Tri miliardy nových stromov a prísna ochrana pralesov: Eurokomisia predstavila novú stratégiu pre biodiverzitu

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Nová desaťročná stratégia EÚ pre biodiverzitu obsahuje ambiciózne návrhy. Až tretinu európskej pôdy majú zaberať ekofarmy. Desať percent poľnohospodárskej plochy pôjde na neprodukčné prvky ako mokrade alebo úhorovanie. Používanie pesticídov sa zníži o polovicu.

Prísna ochrana starých lesov a pralesov, či vysadenie troch miliárd stromov, to sú opatrenia v návrhu Stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2030, ktorú v stredu (20. mája) predstavila Európska komisia.

Stratégia obsahuje aj viacero ambicióznych návrhov, ktoré ovplyvnia spôsob, akým sa dnes hospodári na poľnohospodárskej pôde. Komisia očakáva, že sa premietnu do reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a tiež do strategických plánov členských krajín pre agrosektor na najbližších sedem rokov.

Viac chránených území

Stratégia biodiverzity stojí na dvoch hlavných pilieroch: zvýšenej starostlivosti o vzácne chránené územia a takzvanom Pláne EÚ pre obnovu prírody.

EÚ as už dnes chváli najprepacovanejším systémom ochrany prírody vo svete. Ten stojí hlavne na dvoch smerniciach: smernici o biotopoch a smernici o vtákoch, ktoré sú základom sústavy európskych chránených území Natura 2000.

Natura 2000: Slovensko dlhodobo nedokáže nastaviť ochranu území európskeho významu

Slovensko už nejaký čas čelí trom konaniam zo strany Európskej komisie týkajúce sa sústavy Natura 2000. Tlak Bruselu sa stupňuje a nová vláda musí situáciu riešiť. Pomôcť by mohlo aj lepšie domáce nastavenie európskych finančných prostriedkov v novom období. 

V celej Únii dnes podlieha ochrane 26 percent pevniny – 18 percent v rámci spomínanej sústavy Natura 2000, ďalších osem percent území vyčlenili členské krajiny. Stratégie navrhuje ich podiel zvýšiť na 30 percent.

Slovensko túto cieľovú hodnotu už spĺňa. Niektoré členské štáty ale podľa europoslanca Michala Wiezika (SPOLU-OD/EPP) môžu mať s navrhovaným zvýšením rozlohy chránených území problém. „Ale aj o tom je stanovenie si cieľov – ašpirovať na niečo,“ uviedol pre portál EURACTIV.sk europoslanec. „Vzhľadom na to, že Natura 2000 nepredstavuje prísnu ochranu a povoľuje udržateľné využívanie územia, nie je cieľ 30 percent vôbec sci-fi,“ myslí si Wiezik.

Dôležité pralesy

Z pohľadu ochranárov je však ešte dôležitejší návrh, aby Únia venovala špeciálnu starostlivosť oblastiam s „veľkou hodnotou a potenciálom z pohľadu biodiverzity“. Tieto územia budú podliehať „prísnej ochrane“, kde činnosť človeka nesmie ohroziť prírodné procesy.

Podľa stratégie je obzvlášť dôležité prísne chrániť staré lesy a pralesy. „Ide o najbohatšie ekosystémy, ktoré z atmosféry odstraňujú uhlík, pričom veľké zásoby uhlíka udržiavajú v lesnej pôde,“ vysvetľuje Komisia ich dôležitosť aj z pohľadu klimatickej zmeny. Okrem lesov sa osobitná ochrana bude týkať aj mokradí, rašelinísk či pastvín.

Zo sústavy chránených území by prísnej ochrane mala podliehať tretina zahrňujúca 10 percent pevniny a 10 percent mora. Členské štáty budú môcť dobrovoľne tieto výmery zvýšiť. Dnes sú takýmto spôsobom v EÚ chránené iba tri percentá pevniny.

Wiezik priznáva, že dosiahnutie tohto cieľa bude náročnejšie. No v kontexte klimatických zmien, na ktoré musí Únia reagovať, môže prísna ochrana podľa neho vytvoriť príležitosť maximalizovať ukladanie uhlíka do pôdy. „Na to pravdaže musia existovať aj legislatívne a finančné podporné mechanizmy na kompenzáciu vlastníkov,“ dodáva.

Z pohľadu európskych lesov bude kľúčová revidovaná Stratégia lesného hospodárstva (EU Forest Strategy), ktorú Komisia predstaví v roku 2021. Tá bude obsahovať plán na vysadenie troch miliárd stromov do roku 2030. Okrem rozširovania lesov by počty stromov mali rásť aj v mestách.

Nové pravidlá v agrosektore

Stratégia výrazným spôsobom prepisuje aj pravidlá v poľnohospodárstve.

Jedným z najsilnejších indikátorov zdravia krajiny je početnosť vtáctva a hmyzu, predovšetkým opeľovačov. Vedci dlhodobo poukazujú na ich dramatický úbytok z poľnohospodárskej krajiny. Mnohí zistili, že hlavným spoločným menovateľom ich miznutia v členských krajinách je nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Rovnako tak aj stratégia priznáva, že práve spôsob, akým farmári hospodária na pôde, je podľa nej „kľúčovým faktorom“ klesajúcej biodiverzity.

Opeľovače ohrozujú hlavne chemické látky, ktoré poľnohospodári používajú na ochranu plodín pred chorobami a škodcami. Eurokomisia chce preto znížiť používanie pesticídov o polovicu do roku 2030. V rovnakom období sa má o 20 percent obmedziť spotreba hnojív, vrátane živočíšnych.

Únia nemeria a neznižuje dostatočne riziká používania pesticídov, tvrdia audítori EÚ

Agropolitika EÚ podľa správy Európskeho dvora audítorov nemá účinné opatrenia, ktoré by poľnohospodárov odrádzali od používania pesticídov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.

Poľnohospodári by po novom mali vyčleniť najmenej štvrtinu obhospodarovanej plochy na ekologické poľnohospodárstvo. Európska komisia vypracuje nový Akčný plán, ktorý má členským krajinám pomôcť zvýšiť tak ponuku ekopotravín ako aj dopyt po nich.

Pomôcť oživiť vidiecku krajinu má aj návrh, na vyčlenenie 10 percent využívanej poľnohospodárskej plochy na neprodukčné prvky ako vetrolamy, úhorovanie, trvalé trávnaté porasty, remízky, zamokrené polia a podobne.

Aj tento návrh Wiezik víta, keďže vedecké poznatky dokazujú, že takéto prvky udržujú dostatočnú škálu biodiverzity. „Takýto cieľ zvýši cirkularitu systému, optimálne zlepší aj vodnú bilanciu a povedie k zníženiu aplikácie chemických látok, bez dopadu na produktivitu a úrodu,“ myslí si Wiezik.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia