Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Plenárna schôdza Európskeho parlamentu. [EPA-EFE/PATRICK SEEGER]

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

Európsky parlament v stredu (15. novembra) schválil uznesenie, ktoré je východiskom pre jeho rokovaciu pozíciu do ďalších rozhovorov o Viacročnom finančnom rámci, teda dlhodobom rozpočte EÚ pre roky 2021 až 2027.

Európska komisia oficiálny návrh dlhodobého rozpočtu po roku 2020 zverejnila v máji tohto roku. Na ťahu sú teraz členské štáty. Tie europoslanci na plenárnej schôdzi vyzvali, aby urýchlili rozhovory v Rade EÚ, nakoľko chcú, aby dohoda bola hotová ešte pred májovými eurovoľbami.

„Európsky parlament je pripravený rokovať: sme prichystaní okmažite konať a dokončiť našu prácu na čas,“ uviedol poľský europoslanec Jan Olbrycht, ktorý bol spoluspravodajcom Parlamentu k dlhodobému rozpočtu.

Viacročný finančný rámec musí schváliť všetkých 27 členských štátov jednomyseľne aj Európsky parlament.

Europoslanci v prijatom uznesení požadujú vyšší rozpočet, ako v máji navrhla Európska komisia. Dôvodom sú nové výzvy, ktorým bude Európska únia čeliť v nasledujúcich rokoch.

Súčasť mandátu vyjednávačov europarlamentu je aj rázny nesúhlas s navrhovaným znížením prostriedkov pre kohéznu a spoločnú poľnohospodársku politiku.

Za uznesenie hlasovalo 429 poslancov, 207 bolo proti a 40 sa zdržalo hlasovania. Dokument pripravený Výborom pre rozpočet podporila väčšina slovenských europoslancov. Proti hlasovali len členovia európskych konzervatívcov (ECR) – Richard Sulík (SaS), Jana Žitňanská (OĽaNO) a Branislav Škripek (OĽaNO).

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Ambicióznejší rozpočet

Názory europarlamentu a eurokomisie sa líšia už v otázke samotnej veľkosti dlhodobého rozpočtu. Kým európska exekutíva v máji navrhla jeho mierne navýšenie na 1,14 percenta HND EÚ, zákonodarcovia sú vo svojich plánoch ambicióznejší.

V uznesení tvrdia, že návrh Komisie „neumožní (EÚ) plniť si politické záväzky a reagovať na dôležité budúce výzvy“.

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej (Smer-SD, S&D) existuje reálna obava, že v predloženej podobe nedokáže reagovať na požiadavky týkajúce sa posilňovania vonkajšej a vnútornej bezpečnosti Európskej únie a neprispeje ani k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a vyrovnávaniu  regionálnych rozdielov.

Europoslanci tak potvrdili svoju marcovú pozíciu, ktorá požaduje rozpočet na roky 2021 až 2027 na úrovni 1 324,1 miliardy eur, čo je v prepočte približne 1,3 percenta HND Únie.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Podľa Moniky Smolkovej (Smer-SD, S&D) je takéto navýšenie „jediným riešením“, Miroslav Mikolášik (KDH, EPP) uznesenie privítal, nakoľko návrh Komisie „nepovažuje za dosť ambiciózny“.

Jeho stranícky kolega Ivan Štefanec (KDH, EPP) pripomína, že po odchode Veľkej Británie z Európskej únie bude potrebné hľadať zdroje na pokryte výpadku v rozpočte a na pokrytie extrémne nákladných položiek akými sú ochrana hraníc, či aktívne pôsobenie Európskej únie v zdrojových oblastiach migrácie.

„Stoja pred nami tiež ambiciózne infraštruktúrne projekty a postupné zavádzanie spoločnej obrannej politiky.“ dopĺňa Štefanec.

Nayvýšenie je nereálne

Richard Sulík (SaS, ECR), naopak,  návrh europarlamentu hodnotí negatívne. Vadí mu, že europoslanci odmietli akékoľvek rozpočtové úspory, pričom súčasne navrhujú výrazné navýšenia celej rady rozpočtových položiek „bez akejkoľvek koncepcie“.

Stredajšej plenárnej schôdze sa zúčastnil aj eurokomisár zodpovedný za rozpočet EÚ Günter Oettinger. Rozpočet, ktorý navrhujú europoslanci, podľa neho nie je reálny. Proti navyšovaniu príjmov európskeho rozpočtu sa totiž vyjadrilo viacero krajín, ktoré sú dnes čistými prispievateľmi do spoločnej kasy.

