Únia chce za menej robiť viac: Komisia navrhuje nový investičný program InvestEU

Na snímke viceprezident Európskej investiènej banky (EIB) Vazil Hudák počas tlačovej konferencie po stretnutí s podpredsedom vlády a ministrom financií Petrom Kažimírom a podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu Richardom Rašim. [FOTO TASR - Marko Erd]

Európska komisia chce investície v Európe nakopnúť s pomocou rozpočtu EÚ. Nová verzia Junckerovho investičného plánu ponúka Slovensku príležitosť ako nahradiť výpadok v eurofondoch po roku 2020.

Európska komisia v stredu (6.júna) v rámci postupného uvádzania balíku detailných návrhov týkajúcich sa Viacročného finančného rámca po roku 2020 predstavila nový investičný program InvestEU. Má nadviazať na tazkvaný Junckerov investičný plán a podporiť vedu a výskum, malé a stredné podnikanie či sociálne začleňovanie.

Výhodné pôžičky zaručené rozpočtom Európskej únie umožňujú kohéznym krajinám, vrátane Slovenska, nahradiť výpadok v európskych štrukturálnych fondoch.

Jednoduchšie pravidlá

Brusel v rámci tejto iniaciatívy navrhuje spojiť pod jednou strechou množstvo finančných nástrojov, ktoré dnes v EÚ podporujú investície v členských krajinách. Všetky programy tak budú mať jeden súbor pravidiel ako aj jednotnú štruktúru správy a riadenia. To by budúcim konečným prijímateľom malo značne uľahčiť život a do Únie prilákať ešte viac investícií.

„Zlúčením viacerých finančných nástrojov do jedinej štruktúry program zabezpečuje väčšiu diverzifikáciu rizík, má integrovanejšiu správu a dokáže uplatňovať hľadiská z viacerých oblastí politiky. Používanie rozpočtovej záruky – a nielen finančných nástrojov alebo grantov – môže pomôcť posilniť vplyv verejných finančných prostriedkov. Týmto spôsobom dokážeme urobiť viac za menej,“ píše sa v tlačovej správe Európskej komisie.

Program InvestEU bude nasledovať model takzvaného Junckerovho investičný plánu (Európsky fond pre strategické investície, EFSI), ktorý Komisia spustila v roku 2014 s cieľom zvrátiť prepad investícií po období hospodárskej a finančnej krízy. Ako uviedol jeho hlavný autor Jean-Claude Juncker, program doteraz zmobilizoval investície v hodnote takmer 300 miliónov eur a poskytol financie 635 tisíc malým podnikom.

„Keď sa pozriete na filozofiu nástroja InvestEU, je to v zásade rozšírená verzia Junckerovho investičného plánu,“ uviedol  na stredajšej diskusii HNClubu v Bratislave Vazil Hudák, podpredseda Európskej investičnej banky (EIB), ktoré EFSI spravuje.

Hlavná myšlienka podľa Hudáka ostáva rovnaká. Program bude pomocou pákového efektu využívať obmedzené verejné zdroje na prilákanie súkromných investorov a zaisťovať tak väčší investičný dosah tam, kde je to potrebné.

„Keď sa pozriete na EFSI, tak zistíte, že to v skutočnosti nie je fond. Je to systém záruk, pričom najväčšia, až 16 miiliárd eur, pochádza z rozpočtu EÚ a 5 miliárd z kapitálu EIB. To je dohromady 21 miliárd eur záruk, ktoré by do roku 2020 mali vygenerovať 350 miliárd eur investícií,“ predstavil ambície Junckerovho fondu Hudák.

Nové prioritné oblasti

Ambície InvestEU by podľa Komisie mali mieriť ešte vyššie. Prostredníctvom rozpočtovej záruky EÚ vo výške 38 miliárd eur, chce Komisia mobilizovať dodatočné finančné prostriedky v hodnote 650 miliárd eur od súkromných a verejných investorov.

Novnkou programu sú štyri kľúčové oblasti, ktoré odrážajú politické priority EÚ a podľa komisie prinášajú vyššiu pridanú hodnotu. Investície by tak mali smerovať, do vedy, výskumu a inovácií, malého a stredného podnikania, udržateľnej infraštruktúry a do sociálnej inklúzie.

Ide o odpoveď na skutočnosť, že sa stále nedarí dostať investície v EÚ na predkrízové úrovne, čo obzvlášť platí pre oblasť vedy, výskumu a inovácií. Práve to by mala byť jedna zo štyroch prioritných oblastí, kam chce Brusel smerovať nové investície.

Junckerov investičný fond sa osvedčil. Europoslanci schválili jeho predĺženie

Väčšiu podporu od Európskeho fondu pre strategické investície dostanú malé a stredné podniky ako aj projekty zamerané na ochranu klímy.

Nová iniciatíva okrem toho umožní členským krajinám presunúť do programu 5 percent z alokovaných štrukturálnych fondov. Vďaka záruke EÚ a vysokému úverovému ratingu tak môžu navýšiť svoje národné a regionálne investície.

Šanca pre Slovensko

Tým sa otvárá šanca aj pre Slovensko, nakoľko objem európskych dotácii po roku 2020 bude o poznanie menší ako je to v súčasnom rozpočtovom obdobi. Očakáva sa tiež zvýšenie miery spolufinancovania zo strany štátu pri eurofondových projektoch. Finančné nástroje EÚ preto ponúkajú ideálnu príležitosť, ako tento výpadok nahradiť.

Okrem efektívnejšieho čerpania peňazí z dostupných komunitárnych programov, by Slovensko mohlo viac využívať aj produkty, ktoré má v ponuke Európska investičná banka.

Túto myšlienku napokon v stredu (6. júna) zdôraznil aj podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši po stretnutí s podpredsedami Európskej investičnej banky Vazilom Hudákom a Alexandrom Stubbom.

Témou ich stretnutia bol podľa Rašiho najmä návrh financovania kohéznej politiky v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, stratégia investícií Slovenska a spolupráca s EIB, ktorá je najväčším multilaterálnym poskytovateľom úverov na svete.

„Rozprávali sme sa o možnostiach, ktoré nám EIB vie poskytnúť,“ informoval podpredseda vlády. Jednou z možností spolupráce Slovenska a EIB je podľa Rašiho spolufinancovanie eurofondových projektov.

Junckerov plán vytvorí 700 tisíc pracovných miest, tvrdí šéf EIB

Vďaka Európskej investičnej banke si novú prácu najde viac ako 2 milióny ľudí. Pozitívne dopady investícii budeme cítiť aj za 20 rokov.

„Vieme, že sa navrhuje, aby miera kofinancovania zo strany prijímateľov eurofondov bola väčšia. Vidíme tu priestor na to, aby sme mohli naplno čerpať eurofondy a práve kofinancujúcim partnerom by mohla byť EIB,“ povedal Raši. „Veľký priestor vidíme v hybridných modeloch financovania. Spolupráca s EIB sa nám osvedčila aj v minulosti pri financovaní diaľnic a rýchlostných ciest,“ poznamenal.

Podľa Hudáka EIB od roku 2004 do súčasnosti na Slovensku investovala 6,6 miliardy eur, teda v priemere 500 miliónov eur ročne. „V EIB podporených projektov je veľmi viditeľný napríklad obchvat Bratislavy,“ dodal Hudák.