Únia a Japonsko odpovedajú na Trumpov protekcionizmus podpisom obchodnej dohody

Lídri Európskej únie a Japonska na spoločnom summite v Tokiu. [EPA-EFE/KOJI SASAHARA / POOL]

Z najväčšej bilaterálnej dohody o voľnom obchode v histórii Európskej únie by mohol profitovať aj slovenský automobilový, poľnohospodársky a finančný sektor.

Najväčšia bilaterálna obchodná dohoda v histórii Európskej únie je na svete. Pakt o ktorom Únia rokovala s Japonskom od roku 2013, sa vzťahuje na 600 miliónov obyvateľov a tretinu svetovej ekonomiky.

Uzatvorenie hospodárskeho partnerstva je okrem iného aj reakciou na obchodnú politiku americkej administratívy pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Ten v januári tohto roku ohlásil odstúpenie od Transatlantickej obchodnej dohody, ktorej súčasťou bolo aj Japonsko.

Finálny podpis dohody o hospodárskom partnerstve (JEFTA) privítal aj slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák. Podľa analytikov je pakt dobrou správou aj pre firmy a spotrebiteľov na Slovensku.

Spolu proti protekcionizmu

Pakt by mal podporiť liberalizáciu a uľahčiť obchod a investície medzi Japonskom a Európskou úniou a priniesť ďalšie oživenie obom ekonomikám posilnením ich vzájomných vzťahov v mnohých oblastiach hospodárstva.

Okrem ekonomického významu však lídri na obidvoch stranách po podpise zdôrazňovali aj jej politický rozmer. Jedným z najčastejšie skloňovaných slov summitu bolo „protekcionzmus“.

„Tým, že naša dohoda vstupuje do platnosti, EÚ a Japonsko vysiela silný odkaz o podpore slobodného, férového a na pravidlách založeného obchodu bez protekcionizmu,“ píše sa v spoločnom vyhlásení po summite EÚ a Japonska.

Rovnako ako v spoločnej deklarácií EÚ a Číny z predošlého dňa, aj tu lídri odkazujú na dôležitú úlohu Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj na potrebu jej reformy.

Význam hospodárskeho paktu zdôraznil aj predseda Európskej rady Donald Tusk, nakoľko „už navždy posilní európsko-japonské priateľstvo. „Vzťahy medzi EÚ a Japonskom nikdy neboli silnejšie“ dodal Tusk, ktorý sa tiež zúčastnil v poradí 25. summitu EÚ-Japonsko.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker si myslí, že „protekcionizmus nezaistí ochranu“, čo je často používaný argument amerického prezidenta pre jeho rozhodnutia v obchodnej politike.  Zároveň podľa šéfa Komisie bráni v „dosiahnutí jednoty.“

Najväčšia obchodná dohoda EÚ je na svete. Definitívne sa dohodla s Japonskom

Európska únia a Japonsko si navzájom kývli ohľadom detailných podmienok obchodnej dohody. Vznikne tak najväčšia zóna voľného obchodu na svete.

Spojené štáty v marci zaviedli nové 25-percentné clá dovoz ocele a na hliník clo na úrovni desiatich percent. V súčasnosti Biely dom tiež zvažuje, či v záujme „ochrany národnej bezpečnosti“ zavedie aj clá na dovoz európskych áut.

Ako uviedla vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie Federica Mogheriniová, „žiadna krajina v dnešnom svete si nemôže myslieť, že vyrieši globálne problémy sama.“

Podľa japonského premiéra nová dohoda „ukazuje svetu neoblomnú vôľu EÚ a Japonska stať sa lídrom svetového otvoreného obchodu v časoch šíriaceho sa protekcionizmu“.

Obidve strany v spoločnom vyhlásení tiež vyjadrujú vieru, že pakt zaistí udržateľný a inkluzívny hospodársky rast ako aj vytváranie nových pracovných miest. Európska komisia odhaduje, že s obchodom s ázijskou krajinou súvisí až 600 tisíc pracovných miest.

Koniec takmer všetkých ciel

Vďaka novému hospodárskemu partnerstvu by sa export do Japonska podľa Únie mohol ročne zvýšiť o 13,2 percenta, čo v prepočte znamená takmer 14 miliárd eur.

Dohoda o voľnom obchode odstráni až 99 percent ciel. Európskym firmám by tak ročne mohla ušetriť jednu miliardu eur, ktorú v súčasnosti odvedú na clách.

