Ťažkopádna a zmätočná: Samosprávy sa sťažujú na komunikáciu s envirorezortom (ANKETA)

Minister životného prostredia Ján Budaj a prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček na spoločnej tlačovej besede

Minister životného prostredia Ján Budaj a prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček na spoločnej tlačovej besede [TASR/Jaroslav Novák]

Viacerým samosprávam vadí nízka úroveň komunikácie s ministerstvom životného prostredia pri nastavení zberu kuchynského odpadu. Vyplýva to z ankety, ktorú realizoval portál EURACTIV Slovensko medzi najväčšími slovenskými mestami.

Povinnosť zbierať kuchynský odpad platí na Slovensku už viac ako tri mesiace. Pre všetkých hráčov pritom ide o novú skúsenosť, keďže tento typ odpadu sa na Slovensku nikdy predtým nezbieral.

Za nastavenie zodpovedá ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo proces konzultovať s ostatnými zainteresovanými stranami – samosprávami, zbernými spoločnosťami či organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Najmä prepojenie medzi samosprávami a ministerstvom malo hrať kľúčovú úlohu, keďže sú to práve samosprávy, ktoré zber zavádzajú.

EURACTIV Slovensko sa preto spýtal 12 najväčších slovenských miest s výnimkou Bratislavy a Košíc, ako sa im s rezortom životného prostredia spolupracuje a ako sú spokojní s nastavením zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Pri druhej otázke nás zaujímala najmä problematická vyhláška, ktorá stanovuje minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber bioodpadu. S tou mali v polovici februára problém samosprávy aj niektorí poslanci.

Bratislava a Košice boli z ankety vylúčené, pretože povinnosť zaviesť zber kuchynského odpadu pre nich platí až od roku 2023. Mestá sú zoradené v abecednom poradí.

Presné otázky zneli takto:

1) Ako hodnotíte spoluprácu s rezortom životného pri nastavení podmienkach zberu?

2) Ste spokojný s nastavením zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu zo strany ministerstva životného prostredia? Niektoré samosprávy mali problém s vyhláškou, ktorou ministerstvo určilo špecifikácie zberných nádob. Aký je váš pohľad?

Väčšina oslovených miest sa v rôznych formách na komunikáciu sťažovala. Chýbajú im zrozumiteľné a predvídateľné pravidlá. Niektoré komunikáciu priamo označili za zlú. Jediné mesto, ktoré priamo označilo komunikáciu s envirorezortom za pozitívnu je Zvolen.

Banská Bystrica (odpovedala hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková)

1) Pripomienky k legislatívnym úpravám ministerstva podávame cez Úniu miest Slovenska (ÚMS), ktorá sa snaží hľadať konštruktívne riešenia, aj vo vzťahu k situácii, v akej sa samosprávy v súčasnosti nachádzajú.

2) K posledným legislatívnym zmenám, ktoré sme vnímali ako „problematické,“ napríklad aj vo veci nastavenia zberu kuchynského odpadu pomerne úzkou špecifikáciou nádob, sme naše pripomienky adresovali Únii miest Slovenska, ktorá ich podala sumárne.

Martin (odpovedala hovorkyňa mesta Zuzana Kalmanová)

1) Mesto Martin sa snažilo nastaviť podmienky zberu v súlade s platnými nariadeniami a ustanoveniami.

2) Neevidujeme komplikácie v súvislosti so stanovenými respektíve meniacimi sa normami. Ako samospráva sme chceli ponúknuť svojim obyvateľom možnosť separovať kuchynský odpad čo najskôr, aj keď ministerstvo následne umožnilo využiť prechodné obdobie na jeho zavedení.

Michalovce (odpovedala hovorkyňa primátora Iveta Palečková)

1) Hlavný problém vidíme v neskorom prijatí novelizácie príslušnej vyhlášky ministerstva životného prostredia o nastavení podmienok zberu. V júni 2020 sme prijali rozhodnutia, ktoré by sme dnes, na základe tejto vyhlášky, pravdepodobne urobili inak.