„Z toho, čo som videl na zasadnutiach Rady EÚ, si neviem predstaviť že by výsledkom bolo 1,3 percenta HND,“ vysvetľoval situáciu nemecký eurokomisár.

Nezávislejší rozpočet

V ďalšom sedemročnom rozpočtovom období Únia už nebude môcť počítať s príspevkami Spojeného kráľovstva, ktoré je opustí v marci 2019. Dieru v rozpočte by mali zaplátať vyššie národné príspevky a nové vlastné zdroje.

Zavádzanie nových vlastných zdrojov tradične brzdilo Spojené kráľovstvo. Po jeho budúcoročnom vystúpení sa tak otvára príležitosť pre rozšírenie dnešeného systému vlastných zdrojov.

Príjmy rozpočtu EÚ, ako to navrhuje Komisia, by mali obohatiť tri nové zdroje – daň z nerecyklovaných plastov, daň vyberaná na základe spoločného konsolidovaného základu dane právnických osôb (CCTB) a príjmy zo systému obchodovania s emisiami.

Europoslanci všetky tri nové zdroje príjmov podporili. Ich zavedenie má znížiť závislosť rozpočtu EÚ na národných príspevkoch a zabrániť tomu, aby sa bremeno za financovanie nových priorít prenieslo na európskych daňových poplatníkov.

Komisia chce financovať rozpočet EÚ aj z firemných daní

Európska komisia navrhla modernizáciu financovania európskeho rozpočtu. Jeho príjmy majú posilniť tri nové zdroje: podiel na predaji emisných povoleniek, podiel na firemnej dani, a poplatok za nerecyklované plastové obaly.

Nad rámec návrhu Komisie by však príjmy budúceho rozpočtu chceli rozšíriť o daň z finančných transakcií a dovoznej uhlíkovej dane.

Richard Sulík ale výzvu na uplatnenie týchto zdrojov považuje za „neprípustnú“.  Na zavedenie zdaňovania, ako tvrdí, chýba EÚ demokratická legitimita, ktorú majú len vlády členských štátov.

„V záujme transparentnejšieho financovania by som vlastné zdroje EÚ obmedzil len na priame príspevky členských štátov, ktoré by sa každoročne pomerne znižovali o výber cla,“ ponúka svoj pohľad Sulík.

Európski zákonodarcovia zároveň volajú po zásadnom spriehľadnení systému vlastných zdrojov. V preklade ide o zjednodušenie výpočtu vlastného zdroja založeného na DPH a zrušenie všetkých rabatov.

Škrty v kohéznej politike sú chyba

Európska únia musí v budúcnosti nájsť spôsob, ako zabezpečiť financovanie nových výziev a priorít. Okrem hľadania nových zdrojov príjmov tak podľa Bruselu budú potrebné aj viaceré škrty. Tie sa majú týkať hlavne dvoch tradičných politík EÚ. Rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky sa bude krátiť o sedem percent, finančné prostriedky na politiku súdržnosti majú byť znížené o desať percent.

Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?

Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch. 

Výbor pre regionálny rozvoj považuje navrhované zníženie prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti „za neprijateľné.“ Miroslav Mikolášik, ktorý je jeho členom, to označil za „chybu, ktorej sa musíme vyhnúť“. „Siedma správa o súdržnosti prináša dôkazy o tom, že politika súdržnosti dosahuje dobré výsledky z hľadiska tvorby pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti a zároveň vytvára dodatočný HDP vo výške 2,74 eura za každé euro investovaných peňazí daňových poplatníkov,“ ozrejmuje slovenský europoslanec.

Zníženie rozpočtu kohéznej politiky sa odrazí aj na budúcom eurofondovom balíku pre Slovensko. Národná obálka by sa podľa bruselského návrhu oproti súčasnému programovému obdobiu mala znížiť  zhruba o 11 percent.

Škrty v eurofondoch sa preto nepáčia ani europoslankyni Beňovej. „V ekonomicky ťažkých časoch prispeli k podpore ekonomického rastu, v prípade Slovenka k intenzívnemu rozvoju regiónov a k vytváraniu veľkého množstva udržateľných pracovných miest,“ tvrdí Beňová.

Opačný názor na reformu kohéznej politiky má Richard Sulík. Tá podľa neho znesie aj vyššie ako navrhované 10- percentné úspory. „Zameraním eurofondov len na infraštruktúrne projekty v európskom záujme a odstránením všadeprítomnej korupcie pri ich čerpaní sa dajú značné úspory dosiahnuť aj pri zachovaní europrojektov s pridanou hodnotou pre slovenských občanov,“ vysvetľuje Sulík.