Timmermans po stretnutí s aktivistkami: Zelená reforma agropolitiky je stále možná

Švédska aktivistka Greta Thunberg na jednom zo stretnutí s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyen a podpredsedom Komisie Fransom Timmermansom. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Klimatické aktivistky na čele s Gretou Thunberg sa stretli s podpredsedom eurokomisie Fransom Timmermansom. Žiadajú ho, aby zaistil, že Komisia stiahne súčasný návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, pretože nepomôže prírode ani klíme.

Aktivistiky z hnutia Piatky pre budúcnosť (#Fridaysforfuture) Greta Thunberg, Louisa Neubauer, Anuna De Wever a Adélaïda Charlier vo štvrtok (30. marca) opäť diskutovali s podpredsedom eurokomisie pre Európsky ekologický dohovor Fransom Timmermansom o tom, čo ďalej s reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP).

Stretnutie nadviazalo na kampaň #WithdrawTheCap, ktorú ochranárske hnutie spustilo minulý rok po tom, čo svoje pozície k reforme agropolitiky prijali Európsky parlament a Rada EÚ. Súčasťou kampane je aj petícia, ktorú podpísalo už viac ako 70 tisíc ľudí.

Ochranári a vedci už dávnejšie upozorňovali, že navrhovaná reforma nie je v oblasti biodiverzity a klímy dostatočne ambiciózna. Po hlasovaní europoslancov a členských štátov sa viaceré zelené opatrenia reformy ešte viac oslabili. Všetky tri inštitúcie v súčasnosti v rámci takzvaného Trialógu rokujú o konečnej podobe politiky, ktorá každoročne prerozdeľuje medzi štáty EÚ takmer 60 miliárd eur.

Aktivisti sa preto snažia vytvoriť na Komisiu tlak, aby návrh reformy, ktorý predstavila ešte v roku 2018, stiahla a prepracovala. Hnutie spísalo 40 konkrétnych bodov, v ktorých má reforma zlyhávať. Vyčítajú jej napríklad, že neobsahuje emisné ciele pre poľnohospodárstvo, nevytvára podmienky pre podporu ekofariem, poľnohospodárov motivuje k pestovaniu monokultúr a nechráni mokrade.

Wiezik: Že veľké farmárske zväzy oslavujú reformu agropolitiky EÚ? Dôkaz, že pre prírodu je úplne zlá

Na ekoschémy som sa veľmi tešil, hovorí o jednom z pilierov zelenej reformy agropolitiky EÚ europoslanec MICHAL WIEZIK. Návrh europarlamentu ale podľa neho štátom EÚ umožňuje vybrať také schémy, ktoré nezlepšia situáciu v prírode. „Zastavenie poklesu vtáctva a celkovo biodiverzity sa touto reformou nedá dosiahnuť,“ hovorí Wiezik.

Komisár by mal nabrať odvahu

Mladé aktivistky zopakovali, že návrh je „jednoznačne v konflikte“ so znením Parížskej klimatickej dohody. Reforma podľa nich neberie dostatočný ohľad na kritickú klimatickú a ekologickú situáciu vo svete. Aktivistky sa s komisárom stretli už druhýkrát a Komisia potvrdila, že „sa dohodli na ďalšom stretnutí, ktoré sa uskutoční koncom jari“.

„Timmermans priznal, že návrh reformy neobsahuje dostatočný klimatický a environmentálny rámec,“ povedala Luisa Neubauer, ktorá je hlavnou tvárou hnutia v Nemecku.

„Je najvyšší čas, aby dodržal svoje slovo a využil ako podpredseda Komisie svoje právomoci na to, aby tento návrh stiahol,“ uviedla v samostatnom vyhlásení aktivistka.

V podobnom duchu sa vyjadril aj zvyšok tímu po stretnutí, ktorý pre média uviedol, že naďalej nalieha na Timmermansa, aby preukázal odvahu a navrhol reformu zastaviť.

