„Titanic sa nemohol v poslednej chvíli obrátiť.“ Brusel chce viac bezuhlíkových investícií

Kus ľadovca, ktorý sa odlamuje zo Šedého ľadovca v Čile v novembri 2017 [EPA-EFE/Joel Estay]

Európska komisia predstavila sériu návrhov zameraných zvýšenie investícií do čistej energetiky a životného prostredia. Slovensko zatiaľ v tejto oblasti v porovnaní s EÚ a V4 nezaostáva.

Európska exekutíva predstavila vo štvrtok 24. mája súbor návrhov, ktoré by mali viesť k dekarbonizácii európskeho hospodárstva a k splneniu cieľov Parížskej dohody o klíme.

Úrad podpredsedu slovenskej vlády medzitým spočítal, že „voči priemeru EÚ a krajín V4 nemá Slovenská republika v súčasnosti investičnú medzeru“ v sektore energetiky. Uvádza to v návrhu Národného investičného plánu na roky 2018 – 2030, ku ktorému sa 24. mája uzatvorilo pripomienkové konanie. Ohľadom sektora životného prostredia v pláne píše, že „úroveň výdavkov na ochranu životného prostredia predstavuje porovnateľné percento HDP ako priemer zvyšných krajín V4… V porovnaní s priemerom EÚ sú výdavky SR dokonca vyššie“.

V budúcnosti však bude dôležité jednak spresniť, ktoré investície spĺňajú kritériá čistých investícií, a jednak ich navýšiť tak, aby prispeli k zastaveniu globálneho otepľovania. Práve to riešia legislatívne návrhy Komisie.

„V prospech našej planéty“

„Splnenie našich klimatických záväzkov si bude vyžadovať rozsiahle investície. Len pre Európu budeme potrebovať dodatočné investície vo výške 180 miliárd eur ročne, a to až do roku 2030,“ uviedol podpredseda Európskej komisie pre finančnú stabilitu Valdis Dombrovskis.

Európska komisia pripravuje plán pre trvalo udržateľný finančný systém

Expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie radí Európskej komisii ako prilákať viac investícií do projektov, ktoré prispejú k naplneniu klimatických a energetických cieľov.

„Žiadny verejný orgán takéto peniaze nemá,“ dodal Jyrki Katainen, eurokomisár pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, a zároveň uviedol, že súkromný kapitál musíme zmobilizovať „v prospech našej planéty“.

Z tohto dôvodu predstavila európska exekutíva novú taxonomickú klasifikáciu. Tá prehodnotí jednotlivé sektory a určí, či je ich ekonomická aktivita environmentálne udržateľná.

Nová taxonómia

Taxonómia poskytne investorom, penzijným fondom a súkromným investičným spoločnostiam „spoločnú definíciu toho, čo je zelené a čo nie je“. Umožní tak presun väčšieho množstva kapitálu do udržateľných obchodných aktivít.

„Je to prelomový krok,“ uviedol Dombrovskis počas prezentácie novej iniciatívy. Symbolicky mal pritom na sebe práve zelenú kravatu. „Po prvýkrát budeme hodnotiť sektor za sektorom, aby sme určili, ktoré ekonomické aktivity sú dobré pre klímu a životné prostredie,“ povedal.

Veľa fosílnych palív, málo transparentnosti. Junckerov fond čelí opäť kritike

Európska komisia sľubuje vylepšenie svojho investičného nástroja, s fosílnymi palivami však nekončí.

Usmernenia na posúdenie udržateľnosti hospodárskych činností vypracuje skupina expertov na základe vedeckých poznatkov. Usmernenia sa potom zmenia na „záväznú klasifikáciu s konkrétnymi kritériami pre každý hospodársky sektor a podsektor,“ vysvetlil Dombrovskis.

Napríklad v sektore stavebníctva by projekt bytovej výstavby mohol byť kvalifikovaný ako ekologický na základe jeho energetickej účinnosti alebo na základe podielu recyklovaného stavebného materiálu, povedal podpredseda Komisie.

Transparentnosť a referenčné hodnoty

Cieľom nového nariadenia je tiež zabezpečiť, aby inštitucionálni investori zohľadňovali ekologický dopad svojich rozhodnutí. Dôchodkové fondy a súkromné ​​investičné spoločnosti budú musieť zverejňovať, akým spôsobom spĺňajú ich investície ciele trvalej udržateľnosti, aby sa zaručila lepšia transparentnosť a zabránilo sa „greenwashingu“ (klamlivé uvádzanie nepravdivých údajov o ekologickosti výrobkov).

