Taxonómia nie je len o plyne a jadre. Firmy musia ukázať, či sú udržateľné

Ilustračná fotografia. [TaxRebate.org.uk]

Ak sa chcú firmy uchádzať o peniaze na zelenú transformáciu, budú musieť preukázať, že je ich podnikanie v súlade s pravidlami pre udržateľné investície. 

Komisia chce, aby sa finančný sektor preorientoval na zelené investície a podporil tak prechod európskej ekonomiky na nulové emisie. Prístup firiem k financovaniu bude určovať to, do akej miery sú ich aktivity v súlade s Taxonómiou udržateľných investícií. Banky a ostatní investori budú od čoraz väčšieho počtu firiem požadovať splnenie vyšších nárokov na udržateľnosť.

Okrem veľkých firiem však tento vývoj ovplyvní aj malé a stredné spoločnosti. Aby si zaistili prístup ku kapitálu, budú si väčšie podniky vyberať dodávateľov podľa toho, či spĺňajú štandardy udržateľnosti. Prvé povinnosti vyplývajúce z taxonómie platia pre firmy už od 1. januára 2022.

Financovanie našej ekologickej budúcnosti

V snahe plniť európske klimatické ciele do roku 2030 a 2050 pomôžu verejné financie, avšak kľúčové budú aj súkromné investície. Našťastie, európski investori sa pre zelenú nadchli, píšu komisár Dombrovskis a komisárka McGuinness. 

Presmerovať kapitál do zelených investícií

Prechod európskeho hospodárstva na uhlíkovú neutralitu a zmiernenie rýchlosti globálneho otepľovania nebude jednoduché ani lacné. Podľa Komisie bude Európa počas tohto desaťročia potrebovať približne 350 miliárd eur dodatočných investícií ročne, aby mohla splniť svoj cieľ zníženia emisií do roku 2030 len v rámci energetických systémov.

Ďalších 130 miliárd eur pôjde na ďalšie ciele v oblasti životného prostredia. Tieto obrovské investície nie je možné kryť len peniazmi daňových poplatníkov. Komisia preto revidovala rámec pre udržateľné financovanie. Jej cieľom je nasmerovať súkromné finančné toky do investícií, ktoré prispievajú k boji proti zmene klímy a trvalo udržateľnej spoločnosti.

Podľa Komisie záujem súkromných investorov o udržateľné investície v posledných rokoch výrazne vzrástol. Preto je potrebný taký rámec pre udržateľné financovanie, ktorý je jasný, konzistentný a spoľahlivý.

Slovensko blokuje obnoviteľnú energiu, aby presadilo do udržateľných investícií plyn a jadro

Slovenská vláda požaduje, aby boli jadro a plyn zaradené do taxonómie zelených investícií. Nekompromisným postojom tým tlačí na Komisiu a blokuje investičné pravidlá pre zelenú energiu, tvrdí europoslanec Hojsík.

Základom sú informácie

Komisia v roku 2018 spustila iniciatívu udržateľného financovania. Reaguje tak na ciele Európskej zelenej dohody, ktorá má zabezpečiť, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.

Komisia sa však domnieva, že „globálny kontext sa od roku 2018 zmenil“ a teraz sú potrebné ďalšie opatrenia. Tvrdí, že úloha finančného sektora v dosahovaní klimatických cieľov je čoraz dôležitejšia.

Prišla preto s plánom, ako posunúť finančný sektor na cestu k uhlíkovej neutralite a minulý rok predstavila Stratégiu financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo. Jej základným prvkom je diskutovaná Taxonómia udržateľných investícií.

Taxonómia majú slúžiť ako klasifikačný systém, ktorý ma základe vedeckých poznatkoch stanovuje, aké kritériá musí určitá hospodárska činnosť splniť, aby bola hodnotená ako udržateľná. Cieľom je poskytnúť harmonizovaný rámec, aby sa nefinančné a finančné spoločnosti vedeli zorientovať, či daná aktivita prispieva k prechodu na uhlíkovú neutralitu a vyhli sa klamlivej reklame. Medzi ďalšie kategórie v taxonómii patria  „prechodné“ a „podporné“ činnosti v súvislosti s dosiahnutím cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Taxonómia vzbudzuje posledný rok búrlivé diskusie naprieč členskými štátmi aj európskymi inštitúciami.  Členské krajiny sa rozchádzajú predovšetkým v tom, či do nej zaradiť zemný plyn a jadro. Tým by tieto dva zdroje boli klasifikované ako udržateľné zdroje a mali by prístup k výhodnejšiemu financovaniu.