„Komisia ju môže stiahnuť. Je to stále možné – obzvlášť ak sám Timmermans o nej hovorí, že je zlá,“ vyjadrila sa belgická členka skupiny aktivistiek Anuna de Weber. „Ak je návrh zlý, tak by sa mal jednoducho zamietnuť. Úprimne, to by bolo najlepšie riešenie,“ dodala.

Eurokomisia vo svojom stanovisku k stretnutiu napísala, že Timmermans sa s aktivistkami „rozprával o naliehavej potrebe zareagovať na klimatickú krízu a krízu biodiverzity. Zhodli sa, že musíme konať ihneď“.

„Komisia je odhodlaná zabezpečiť, aby SPP spĺňala kritéria a ciele Európskej zelenej dohody,“ konštatoval Timmermans na Twitteri. „Aj keď to nie je ľahké, stále sa to dá dosiahnuť.“

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Belgická aktivista Adelaïde Charlier rozumie eurokomisárovi v tom, že „nie je jediný,“ kto rozhoduje o budúcnosti agrodotácií. Na reforme sa pracuje už roky a jej hlavný cieľ je reagovať na problémy mnohých občanov Únie – od farmárov až po obchodníkov a spotrebiteľov.

Timmermans má napriek tomu podľa aktivistky „veľkú zodpovednosť“ za to, aby bola reforma v súlade so zelenými cieľmi EÚ.

„Jeho úlohou je pokračovať v trialógu na to, aby vyjednal lepšie podmienky SPP pre životné prostredie,“ dodala Charlier. Hnutie podľa nej „očakáva, že sa preukáže ako odvážny líder,“ ktorý dokáže otvorene pomenovať environmentálne nedostatky súčasného návrhu SPP.

Neubauer má však pochybnosti o tom, či sú európski predstavitelia vôbec ochotní presadiť takú podobu SPP, ktorá bude brať väčší ohľad na zelené ciele. „Máme problém s niektorými predstaviteľmi, ktorí veľmi dobre vedia, čo sa deje, ale tvária sa, že je všetko v poriadku,“ poznamenala.

Záverečné fázy rokovania o SPP

Rokovania o reforme SPP sú v záverečnej fáze. O jej posledných úpravách rokuje Európsky parlament s Radou EÚ s tým, že Európska komisia zohráva úlohu mediátora medzi oboma inštitúciami.

Jedna z vecí, na ktorej sa členské štáty s europoslancami stále nedohodli, je práve zelená architektúra agropolitiky. Najproblematickejším bodom sú takzvané ekoschémy. Ide o nový typ dotácií, ktorý má finančne motivovať farmárov, aby pri svojej práci brali väčší ohľad na prírodu a klímu.

Aktivistky ale pripomenuli, že environmentálne problémy v poľnohospodárstve sa netýkajú len návrhu nových agrodotačných pravidiel.

Podľa 16-ročnej brazílskej aktivistky Valentiny Ruas situáciu ešte „výraznejšie zhorší“ pripravovaná obchodná dohoda európskej dvadsaťsedmičky so zoskupením juhoamerických štátov Mercosur.

Minulý rok vypuklo v brazílskych pralesoch veľa nečakaných požiarov, ktoré sú výsledkom poľnohospodárskej činnosti. Bežnou praxou tamojších farmárov je zámerné podpaľovanie lesov, aby sa na ich mieste následne mohol chovať hovädzí dobytok a pestovať krmoviny, ako napríklad sója. Tie sa následne vyvážajú do zahraničia – z veľkej časti práve do EÚ .

„Nemôžeme robiť obchodnú politiku, ktorá úplne ignoruje vedu,“ povedala ako narážku na klimatické dôsledky chovu hovädzieho mäsa a sóje v brazílskych pralesoch.

Aktivistky nie sú jediné, kto poukazuje na riziká dohody EÚ-Mercosur. Francúzska vláda už dávnejšie avizovala, že zmluvu EÚ-Mercosur v súčasnom znení nepodpíše, pretože by podľa nej prispela k odlesňovaniu v Južnej Amerike. Paríž chce od krajín Mercosur „konkrétne a overiteľné“ záruky týkajúce sa ochrany lesov uviedol delegovaný minister pre zahraničný obchod Francúzska Franck Riester.