. Máme teraz jedinečnú šancu, aby sme sa stali Európskym hlavným zeleným mestom v roku 2023,” uviedol ešte v roku 2019 košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý).

Viceprimátor Marcel Gibóda (nezávislý) však neskôr skonštatoval, že titul Európskeho hlavného zeleného mesta nebol hlavným cieľom, omnoho dôležitejšia bola cesta. V tejto súvislosti pripomenul, že mesto muselo vytvoriť a aktualizovať rôzne verejné politiky mesta ako napríklad protihlukové mapy alebo nízkoemisné zóny, píše tlačová správa samosprávy.