V rokoch 2013 až 2015 sa napríklad colné náklady európskych vývozcov vína vyšplhali na 174 miliónov eur, v prípade kožených výrobkov a obuvi, či produktov lesníckeho odvetvia toto číslo predstavuje 50 miliónov eur ročne.

Podľa návrhu dohody Európska únia postupne zruší svoje desaťpercentné dovozné clo na automobily z Japonska, zatiaľ čo japonská vláda umožní prístup širšej škály európskych potravín na svoj trh.

Európska únia a Čína zintenzívňujú rokovania o investičnej dohode

Čína zjednoduší prístup európskych firiem na jej trhy a postará sa o lepšiu ochranu práv ich duševného vlastníctva, vyhlásil na summite EÚ-Čína čínsky premiér Li Kche-čchiang. Lídri EÚ si počkajú, ako sa sľuby prejavia v praxi.

Podpisom dohody tiež zaniknú clá na viaceré druhy syrov, ako napríklad gouda a čedar (v súčasnosti sú na úrovni 29,8 percenta), ako aj na vývoz vína (v súčasnosti na priemernej úrovni 15 percent). Uvoľnenie obmedzení sa bude týkať aj hovädzieho a bravčového mäsa s pôvodom v krajinách EÚ.

Európska komisia verí, že vývoz spracovaného bravčového mäsa by mohol narásť o 180 percent.

Dohoda by tiež mala chrániť viac ako 200 „vysoko kvalitných“ poľnohospodárskych výrobkov s takzvaným zemepisným označením.

Šanca pre slovenské firmy

Podpis dohody privítal aj šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák.  Ako uviedol, treba ju vnímať v kontexte toho, že kým Spojené štáty odstúpili od celého radu projektov o voľnom obchode, tak EÚ sa snaží dokázať, že budúcnosť je práve v uzatváraní takýchto dohôd, a nie v ich rušení. Ako dodal, odstraňovanie bariér je zmyslom svetového poriadku založeného na pravidlách, na multilateralizme a inštitúciách.

„To znamená, aby tovary, produkty, výrobky mohli voľnejšie cirkulovať medzi krajinami, medzi kontinentmi – a to je dobré pre ľudí, pre spotrebiteľov, pre konzumentov. Pre výrobcov klesajú náklady, čiže každá dohoda o voľnom obchode je dobrá, pozitívna správa,“ zhodnotil Lajčák.

Nová obchodná dohoda by podľa ekonomických analytikov mohla znamenať aj nižšie ceny niektorých výrobkov pre spotrebiteľov na obidvoch stranách. Súčasne otvára dvere firmám pôsobiacim na Slovensku. Okrem poľnohospodárov by z nej mohol profitovať aj automobilový priemysel. „Je to pozitívom pre viaceré európske krajiny vrátane Slovenska, kde patria automobilky medzi ťahúňov hospodárskeho rastu,“ pre TASR uviedla analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Podľa jej slov sa vytvára priestor na posilnenie zahraničného obchodu medzi Slovenskom a Japonskom. „Pre naše automobilky sa otvára nový, zaujímavý a pomerne veľký trh. Saldo slovenského zahraničného obchodu s Japonskom je záporné, čo znamená, že viac z Japonska dovážame, než do tejto krajiny vyvážame. Slovenské produkty smerujúce do Japonska predstavujú len minimálny podiel – 0,2 percenta na našom celkovom exporte. Podobne je to aj na poli importu, keďže tovary dovážané z tejto krajiny tvoria len 0,8 percenta na celkovom importe,“ vyčíslila Glasová.

Okrem poľnohospodárskeho a automobilového sektora by pakt mohol podľa analytičky otvoriť a zefektívniť aj trh s finančnými službami, telekomunikáciami či dopravou a zabezpečiť európskym firmám aj prístup do systému verejného obstarávania v Japonsku.

Analytici však na druhej strane vidia aj menšie riziká, a to v podobe mierneho ohrozenia domácich výrobcov. „V dlhšom horizonte dohoda môže mierne ohroziť domácich výrobcov, či už v EÚ, alebo v Japonsku, ale nepredpokladáme dramatické zmeny,“ myslí si Lörincz. Podľa neho však produkty z EÚ, ale aj z Japonska majú dostatočné renomé, aby zvýšenú konkurenciu ustáli.