2) Problém vidíme v často sa meniacej legislatíve odpadového hospodárstva, čo spôsobuje nemalé problémy. Ako príklad môžeme uviesť vyhlášku č. 348/2020 Z. z. ministerstva životného prostredia, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, príloha č. 10b – ktorá stanovila minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, čo môže spôsobiť problém pre tých prevádzkovateľov, ktorí už reálne zabezpečujú zber KBRO. Uvedená vyhláška nadobudla účinnosť 1.1.2021.

Začali už slovenské mestá so zberom kuchynského odpadu? (ANKETA)

Slovenské samosprávy musia od januára zbierať kuchynský odpad. Viacerým mestám plány zmarila pandémia. EURACTIV Slovensko zisťoval, či už najväčšie slovenské mestá so zberom začali, ako prebieha, a čo sa s vyzbieraným odpadom deje. 

Nové Zámky (odpovedala hovorkyňa mesta Petronela Bernáth)

1) Ťažkopádne, komplikované, zmätočné, zlá komunikácia.

2) Stretávame sa s nedostatočnou komunikáciou zo strany ministerstva životného prostredia, so zrýchlenými prijatiami zásadných vyhlášok a nedostatkom času na ich realizáciu. Chýba taktiež zastrešenie celého systému, jeho zjednotenie. Ministerstvo síce vydá odporúčania, ale o mesiac pozmení celú vyhlášku. Na jednej strane sa treba pripraviť na povinné váhy vo vozidlách a o pár mesiacov je na stole návrh na ich zrušenie.

Nitra (odpovedal referent pre odpadové hospodárstvo Martin Pavelka)

1) Dialóg ministerstva so samosprávami je na dosť nízkej úrovni. ÚMS aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) už dlhšie upozorňovali na achillove päty systému zberu BRKO, avšak ministerstvo životného prostredia tieto pomerne vážne pripomienky vôbec nezohľadnilo.

2) Tesne pred Vianocami 2020 ministerstvo životného vydalo spornú vyhlášku, ktorá upravuje povinnosti samospráv v oblasti zberu BRKO. Mesto Nitra rovnako ako väčšina slovenských miest a obcí by uvítalo úpravu vyhlášky tak, aby si obce mohli vybrať typ nádoby a interval vývozu podľa vlastného uváženia. Každá obec má svoje špecifiká  a snahou samospráv je nastaviť túto novú službu tak, aby čo najviac vyhovovala občanom.

Poprad (odpovedala hovorkyňa mesta Jarmila Hlaváčová)

1) Uvítali by sme väčšiu informovanosť a nastavenie zrozumiteľných a jasných podmienok, užšiu spoluprácu a diskusiu.  

2) Stanovenie podmienok zberu zo strany ministerstva životného prostredia nevychádza z praktických skúseností, nakoľko ide o zber nového druhu odpadu, s ktorým nemáme skúseností. Taktiež nie sú dostatočné kapacity na zhodnotenie tohto druhu odpadu v jednotlivých regiónoch. Na regionálnej úrovni mali byť najprv zabezpečené možnosti zhodnotenia tohto odpadu. Toto zo strany štátu absentuje a zvyšujú sa tým náklady obciam. Predražuje to celý systém zberu. Vyhlášky majú byť pripomienkované obcami, zberovými spoločnosťami a ostatnými tak, aby plnili svoju funkciu.

Prešov (odpovedal hovorca mesta Vladimír Tomek)

1) Na túto otázku mesto Prešov neodpovedalo.

2) Mesto Prešov sa zapojilo do pripomienkovania vyhlášky, ktorá špecifikuje používanie nádob na BRKO a frekvenciu vývozov, nakoľko to pre mesto bude znamenať nemalé zvýšenie finančných nákladov.

