Únia nemeria a neznižuje dostatočne riziká používania pesticídov, tvrdia audítori EÚ

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Agropolitika EÚ podľa správy Európskeho dvora audítorov nemá účinné opatrenia, ktoré by poľnohospodárov odrádzali od používania pesticídov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.

Intenzifikácia poľnohospodárstva v posledných desaťročiach spôsobuje obrovský úbytok rastlín a zvierat z prírody a vidieckej krajiny. Jedným z hlavných dôvodov je aj slabo kontrolované využívanie achrochemikálií, vrátane pesticídov.

„Pesticídy sú príčinou znečistenia a majú priamy účinok najmä na stav biodiverzity, vodných útvarov a pôdy,“ píše sa v správe Európskej komisie z roku 2017.

Hoci sú únijné predpisy o pesticídoch najprísnejšie na svete, podľa najnovšej správy Európskeho dvora audítorov stále neznižujú riziká pre prírodu a ľudské zdravie dostatočne.

Únia má podľa audítorov problémy s monitorovaním pesticídov,  ale aj motivovaním farmárov, aby ich používali čo najmenej, prípadne ich nahrádzali biologickými metódami regulácie škodcov.

Ako sa bráni Únia

Pesticídy sa v poľnohospodárstve používajú na ochranu plodín pred chorobami a škodcami – hlavne hmyzom, burinami a hlodavcami. To má na starosti takzvaná aktívna zložka, ktorú pesticíd obsahuje.

V EÚ sa každoročne predá viac ako 350-tisíc ton aktívnych zložiek. Na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR používanie pesticídov každoročne rastie. V roku 2018 sa ich predalo doposiaľ najviac – 5 403 ton. Najväčšia je spotreba herbicídov (viac ako 2 600 ton), ktoré sú používané na ničenie buriny.

Väčšinu – až 92 percent – pesticídov tvoria takzvané Prípravky na ochranu rastlín (POR). Ich používanie obmedzuje smernica na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov z roku 2009. Jej kľúčovým prvkom je takzvaná Integrovaná ochrana proti škodcom. Ide o osem preventívnych zásad,  ktoré poľnohospodárov vedú k tomu, aby pesticídy používali čo najmenej.

Zdroj: Štatistický úrad SR. Dostupné na: https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=621

Zameriava sa hlavne na prevenciu zamorenia škodcami a na šetrné poľnohospodárske postupy ako striedanie plodín, alebo výber semien odolných proti škodcom. Jej základom je myšlienka, aby farmár po pesticídoch siahol iba v krajných prípadoch, keď všetky ostatné možnosti obrany pred škodcami zlyhajú.

Vstup pesticídov na trh podlieha viacerým reguláciám. Autorizáciu na POR vydáva členský štát. Účinné látky obsiahnuté v pesticíde ale ešte predtým schvaľuje eurokomisia.

Prečo je to problém

V minulosti bol tento postup niekoľkokrát kritrzovaný, hlavne v súvislosti s udelením licencie pre herbicíd glyfosát, ktorý Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny označuje za pravdepodobne karcinogénny.

Európski ochranári dlhodobo upozorňujú na neblahé dôsledky využívania pesticídov. Po postrekovaní môžu preniknúť do vody a pôdy a ich stopy sa často nachádzajú aj v potravinách, čím sú nebezpečné pre ľudské zdravie.

Ďalším problémom je, že pesticídy okrem škodcov zabijajú aj ďalšie organizmy. Audit sa odvoláva na vedeckú štúdiu z roku 2011, ktorá potvrdila negatívne dopady pesticídov na biodiverzitu.

„Napriek desiatkam rokov zákazov škodlivých pesticídov v EÚ, môžeme skonštatovať, že negatívne dopady pesticídov na prirodzené rastlinné druhy a živočíšne druhy pretrvávajú a súčasne sa znižujú možnosti na používania biologickej ochrany pred škodcami,“ tvrdia vedci.

Pokuty nefungujú

Hlavným cieľom auditu bolo zistiť, či sa Európskej únii darí znižovať riziká spojené s používaním pesticídov. Toto rozhodnutie odôvodňuje zvýšeným záujmom verejnosti o skutočné dopady agrochemických postupov.

V prvom rade audítori skúmali, ako EÚ motivuje členské krajiny, aby znižovali svoju závislosť od prostriedkov na ochranu rastlín. Pozreli sa preto na národné akčné plány na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov, ktoré povinne musel vypracovať každý členský štát. Slovensko tento dokument predložilo v roku 2012, v súčasnosti envirorezort pracuje na jeho aktualizovanej verzii.

Krajiny v plánoch museli opísať, ako poľnohospodárov presvedčia, aby sa riadili zásadami integrovanej ochrany proti škodcom. Podľa audítorov to väčšina štátov EÚ vo svojich plánoch nezvládla.

