Ministerstvo životného prostredia prehodnocuje legislatívnu zmenu v súvislosti s ochranou vlka dravého. Uviedol to rezort v tlačovej správe v reakcii na rozhodnutie členských štátov oslabiť ochranársky status šelmy.
Zmena by podľa ministerstva mala spočívať v preradení vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov. „A teda za prísne stanovených podmienok druhovej ochrany by bol opätovne obnovený jeho lov na základe stanovovaných kvót, obdobne ako tomu už bolo pred rokom 2021,“ píše sa v tlačovej správe.
Väčšina veľvyslancov členských krajín pri EÚ v stredu (25. septembra) podporila návrh Európskej komisie na oslabenie ochrany vlkov v Európe.
Európska komisia zníženie ochranárskeho statusu navrhla koncom minulého roka po tom, čo ju k tomu vyzvala skupina členských štátov vrátane Slovenska. Dôvodom sú škody na hospodárskych zvieratách, ako ovce a kravy.
Vlk a ďalšie mäsožravé šelmy sú dnes v EÚ striktne chránené Smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov. Európska legislatíva umožňuje odstrel určitého počtu vlkov len výnimočne.
Podľa predstavy Komisie by už vlky neboli „prísne chránené“, ale len „chránené“. Vyškrtnutie jedného slova znamená, že štátne a regionálne úrady budú môcť oveľa slobodnejšie rozhodovať o ich love.
Envirorezort sa pochválil, že k tomuto rozhodnutiu prispel aj minister Tomáš Taraba.
„Rozhodnutiu predchádzal aj list podpredsedu vlády a ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu a ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča, ktorý bol adresovaný ministrom životného prostredia EÚ, aby podporili zníženie ochranného statusu vlka dravého v rámci Bernského dohovoru Rady Európy,“ tvrdí.
Ministerstvo pripomína, že jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý sa zmena pripravuje, sú škody na hospodárskych zvieratách, ktoré spôsobuje vlk dravý. Podľa medializovaných informácií zabijú vlci v EÚ každý rok viac ako 65-tisíc kusov dobytka. Odvoláva sa tak na údaje Rady EÚ, ktoré používa aj Komisia.
Návrh eurokomisie ale jednoznačne nehovorí o priamej súvislosti medzi nárastom populácie vlka a hospodárskymi škodami farmárov. „Zatiaľ čo vplyv vlka na hospodárske zvieratá je na úrovni EÚ malý a celkové škody na hospodárskych zvieratách sa na úrovni krajiny javia ako tolerovateľné, jeho koncentrácia na miestnej úrovni môže odhaliť výrazný tlak na určité oblasti s emocionálnymi dôsledkami pre majiteľov hospodárskych zvierat a s nepriamymi hospodárskymi stratami, ktoré sa ťažko kvantifikujú,“ píše sa v návrhu.
Podľa údajov z tohto návrhu celkový počet vlkov v EÚ dosahuje „pravdepodobne rádovo 19 000. V roku 2016 to bolo približne 14 300. Pokiaľ ide o EÚ, v 17 z 24 členských štátov EÚ s výskytom vlka sa jeho populácia zvyšovala a vo zvyšných siedmich bola stabilná alebo kolísala. LCIE sa preto domnievala, že počet vlkov neklesá v žiadnom členskom štáte EÚ,“ píše Komisia.
Podľa Tarabu sú aktuálne debaty na pôde EÚ potvrdením toho, že „hystéria, ktorú na Slovensku v téme manažmentu šeliem viedlo Progresívne Slovensko, sa nezakladá nielen na vedeckom podklade, ale ani neodráža nastavenie ostatných členských štátov EÚ“.
Europoslanci za Progresívne Slovensko rozhodnutie členských štátov kritizovali.
Podľa Michala Wiezika (Progresívne Slovensko/RE) sa ale flexibilita v ochrane vlka pretaví do udeľovania kvót a trofejového lovu. „Čo je zlá prax známa zo slovenských reálií. Prvý krok nesprávnym smerom, ktorý ohrozí mnohé chránené druhy a oslabí dôveru v EÚ inštitúcie,“ myslí si.
