Únia začína riešiť, čo sa skrýva za výrobou čokolády

Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1960 stratilo Pobrežie Slonoviny v dôsledku poľnohospodárstva a najmä produkcie kakaa, 90 percent lesov. [EPA-EFE/Legnan Kolula]

Čokoláda je v Európe síce lacným požitkom. Jej výroba je spojená s odlesňovaním, stratou biodiverzity a detskou prácou.

Európa patrí medzi najväčších dovozcov kakaa. Zodpovedá za 60 percent celosvetovej spotreby. Smernica EÚ z roku 2000 stanovuje presné pravidlá. pokiaľ ide o zloženie čokolády. Ďalšie aspekty spojené s jej výrobou – ako je chudoba alebo environmentálne vplyvy – zostali až doteraz viac-menej nepovšimnuté.

Až teraz Zelená dohoda vytvára tlak na EÚ, aby začala riešiť udržateľnosť dodávateľských reťazcov, čo sa môže prejaviť aj reguláciou obchodu s kakaom.

„Ja našou zodpovednosťou zabezpečiť, aby boli farmári spravodlivo zaplatení. Je dôležité, aby produkovali kakao v udržateľných podmienkach, nech ho mohli vyrábať aj budúce generácie,“ hovorí Julia Christian z lesníckej mimovládnej organizácie FERN.

Kakao, podobne ako káva, palmový olej či sója, je lesným zdrojom z dovozu. Na rozdiel od ostatných komodít sa pestuje na drobných farmách s priemernou rozlohou dva a pol hektáru. Preto sa na jeho výrobe podieľa veľa drobných farmárov, ktorí svoj produkt posúvajú ďalej v nie veľmi transparentných dodávateľských reťazcoch ďalej.

Na to, aby sme pochopili odkiaľ kakao putuje, je potrebné začať dôsledne tento reťazec monitorovať. Súčasťou toho by malo byť satelitné monitorovanie a rozhovory so zainteresovanými stranami. Len to pomôže riešiť problém environmentálnych záťaží, ktoré súvisia s produkciou kakaa, myslí si riaditeľ Svetovej nadácia pre kakao Ethan Budiansky.

Začarovaný kruh chudoby

Kakao je často jediná surovina, ktorú tieto drobné farmy pestujú. Farmári sú preto veľmi citliví voči zmenám v jeho cene a sú pod neustálym tlakom na zvyšovanie produkcie. Ich priemerný plat je však menší ako 1,60 na deň, čo je pod hranicou chudoby, ktorú určila OSN. Mnoho z nich, hlavne ženy, nevlastnia pôdu na ktorej pestujú, čo znamená že nemajú motiváciu či kapitál investovať do výroby.

Pozemkovým právam pomáha digitálna revolúcia

Napriek technickému pokroku ostatných rokov ostávajú miliardy ľudí bez sformalizovaného práva na pôdu a vlastné bývanie na nej. Digitálne novinky však výrazne pomáhajú pozemky mapovať a registrovať aj v rozvojových krajinách.

Chudoba týchto farmárov vedie k detskej práci. V Ghane a na Pobreží Slonoviny pracuje až jeden a pol milióna detí. Podľa štúdie Chicagskej univerzity za posledných 10 rokov ich počet vzrástol o 13 percent.

Väčšina z nich pracuje na rodinných farmách dlhé hodiny, či noci, a narába pri práci s ostrým náradím. „Je veľmi tenká hranica medzi detskou prácou a pomocou na rodinnej farme,“ hovorí Maria Suman-Negut, ktorá riadi program udržateľnosti v Európskej asociácii pre kakao.

Veľa detí nemá rodné listy, čo im komplikuje prístup k základným službám. Vzdelanie je pre nich nedostupné, nakoľko sa školy nachádzajú kilometre ďaleko.

Odlesňovanie

Produkcia kakaa tvorí v Ghane a na Pobreží Slonoviny významnú častí príjmu šiestich miliónov farmárov, ako aj ďalších 50 miliónov ľudí v spracovateľskom sektore. Kvôli slabej vymožiteľnosti práva a nejasnostiam o držbe pôdy a stromov, je výroba kakaa hlavným zdrojom odlesňovania.

„Strata lesov sa odzrkadlí na nepravidelných dažďoch, čo bude mať negatívny dopad na kvalitu pôdy, kde sa pestujú kakaové bôby a ostatné suroviny,“ predpovedá Ethan Budiansky. „Ničenie lesov spôsobí, že podmienky pre pestovanie kakaa budú čím ďalej horšie,“ dopĺňa Julia Christian.

Svetová nadácia pre kakao uvádza, že okrem lesov sú ohrozené zachytávanie vody a habitaty živočíchoch ako sú šimpanzy, slony a šupinavce.

Sledovanie reťazcov

Na to, aby sa podchytilo odlesňovanie a detská práca, je treba sledovať dodávateľské reťazce. Problém je, že skoro žiadne z nich nie sú na 100 percent transparentné.

Farmári na vidieku predávajú svoje kakaové bôby sprostredkovateľom, ktorí ich následne predajú obchodníkov či družstvám. Tie ich predajú obchodníkom s kakaom, ktorí ich predajú do skladov odkiaľ si ich kupujú spoločnosti, ktoré ich spracujú na prášok, lieh alebo maslo. Až v tejto podobe prídu do obchodov.

„Na to, aby sme dokázali podrobne sledovať tento reťazec, potrebujeme, aby na miestnej úrovni fungoval systém registrácie farmárov,“ oznámila Suman-Negut.

Sledovanie zásobovacieho reťazca je možné, ale zároveň veľmi drahé. Podľa Julie Christian je potrebné zaviesť rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti.

Únia nemôže ďalej čakať, do biodiverzity musí investovať viac

Biologická rozmanitosť je na ústupe po celom svete, vrátane Európy. Experti varujú pred devastujúcimi následkami pre svetovú ekonomiku. Únia problém nevyrieši, ak ciele pre biodiverzitu nepremietne do záväznej legislatívy, hovoria odborníci.

Únia začína konať

Kým sa Únia ešte len zobúdza, spoločnosti ako Mars, Nestlé, Hersche a viacero mimovládnych organizácii, stihli zaviesť niekoľko dobrovoľných schém na ochranu biodiverzity.

Európsky parlament minulý týždeň schválil návrh obmedziť dovoz produktov do EÚ z oblastí, kde prebieha odlesňovanie alebo dochádza k porušovaniu pracovných práv.

Toto rozhodnutie privítali Svetová a Európska nadácia pre kakao, ako aj FERN. Veria že tento krok vytvorí spoločnú platformu na dialóg priemyslu s krajinami, ktoré dodávajú suroviny. Budovanie „vzťahov a dlhodobých partnerstiev“ s farmármi má pozitívne dopady pre obe strany, konštatuje Ethan Budiansky.

Únia spustila v septembri iniciatívu na zlepšenie udržateľnosti spotreby kakaa. Jej súčasťou sú aj Ghana a Pobrežie Sloviny, ktoré produkujú až 70 percent svetovej kakaa, ako aj členské štáty EÚ a občianska spoločnosť.

Na jesennej plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2021 sa vyhodnotí pokrok v tejto oblasti a ďalšie odporúčania.

Zvrátenie problému

V priebehu posledných dvoch rokov poslali rôzne spoločnosti farmárom v Ghane a na Pobreží Slonoviny, dokopy dva milióny stromov určených na vysadenie. Svetová iniciatíva pre kakao spustila v roku 2017 Iniciatívu pre kakao a lesy, ktorá sa sústredí na obnovu lesov a pôdy za účasti miestnych komunít.

Aj s týmito iniciatívami potrvá náprava odlesňovania dlho. „Tu nejde o jednorazové sadenie stromov, ale o dlhodobú obnovu znehodnotenej pôdy a o ochranu lesov,“ potvrdzuje Budiansky.

Dve nezávislé správy z OSN a Global Forest Watch zistili, že zatiaľ čo odlesňovanie sa v ostatných častiach sveta zvýšilo, v prípade týchto dvoch krajín kleslo o polovicu.