Úspešný príbeh Španielska pokračuje. Peniaze z eurovalu naďalej spláca s predstihom

Španielsky minister financií Luis de Guindos je jedným z kandidátov na nového viceguvernéra Európskej centrálnej banky. [Twitter]

Španielsky dlh v Európskom stabilizačnom mechanizme bude menší o ďalších päť miliárd eur. Madrid požiadal o schválenie predčasnej splátky siedmykrát v rade.

Rada guvernérov Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) vo švvrtok schválila dve predčasné splátky z úveru, ktorý Španielsko v roku 2012 získalo na záchranu  jeho bankového sektoru.

Cesta z krízy

Španielsky hospodársky rast sa pred ekonomickou recesiou opieral predovšekým o boom v stavebnom sektore, ktorý bol z veľkej miery spôsobený nízkymi úrokovými sadzbami španielskych bánk. S nástupom globálnej ekonomickej krízy však ralitná bublina praskla, Španieli neboli schopní splácať vysoké úvery a dostali bankový sektor do problémov.

Madrid preto v roku 2012 požiadal európsky záchranný fond o finančnú asistenciu. Celkovo ESM vyčlenil na pomoc štvrtej najväčšej ekonomike v eurozóne 100 miliárd eur. Napokon však španielska vláda na rekapitalizáciu bankového sektoru využila dve pôžičky v hodnote 41,3 miliardy eur.

Španielsko opustilo záchranný program na konci roku 2013 a od roku 2014 svoj dlh u luxemburskej inštitúcie úspešne okresáva.

ESM v utorok Madridu schválil dve predčasné splátky v hodnote päť miliárd eur. S žiadosťou o predčasnú splátku prišlo Španielsko už siedmykrát v rade. Po ich odpise bude mať jeho dlh u ESM hodnotu 26,7 miliardy eur.

„Séria predčasných španielskych splátok podčiarkuje jeho úspech po záchrannom programe ESM. Ja ich vítam z dvoch dôvodov: posilňujú dôveru investorov a súčasne zvyšujú úverovú kapacitu ESM,“ uviedol v stredu Regling.

Európsky stabilizačný mechanizmus (tzv. trvalý euroval, ESM) poskytuje finančnú pomoc  krajinám, ktoré stratili prístup k finančným trhom.

V súčte s dočasným eurovalom (EFSF), na ktorý ESM naviazal, poskytol krajinám v problémoch úvery v celkovej hodnote 273 miliárd eur.

Grécko splnilo domáce úlohy. Od eurozóny dostane ďalšiu pôžičku

Euroskupina dala v pondelok zelenú pre novú grécku pôžičku v hodnote 6,7 miliardy eur. Odobrila tiež začiatok technickej prípravy pre odpustenie časti gréckeho dlhu po tom, čo Grécko definitívne opustí európsky záchranný program.

Finančnú pomoc z trvalého eurovalu v posledných rokoch čerpalo Grécko, Španielsko, Portugalsko, Írsko a Cyprus.

„Štyri z piatich krajín môžeme označiť za úspešné príbehy. Opustili záchranný program a tempo ich hospodárskeho rastu patrí medzi najvyššie v celej eurozóne,“ pochválil nedávno krajiny zo záchranného programu generálny riaditeľ ESM Klaus Regling.

Jedinou krajinou, ktorá zatiaľ neukončila záchranný program je Grécko. Atény ho plánujú opustiť v auguste tohto roku.

Úspešné reformy

Španielsko si tento týždeň za svoje reformy vypočulo slová chvály aj od prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. Bolestivé štrukturtálne reformy, predovšetkým na pracovnom trhu, pomohli Španielsku spmätať sa z hlbokej recesie.

„Od tretieho kvartálu roku 2013 Španielsko neustále ekonomicky rastie. Tempo hospodárskeho rastu bolo v posledných troch rokoch vždy nad hranicou troch percent HDP,“ upresnil Draghi a dodal, že v tomto období mierne rastú aj španielske mzdy.

https://twitter.com/ecfin/status/961222802576695297

Ekonomická recesia sa na španielskom hospodárstve najvýraznejšie prejavila mohutným nárastom nezamestnanosti. Od roku 2013 však počet obyvateľov bez práce klesol o takmer dva milióny, vďaka čomu miera nezamestnanosti klesla o desať percentuálnych bodov.

Dobrou správou pre krajinu z Pyrenejského polostrova je aj neustály pokles výnosov jej kľúčpvých vládnych dlhopisov, pričom minulý týždeň sa dostal na niekoľkoročné minimá.

To podľa tajomníčky španielskej vlády pre rozpočet a finančnú politiku Emmy Navarrovej dokazuje, že svetové finančné trhy  už nemajú Španielsko za „perifériu“ Európy.

Turisti odišli. O prácu prišlo takmer 50 tisíc Španielov

Ide o prvý nárast nezamestnanosti po šiestich mesiacoch. Dlhodobo miera nezamestnanosti v Španielsku klesá.

Jednou z najväčších hrozieb pre španielsku ekonomiku zostáva politcká kríza v severovýchodnej autonómnej spoločnosti Katalánsku. Katalánska kríza podľa Nezávislého španielskeho inštitútu pre fiškálnu zodpovednosť (AIReF) znemožňuje španielskej vláde naplňovať jej rozpočtové ciele.

Verejný dlh, ktorý je dnes ešte stále na znepokojujúcej úrovni 100 percent HDP sa podľa AIReF nedostane na požadovanú 60 percentnú úroveň najbližších 15 až 17 rokov.