Hoci je taxonómia primárne klasifikačným nástrojom, má aj iné funkcie. Od minulého roka vyplývajú z taxonómie a ďalších smerníc nové požiadavky pre firmy a finančné inštitúcie. Od určitých subjektov sa vyžaduje, aby zverejnili informácie o tom, nakoľko sú ich aktivity v súlade taxonómiou.

Nové povinnosti kategorizovať svoje aktivity podľa ich udržateľnosti sa netýkajú všetkých firiem. Európska komisia však odporúča všetkým spoločnostiam, aby sa pri podávaní správ snažili čo najviac priblížiť novým pravidlám a štandardom. Stanú sa tak atraktívnejšími pre potenciálnych investorov.

Už o tri roky budeme môcť kontrolovať, či veľké firmy platia dane

Europoslanci dali konečnú zelenú legislatíve o zverejňovaní daňových informácií veľkých firiem. Doteraz ich mali dostupné iba daňové úrady, po novom budú otvorené všetkým. Gigantov to má motivovať k férovosti.

Výkazy budú vizitkou spoločnosti

Európska komisie chce, aby firmy zverejňovali informácie o spôsobe, akým fungujú a zvládajú sociálne a environmentálne výzvy. Podľa Komisie to pomáha investorom, organizáciám občianskej spoločnosti, spotrebiteľom, tvorcom politík a iným zainteresovaným stranám hodnotiť nefinančnú výkonnosť veľkých spoločností. Zároveň to má tieto spoločnosti povzbudiť, aby si vytvorili zodpovedný prístup k podnikaniu.

V skratke to znamená, že stúpne význam a rozsah takzvaného nefinančného vykazovania  firiem. Nefinančné výkazy sa majú stať vizitkou spoločnosti, akou mierou prispieva k udržateľnosti. Dôležité nebudú len informácie o tom, ako činnosť firmy prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy, ale aj akým spôsobom presadzuje ľudské práva, či má vekovú alebo rodovú rozmanitosť na vedúcich postoch alebo aké kroky podniká na prevenciu korupcie. Ak budú mať firmy záujem uchádzať sa o verejné financovanie, budú musieť mať pripravené informácie a dokumenty o svojej činnosti podľa jednotných štandardov.

Prečo sa mení spôsob vykazovania?

Komisia 21. apríla 2021 prijala návrh smernice o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (CSRD), ktorou by sa zmenili a doplnili existujúce požiadavky podávania nefinančných správ v rámci NFRD. Hlavnou zmenou je, že počet spoločností v Európe, ktoré sú povinné podávať tieto správy, stúpne podľa odhadov zo súčasných 11 tisíc takmer päťnásobne – na 50 tisíc.

Informácie, ktoré doteraz spoločnosti poskytovali podľa smernice NFRD o sociálnych, zamestnaneckých a environmentálnych záležitostiach, ľudských právach, úplatkárstve a korupcii, nezodpovedali potrebám používateľov či už išlo o investorov alebo občiansku spoločnosť. Aj keď firmy tieto správy podávali, informácie zvyčajne neboli dostatočne relevantné, porovnateľné, spoľahlivé ani ľahko prístupné a použiteľné. Keďže Komisia očakáva, že schválením taxonómie vzrastie dopyt používateľov po nefinančných informáciách, tieto problémy by boli do budúcna intenzívnejšie. 

Podľa Komisie nedostatok primeraných nefinančných informácií vytvára investičné riziká, brzdí finančné toky do zelených investícií a vytvára medzeru v zodpovednosti medzi spoločnosťami a spoločnosťou. Firmám kvôli neistote, aké údaje majú poskytovať, vznikajú zbytočné náklady. Flexibilita a nedostatok špecifickosti v NFRD bola jedným z dôvodov, prečo ju Komisia rozšírila.  