Komisia tiež navrhla vytvorenie dvoch nových kategórií referenčných hodnôt – „nízkouhlíková referenčná hodnota“, ktorá predstavuje „dekarbonizovanú“ verziu štandardných indexov, a „referenčná hodnota pozitívneho vplyvu na uhlík“, ktorá umožňuje lepšie zosúladenie investičných portfólií s cieľom Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na 2 stupne Celzia.

Emisie Únie stúpli, tá zintenzívni boj proti „klimatickým zločinom“

Na Slovensku vzrástli emisie CO2 v roku 2017 o 3,7 percenta. Nárast exhalátov oxidu uhličitého je európsky trend, proti ktorému chce Európska únia bojovať aj trestnoprávnymi nástrojmi.

Druhú referenčnú hodnotu splnia iba tie spoločnosti, ktorých činnosť znižuje väčší objem emisií uhlíka ako produkuje.

„Pokiaľ ide o zmenu klímy, dochádza nám čas,“ zdôraznil Dombrovkis. „Titanic sa nemohol v poslednej chvíli obrátiť, aby sa vyhol ľadovcu. Čoskoro budeme vo veľmi podobnej situácii,“ povedal a dodal: „Budeme konať teraz“.

Občianska spoločnosť je spokojná

Plán európskej exekutívy na podporu ekologického hospodárstva vrelo privítali aktéri občianskej spoločnosti. „Dnešné návrhy Komisie posilnia trh pre trvalo udržateľné financie, a to aj napriek určitým obmedzeniam,“ uviedol Sébastien Godinot, ekonóm WWF, svetovej organizácie na ochranu prírody.

Podľa Godinota je teraz rad na europoslancoch a členských štátoch, aby „podporili, posilnili a premenili navrhnuté zákony v nástroj pre spotrebiteľov, a aby presmerovali svoje peniaze na udržateľné aktíva a vyhli sa tým, ktoré poškodzujú planétu“.

Nezávislý think-tank zameraný na klimatickú zmenu, E3G, ocenil, že táto iniciatíva urýchli prechod k udržateľnému hospodárstvu. „Návrhy taxonómie a nízkouhlíkových referenčných hodnôt poskytnú potrebnú trhovú infraštruktúru, ktorá pomôže preorientovať kapitálové toky smerom k udržateľnejšiemu hospodárstvu,“ povedala Sandrine Dixson-Declèveová, ktorá pracuje pre E3G.

Invest Europe, európska asociácia súkromného a rizikového kapitálu, ocenila aj „postupný prístup pri rozvíjaní taxonómie Európskej únie“ a zdôraznila, že „európsky súkromný kapitál sa už dávno zaviazal rozvíjať a zdieľať osvedčené postupy v oblasti zodpovedných investícií“. Asociácia však zostáva ostražitá, pretože „kľúčovou výzvou bude stanovenie vhodných kritérií a metriky“ na meranie environmentálnych vlastností.

Slovensko nezaostáva. Zatiaľ

„Hlavnými výzvami v oblasti energetiky sú zaistenie energetickej bezpečnosti, udržateľnej energetiky (dekarbonizácia a decentralizácia energetiky a zníženie energetickej náročnosti hospodárstva), výstavba cezhraničných prepojení,“ píše sa v Národnom investičnom pláne na roky 2018 – 2030, ktorý v máji do pripomienkového konania predložil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD).

Plán uvádza, že do energetiky Slovensko investuje viac ako priemer EÚ (o 0,59 percenta) a viac ako V4 (o 0,56 percenta). „Voči priemeru EÚ a krajín V4 nemá SR v súčasnosti investičnú medzeru,“ tvrdí Rašiho úrad.

V oblasti životného prostredia za najväčšie výzvy považuje odpadový manažment, kvalitu ovzdušia a ochranu lesných biotopov.

„Úroveň výdavkov na ochranu životného prostredia predstavuje porovnateľné percento HDP ako priemer zvyšných krajín V4. V porovnaní s priemerom EÚ sú výdavky SR dokonca vyššie. Rozdiel oproti 90-percentnému priemeru krajín, ktorých výdavky sú najvyššie je 0,53 percenta… Investičná úroveň je vyššia oproti V4 o 0,26 percenta a oproti priemeru EÚ o 0,36 percenta, pričom rozdiel voči 90-percentnému priemeru top 3 je iba na úrovni 0,12 percenta HDP. SR patrí medzi krajiny najviac investujúce do životného prostredia v rámci EÚ,“ píše sa v materiáli.