Únia si posvieti na fondy z cudziny. Dôchodky v ohrození?

Pozadie:

Európska komisia navrhla v apríli tohto roku nové pravidlá upravujúce činnosť tzv. alternatívnych investičných fondov – AIF (zaisťovacie – hedžové, súkromné kapitálové, komoditné, fondy pre investovanie do infraštruktúry atď.), ktoré zahŕňajú ich povinnú registráciu a zverejňovanie povinných údajov o činnosti. Cieľom má byť zabránenie novému ohrozeniu európskeho finančného systému.

Háčik je však v tom, že nové regulácie sa nevzťahujú priamo na zmienené fondy (podľa Komisie spravujú dve miliardy eur), ale len na ich manažérov, ktorí sú zodpovední za kľúčové rozhodnutia. Podľa kritikov tak pripravované sprísnenie regulácie nezabráni fondom v tom, aby ďalej uskutočňovali rizikové aktivity, odborníkmi a politikmi považovanými za jeden zo spúšťacích mechanizmov vlaňajšej finančnej krízy.

Otázky:

Nový návrh z dielne švédskeho predsedníctva má európskym manažérom fondov zakázať obchody s fondmi mimo EÚ, pokiaľ nesplnia jednu zo stanovených podmienok: cudzí fond povedie občan Únie alebo daná krajina bude mať s EÚ dohodu o zdieľaní informácií.

O pravidlách regulujúcich fondy sa tento týždeň búrlivo diskutovalo tiež na pôde Európskeho parlamentu, kde zástupcovia sektora žiadali, aby určili, čo presne môžu fondy z mimoeurópskych štátov v Únii robiť.

Návrh švédskeho predsedníctva manažérov fondov z Únie pravdepodobne nepoteší, keďže sa sťažujú, že takéto prekážky obmedzia obchody s neeurópskymi partnermi. Napríklad Kris Douma z holandského penzijného fondu MN Services uviedol, že penzijné fondy potrebujú oveľa flexibilnejšie mechanizmy. Varoval, že ich financovanie by bolo vážne ohrozené, v prípade jeho spoločnosti od neeurópskych investorov pochádza tretina financií.

Dôchodky v ohrození?

V spomínanej smernici sa síce uvádza, že by sa nemala vzťahovať na správu penzijných fondov, ale len na AIF by mohla podľa niektorých štúdií mať veľmi negatívny vplyv. Britská konzultačná firma Charles River Associates píše, že európske penzijné fondy (kontrolujú aktíva v hodnote asi päť miliárd eur) by si v dôsledku aplikácie novej smernice museli zoškrtať zisky minimálne o 1,5 miliardy eur ročne (výnosy pre budúcich dôchodcov by sa znížili o pätinu). Viac ako polovica z nich totiž využíva fondy AIF, ktorým chce Únia výrazne obmedziť investičné možnosti (podľa štúdie v prípade zaisťovacích fondov a fondov súkromného kapitálu minimálne o tretinu).

Veľké európske penzijné fondy tiahnu teda proti smernici. Napríklad Gerben Everts z Algemene Pensioen Groep tento týždeň europoslancov upozornil, že si Európa v súčasnej finančnej situácii implementáciu smernice nemôže dovoliť. Podľa neho by mala Komisia návrh stiahnuť z prejednávania a znovu lepšie posúdiť jeho dôsledky. Everts varoval, že smernica bude mať vplyv na európske dôchodky a dôchodcov.

"Pri starnúcej populácii, nízkom makroekonomickom raste, vysokej nezamestnanosti, nutnosti splácať vládne dlhy a číhajúcej inflácii je nová smernica niečo, čo si Európa skutočne nemôže dovoliť,“ vyhlásil Everts, a posťažoval sa, že penzijné fondy nemali možnosť s Komisiou konzultovať koncipovanie smernice.

Na stranu manažérov penzijných fondov sa postavila aj britská konzervatívna europoslankyňa Vicky Fordová, ktorá uviedla, že v čase reastúcej dôchodkovej krízy a starnúcej populácie sa musia európski politici vyvarovať ďalšieho zaťažovania penzijných fondov.