Prievidza (odpovedal hovorca mesta Michal Ďureje)

1) Zavedenie zberu kuchynského odpadu je novou výzvou pre nás všetkých. Uvítali by sme v dostatočnom časovom predstihu jasné inštrukcie a postupy.

2) Vyhlášky boli neskoro schválené. Samospráva už v tom čase musela mať vyhlásené verejné obstarávanie na zber BRKO s definovanými podmienkami zberu a frekvenciu vývozov, nádoby.

Trenčín (odpovedala hovorkyňa mesta Erika Ságová)

1) Únia miest Slovenska, členom ktorej je aj Trenčín, v tejto agende iniciatívne komunikuje s ministerstvom a snaží sa tlmočiť rezortu problémy a skúsenosti, ktoré vychádzajú z reálnej praxe. Snažíme sa navrhovať také riešenia, ktoré by podmienky kuchynského zberu zefektívnili.  Všetci si uvedomujeme dôvody zavedenia tejto povinnosti a robíme všetko preto, aby sa podarilo zber kuchynských odpadov efektívne zaviesť, ale tak, aby to dávalo aj ekonomický aj environmentálny význam.

Odborníčka na odpady: Ak samosprávy zavedú zber kuchynského odpadu správne, ušetria tisícky eur

Triedenie musí byť pohodlné, ale aj kontrolované. Systém kontroly a sankcie na Slovensku chýba. Prechod na množstevný zber nebude stačiť na splnenie recyklačných cieľov. Najskôr musíme zmeniť odpadovú infraštruktúru, hovorí MARTINA GAISLOVÁ. 

2) Nie sme stotožnení s aktuálnym znením vyhlášky. Myslíme si, že nereflektuje rôzne možnosti zberu, nedáva priestor samospráve, aby si systém nastavila efektívne aj s ohľadom na svoje možnosti, či koncové zariadenie, do ktorého  bude bioodpad voziť.  Podstatné je aj to, že  bola prijatá veľmi neskoro (6.12.2020), keď už boli pripravené procesy pre zavedenie zberu, obstarané nádoby, služby zvozu, pričom samosprávy vychádzali  z pôvodne znejúcej vyhlášky. Vyhláška je zbytočne komplikovaná, upravuje  aj minimálne zberové kapacity, aj frekvencie vývozov  až dvakrát týždenne s viazaním na úpravu bionádoby bez zohľadnenia, či nádoba bude plná alebo nie, určuje donáškovú vzdialenosť nula metrov, stavia systém zberu do vysokej nadštandardnej úrovne, ktorý v konečnom dôsledku nemusí byť ani efektívny ani ekonomický, no občania si ho budú musieť zaplatiť.

Trnava (odpovedala hovorkyňa mesta Veronika Majtánová)

1) Legislatívne podmienky nastavenia zberu sme spoločne s našou zberovou spoločnosťou FCC Trnava akceptovali a realizujeme ich v zmysle nariadení.

2) Predpísaná špecifikácia zberných nádob pre nás aktuálne nie je problematická, pretože máme nastavenú dostatočnú frekvenciu zberu BRKO. Povinnosť zavedenia váh v zberných vozidlách bude predmetom ďalších rokovaní s naším partnerom FCC Trnava. Do konca tohto roka predpokladáme zavedenie čipovania odpadových nádob a inštaláciu vážiaceho systému do všetkých vozidiel zberovej spoločnosti.

Zvolen (odpovedal hovorca mesta Branislav Mikšík)

1) Spoluprácu s ministerstvom životného prostredia môžeme zatiaľ hodnotiť ako pozitívnu.

2) Mesto sa snaží dodržiavať ustanovenia vyhlášok.

Žilina (odpovedal hovorca mesta Vladimír Miškovčík)

1) Pri tvorbe legislatívnych procesov absentuje užšia kooperácia so samosprávami.

2) Ako problematická sa javí technická špecifikácia nádob. Donáškovú vzdialenosť nie je možné z hľadiska aplikačnej praxe dodržať a problematická môže byť aj frekvencia vývozu.