 

Kontrolóri tvrdia, že väčšina z farmárov, ktorých oslovili, zásady používania pesticídov poznala. Dodávajú však, že členské štáty nevedia, koľko je v skutočnosti takých, ktorí tieto pravidlá v praxi aj dodržiavajú. „Posudzovanie súladu si vyžaduje odborné znalosti a je náročné, pretože závisí od plodiny, typu pôdy, veľkosti poľnohospodárskeho podniku a vonkajších faktorov, ako sú počasie a druh škodcu,“ píše sa v správe o audite.

Audítori si zároveň všimli, že nefunguje ani sankčný systém, ktorý pre prípad porušení pravidiel pre POR, musia stanoviť členské štáty. Tie dodržiavanie zásad buď vôbec nekontrolujú, alebo farmárov ani v prípade prešľapov nepokutujú.

Agropolitika EÚ farmárov od pesticídov neodrádza

Audit sa zameral aj na Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ (SPP) a jej príspevok k znižovaniu používania pesticídov. Z jej pravidiel krajinám EÚ vyplýva niekoľko povinností, ktoré môžu farmárom pomôcť s šetrným využitím POR – napríklad cieleným poradenstvom.

Čo sa týka dotácií, v súčasnom programovom období platí systém ekologizačných platieb (takzvaný greening). Poľnohospodári v rámci nich musia vyčleniť päť percent ornej pôdy na takzvané oblasti ekologického záujmu. Na nich okrem iného nesmú používať POR. Ich obmedzené prínosy pre životné prostredie a klímu Európsky dvor audítorov konštatoval už v správe z roku 2017.

Väčšina priamych platieb tiež podlieha krížovému plneniu. Ide o podmienky týkajúce sa životného prostredia, ktoré musí spĺňať každá farma. Krížové plnenie ale nezahŕňa dodržiavanie zásad využívania POR, na čo upozorňujú aj audítori.

Európsky parlament si posvieti na udeľovanie licencií pre pesticídy

Európsky parlament zriadil výbor, ktorý má preskúmať udeľovanie licencií pre pesticídy. Je to reakcia na predĺženie licencie pre herbicíd glyfosát, s ktorým sa spájajú zdravotné riziká.

„Napriek podpore udržateľnejších poľnohospodárskych postupov existuje málo opatrení, ktoré poľnohospodárov odrádzajú od používania ´štandardných´ prípravkov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.“ Konštatujú na základe zistení audítori.

V návrhu reformy SPP po roku 2021 chce eurokomisia začleniť zásady pre POR  do povinných požiadaviek (takzvaná kondicionalita) na poľnohospodárov. Ich (ne)splnenie ale opäť neovplyvní prístup k priamym platbám. Nedisciplinovaným farmárom tak v najhoršom prípade bude hroziť pokuta. Autori správy preto riadia, aby Komisia zlepšila presadzovanie environmentálnych pravidiel.

Netransparentné monitorovanie

Dvor audítorov tiež zisťoval, či Komisia a štáty merajú riziká a vplyvy ich používania na životné prostredie.

Monitorovanie pesticídov komplikuje niekoľko problémov. Tým prvým je, že členské štáty kontrolujú iba niektoré látky vo vode, no nie v pôde. Ďalej zbierajú štatistiky o predaji pesticídov, ktoré každých päť rokov posielajú Eurostatu. Ten ich však v agregovanej podobe nezverejňuje. Členské štáty si navyše sami vyberajú plodiny na monitorovanie, čo Eurostatu bráni porovnávať vyzbierané údaje.

Europol zacielil na nezákonné pesticídy. Slovensko stoja 12 miliónov ročne

Policajti a colníci zadržali po celej Európe 360 ton zakázaných a falošných pesticídov. Európske firmy pre ne prichádzajú každý rok o 1,3 miliardy eur.

„Prístup k viacerým monitorovacím údajom by mohol pomôcť pri zacielení činností na riešenie vplyvu používania POR na životné prostredie,“ tvrdí audit.

Ako poukazuje audit, smernica jasne nedefinuje, čo znamená „udržateľné používanie“ pesticídov a nestanovuje ani merateľné ciele. Komisia začala počítať ukazovatele rizika týkajúce sa používania prípravkov na ochranu rastlín až v roku 2019 prostredníctvom dvoch ukazovateľov. Prvý je založený na štatistike predaja účinných látok v POR. Druhý sa zakladá na počte núdzových autorizácií (štát ich môže vydať, ak škodcovia spôsobujú nebezpečenstvo, ktoré nemožno vyriešiť iným primeraným spôsobom).

K obom ukazovateľom majú audítori výhrady. Argumentujú, že samotné čísla bez informácií, kedy, ako a kde sa pesticídy používajú, nehovoria nič o ich rizikách.

„Ani jeden ukazovateľ neukazuje, do akej miery je smernica úspešná v dosahovaní cieľa EÚ v oblasti udržateľného využívania,“ vysvetľujú autori správy. Komisia by podľa nich mala ukazovatele zlepšiť, alebo vypracovať úplne nové tak, aby zohľadňovali aj spôsob použitia pesticídov.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia