Únia zrejme upustí od limitov pôžičiek v roku 2022

Eurokomisár pre hospodárstvo, Paolo Gentiloni. [EFE-EPA/Kenzo Tribouillard/Pool]

Európska únia pravdepodobne opätovne neobnoví limity pôžičiek, ktoré idú národným vládam, vzhľadom na neistotu ekonomickej obnovy po pandémii koronavírusu, tvrdia úradníci.

Európska komisia predstaví v stredu (3.marca) nové kritéria a odporúčania o tom, či majú byť fiškálne pravidlá Únie obnovené alebo pozastavené v roku 2022.

Aj keď sú zatiaľ obe možnosti na stole, eurokomisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni na konferencii Európskej fiškálnej rady (EFR), nezávislého poradného orgánu Európskej komisie, v piatok (26. februára) naznačil, že v máji sa EÚ asi rozhodne limity neobnoviť. „Riziko, že toho príliš málo spravíme prevyšuje riziko, že toho spravíme príliš veľa,“ vyhlásil.

Únia nepotrebuje ďalší spoločný ekonomický impulz, zhodli sa ministri financií

Ministri financií eurozóny rokovali o ďalšom spoločnom postupe počas druhej vlny pandémie COVID-19. Zhodli sa, že Európa je „lepšie pripravená“ na následky koronakrízy ako na jar. K novému spoločnému stimulu pre ekonomiku sa stavajú zdržanlivo.

Fiškálne pravidlá Únie vyžadujú od vlád členských štátov, aby sa usilovali o vyvážené rozpočty, zo štrukturálneho hľadiska, a zároveň každoročne znižovali svoj dlh do bodu, kým jeho pomer k HDP nedosiahne úroveň 60 percent.

Tieto pravidlá sa však pozastavili na začiatku pandémie pomocou „všeobecnej únikovej doložky“. Vďaka nej môžu členské štáty zhromažďovať a míňať bilióny eur na to, aby podržali svoje ekonomiky a hospodárstva počas pandémie.

Pozastaviť fiškálne pravidlá?

Nemecko, ako najväčší fiškálny jastrab Únie, sa rozhodlo predĺžiť platnosť tejto zásady aj do budúceho roka.

Napriek tomu nemecký minister financií Olaf Scholz (SPD) a šéf kresťanských demokratov Armin Laschet pripomínajú, že dlhová brzda krajiny by mala zostať pozastavená v roku 2022, a možno aj neskôr.

Očakáva sa, že nemecký minister Scholz predstaví ešte pred nemeckými federálnymi voľbami návrh rozpočtu na rok 2022. Podľa viacerých úradníkov je nepravdepodobné, že jeho súčasťou bude prudké znižovanie dávok.

Krajiny sa pripravujú na Plán obnovy. Pôžičky viaceré z nich nelákajú

Sieť EURACTIV zmapovala predbežné priority národných plánov obnovy. Viaceré členské krajiny EÚ avizujú, že majú záujem len o granty, Nemecko zatiaľ ráta skôr s pôžičkami. 

Predpovede Komisie signalizujú, že európska ekonomika sa nevráti do pôvodného stavu, v akom bola pred pandémiou, skôr ako v polovici roku 2022. Práve preto národné vlády očakávajú, že dôjde k vlne bankrotom hneď ako stiahnu svoje programy finančnej pomoci.

Úradníci z eurozóny sú tiež toho názoru, že fiškálne pravidlá by sa mali úplne pozastaviť. Obnoviť by sa mali, až keď ekonomika eurozóny dosiahne rovnaké čísla, aké mala pred pandémiou.

„Deaktivácia všeobecnej únikovej doložky, na konci roku 2021, a návrat k pôvodným pravidlám fiškálnej politiky, by mali veľmi negatívne následky pre udržateľný rast,“ konštatoval jeden z úradníkov.

Revízia paktu stability a rastu

Európska komisia súbežné vypracováva návrh o zmene fiškálnych pravidiel EÚ. Tento návrh by mal byť predmetom diskusie európskych ministrov financií koncom roka.

Pakt stability a rastu z roku 1997 predstavuje súbor pravidiel, ktoré majú za cieľ koordinovať jednotlivé fiškálne politiky v monetárnej únii. V nej platia rovnaké úrokové sadzby pre všetkých jej členov.

Slovensko nemá záujem o pôžičky z Plánu obnovy EÚ

Slovensko môže okrem grantov z Plánu obnovy EÚ čerpať úverovú pomoc v hodnote 6,7 miliárd eur. Vláda ale podľa ministerstva financií nemá o tieto pôžičky záujem. Argumentuje nejednoznačnými výhodami a tiež obmedzeniami EÚ pri účele využitia požičaných peňazí. 

Od svojho vzniku sa jeho pravidlá už trikrát menili s tým, že boli zakaždým komplexnejšie. Aj v súčasnosti ich Európska komisia skúma s cieľom zjednodušiť ich a upriamiť viac pozornosti na ukazovatele, ktoré sú pod kontrolou národných vlád.

Gentiloni zastáva názor, že tieto pravidlá by mali byť viac strednodobo orientované a poskytovať špeciálnu podporu tým výdavkom národných vlád, ktoré navyšujú potenciál ekonomického rastu.

„Podľa mňa je potrebné s touto témou špeciálne zaobchádzať za účelom presadzovať a realizovať výdavky, ktoré zvyšujú rast,“  vyjadril sa eurokomisár. „Naše fiškálne pravidlá by sa mali prispôsobiť tak, aby vylepšili zloženie verejných financií a zabezpečili, že hocijaký nový dlh bude dobrým dlhom“.

Dobrými dlhmi sú v jeho ponímaní peniaze, požičané na účely finančného výskumu, vzdelávania, infraštruktúry či zdravotníctva. Naopak, bežné výdavky, ktoré nemajú žiaden dopad na výrobnú kapacitu, tvoria tzv. zlý dlh.

„Terajšie pravidlá nie sú dostatočne zamerané na strednodobé následky. Pritom hlavný cieľ fiškálnych pravidiel by mal smerovať k zabráneniu neudržateľných trajektórií verejných financií, ktorým možno predísť len pomocou zamerania sa na strednodobé následky,“ podotkol Gentiloni.

„Zatiaľ čo prísne pravidlá zadlženia by mohli viesť k drastických, procyklickým a sebazničujúcim úpravám, oprávnený dôveryhodný mechanizmus by mohol usmerniť dlh na postupnú a stabilnú trajektóriu.“

„Mali by sme reflektovať, či je nutné častejšie aplikovať všeobecnú únikovú doložku vo forme ekonomických poklesov na to, aby sme riadne zohľadnili dolnú hranicu menovej politiky,“ dodal komisár. Podľa neho by jednotná a jednoduchá úniková doložka mohla byť vyvážená tým, že sa „zruší množstvo výnimiek, ktoré platia pri súčasnom ustanovení paktu“.