Keďže bude vykazovanie štandardizované, informácie o firmách by mali byť lepšie porovnateľné a využiteľné ako referencia o kondícii danej firmy. Nefinančné výkazy firiem by tiež mali byť verejné dostupné. Nové povinnosti ohľadom zverejňovania informácií sa budú zavádzať postupne, no niektoré z nich začali pre firmy platiť už minulý rok.

Komisia doplnila NFRD na jar 2021 o návrh Smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (Corporate Sutainability Reporting directive – CSRD).  Majú sa ňou zmeniť a doplniť existujúce požiadavky NFRD na podávanie firemných správ o udržateľnosti. V marci 2021 začalo platiť nariadenie o zverejňovaní informácií o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Sustainable Finance Disclosure Regulation – SFDR). Stručne povedané, Taxonómia posudzuje udržateľnosť aktivít firiem, kým SFDR, NFDR a CSRD určujú, koho sa vykazovanie a v akej forme a rozsahu týka.

Ženy vo vrcholných pozíciách v energetike chýbajú. Zmeniť by to mohla nová smernica

V energetike je v riadiacich pozíciách ešte menej žien ako v iných odvetviach. Nová smernica EÚ žiada, aby firmy preukazovali presadzovanie rodových politík a znižovanie platových rozdielov medzi mužmi a ženami.

Povinnosti pre viac firiem

Veľké spoločnosti by mali v priebehu roka 2022 zverejniť informácie, či už v nefinančnom výkaze, v rámci svojich výročných správ či v samostatnej správe, do akej miery ich aktivity prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a k adaptácii na ňu, čo sú prvé dva environmentálne ciele v taxonómii. Od roku 2023 budú musieť vykázať mieru súladu svojich činností so všetkými environmentálnymi cieľmi Taxonómie.

Súčasná smernica je totiž obmedzená len na firmy, ktoré obchodujú s akciami na burze, alebo spĺňajú kritériá veľkej účtovnej jednotky a majú viac ako 500 zamestnancov.

Po novom sa má podávanie správ týkať všetkých veľkých účtovných jednotiek, teda firiem, ktoré spĺňajú najmenej 2 z 3 kritérií: viac ako 250 zamestnancov, súvaha viac ako 40 miliónov eur a obrat viac ako 20 miliónov eur. A takisto táto povinnosť zostáva pre všetky firmy bez ohľadu na veľkosť, ak majú svoje cenné papiere (akcie alebo dlhopisy) obchodované na burze.

Ak firma prehlasuje, že jej činnosť je udržateľná alebo „zelená“, bude to musieť v správach za rok 2021 dokázať.

Aké kritériá musí spĺňať hospodárska činnosť, aby bola klasifikovaná ako udržateľná?

Činnosť je považovaná za udržateľnú v prípade, ak podstatne prispieva k aspoň jednému zo šiestich environmentálnych cieľov stanovených v Taxonómii udržateľných investícií:

  1. Zmiernenie zmeny klímy
  2. Prispôsobenie sa zmene klímy
  3. Trvalo udržateľné využívanie a ochrana vodných zdrojov
  4. Prechod na obehové hospodárstvo, predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia
  5. Prevencia a kontrola znečisťovania
  6. Ochrana ekosystémov

Aby bola akákoľvek aktivita či investícia v súlade s taxonómiou, musí výrazne prispieť k jednému zo šiestich environmentálnych cieľov a ďalších päť nesmie „významne ohroziť“. Ide o princípe nespôsobiť vážnu ujmu – do no significant harm principle – DNSH.

Princíp DNSH v rámci taxonómie nestojí samostatne, ale je mechanizmom, ktorý má pomôcť posúdiť environmentálny prínos investícií.

Cieľom zoznamu udržateľných hospodárskych činností je poskytnúť podnikom a investičným spoločnostiam prehľad o tom, aké činnosti a v akých sektoroch považuje Európska únia za „zelené“.

Investorom a firmám to má pomôcť naplánovať si dlhodobú ekologizáciu investičných stratégií.

Okrem environmentálnych cieľov a princípu DNSH musí byť posudzovaná činnosť v súlade s minimálnymi sociálnymi a správnymi zárukami. Činnosť tiež musí spĺňať aj technické kontrolné kritériá stanovené EÚ.