EURACTIV získal návrh na cestovnú mapu a financovanie transformácie hornej Nitry. Projekty podporené z eurofondov sa začnú realizovať najskôr v roku 2020.
Útlm ťažby a spaľovania uhlia schváli vláda v decembri 2018. Vyplýva to z dokumentu, ktorý má portál euractiv.sk k dispozícii (na konci článku).
Dokument s názvom „Transformácia regiónu hornej Nitry s pomocou využitia Európskych štrukturálnych a investičných fondov: Úvodná správa“ vypracoval Centrálny koordinačný orgán pod Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (UPVII). Tomu šéfuje od 22. marca Richard Raši (Smer-SD). Fakt, že návrh cestovnej mapy a financovania transformácie prichádza od Rašiho naznačuje, že ho bude za štát koordinovať.
Z dokumentu vyplýva, že okrem samotných Hornonitrianskych baní Prievidza sa na nákladoch na transformáciu bude podieľať štát a Európska únia. Ak sú eurofondy nevyhnutnou podmienkou transformácie v teréne, tá sa potom najskôr začne vo februári 2020. Až vtedy sa totiž môžu začať implementovať projekty financované z eurofondov.
Dokument bol predmetom nového kola rokovaní o transformácii hornej Nitry, ktoré sa uskutočnilo v marci a apríli. Je návrhom, ktorý sa ešte môže zmeniť.
Transformáciu asi koordinuje Raši
Úrad podpredsedu vlády prebral štafetu pri koordinovaní transformácie hornej Nitry od úradu vlády.
Tam sa uskutočnilo v lete 2017 prvé rokovanie o útlme uhlia za účasti Európskej komisie. Druhé sa konalo na začiatku februára v sídle Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Najvyšším vládnym predstaviteľom na ňom bol práve vtedajší podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD).
Odvtedy nahradil Pellegrini vo funkcii premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý útlm uhlia na Slovensku dlhodobo a jednoznačne odmietal.
„Ja neviem nič o zatváraní baní. To je nejaký nezmysel. Akékoľvek slová o zatváraní baní ja absolútne odmietam a nechcem mať s tým nič spoločné,“ povedal Fico v deň februárového rokovania v Trenčíne.
Štát spolupracuje so starostami
Rašiho úrad usporiadal 27. marca prvé zasadnutie pracovnej skupiny pre prípravu a implementáciu Akčného plánu transformácie regiónu Hornej Nitry. Druhé zasadnutie sa uskutočnilo v pondelok 9. apríla. „Jeho cieľom bolo prepojiť aktivity na regionálnej a centrálnej úrovni,“ vysvetlil pre portál euractiv.sk Rašiho komunikačný odbor.
Vlastný akčný plán si totiž paralelne pripravovalo Združenie miest a obcí hornej Nitry pod vedením primátorky Prievidze a poslankyne NR SR Kataríny Macháčkovej (SPOLU). Tá ešte za Fica nebola prizvaná na rokovanie na úrade vlády.
Rašiho úradníci doplnili, že aprílového „stretnutia sa zúčastnili zástupcovia ÚPVII, starostovia a primátorov regiónu horná Nitra, poslanci TSK a predsedovia pracovných skupín pre región Horná Nitra.“
Na apríl pripravuje úrad „ďalšie stretnutia regionálnych zainteresovaných strán, optimálne so zameraním na ekonomický, sociálny a environmentálny pilier.“
Útlm uhlia bude na vláde v novembri
Pre euractiv.sk popísal Rašiho úrad aj ďalšie kroky v útlme uhlia.
„V máji 2018 by mala prebiehať príprava podkladov pre vypracovanie Akčného plánu transformácie regiónu Horná Nitra (časovo delené na okamžité, strednodobé a dlhodobé opatrenia),“ napísal jeho komunikačný odbor.
V máji a v júni sa budú hľadať pre jednotlivé riešenia najvhodnejšie typy eurofondov.
„Samotný Akčný plán transformácie regiónu Horná Nitra má byť v spolupráci s expertnou skupinou Európskej komisie vypracovaný v júli – októbri 2018. Dokument bude mať strategický charakter s analytickou časťou vrátane míľnikov a indikatívnej alokácie zdrojov pre riešenia opatrení transformácie regiónu v ekonomickom, sociálnom a environmentálnom pilieri s časovým rozlíšením jednotlivých opatrení. Predtým, než bude Akčný plán predložený na rokovanie vlády SR, čo očakávame v novembri 2018, bude predmetom verejnej diskusie,“ doplnili úradníci.
Eurofondy najskôr od roku 2020
Dokument z dielne úradu, ktorý euractiv.sk získal, však obsahuje aj informácie o nasledujúcich plánoch.
V decembri by mala opatrenia schváliť vláda. Ak chce Slovensko získať na opatrenia Európske štrukturálne a investičné fondy, potrebuje aj súhlas Komisie. Ten očakáva v júni 2019. V septembri by mali byť ohlásené výzvy na konkrétne projekty, ktoré budú následne schválené a implementované od februára 2020.
„Implementácia projektov financovaných z EŠIF musí byť úspešne dovŕšená do 31.12.2023. V tomto dátume sa preto počíta s ukončením realizácie projektov a zavŕšením prvej fázy transformácie. V rámci regiónu hornej Nitry budú vytvorené podmienky pre uplatnenie sa bývalých zamestnancov ťažobnej spoločnosti a pre trvaloudržateľný rast celého regiónu,“ píše sa v dokumente.
Avizuje však, že „pre úspešné ukončenie transformácie regiónu sa predpokladá potreba alokácie využitia prostriedkov aj po roku 2023,“ píše sa v dokumente.
Prispieť musia aj bane a štát
Dokument z dielne úradu podpredsedu vlády varuje, že eurofondy nebudú stačiť. Prispieť budú musieť aj samotné Hornonitrianske bane Prievidza a štát.
„Je nevyhnutné zdôrazniť podpora z EŠIF bude pravdepodobne doplnkovou k financiám samotnej ťažobnej spoločnosti, financiám zo štátneho rozpočtu a financiám súkromných investorov podobne, ako tomu bolo v iných krajinách, kde boli realizované aktivity súvisiace s ukončovaním ťažby uhlia,“ uvádza dokument.
O tomto modeli financovania hovoria aj samotné bane, pre ktoré útlm uhlia znamená prepúšťanie.
„Riešenia (pre transformáciu) je potrebné hľadať na najvyššej úrovni, na úrovni kompetencií vlády a Európskej komisie. Tento náročný proces rozdelený do viacerých etáp si vyžaduje pomoc poradnú, technickú a značné finančné náklady, ktoré by mali byť pokryté z prostriedkov štátu a eurofondov,“ napísal pre eurativ.sk v januári ich šéf Peter Čičmanec.
Odhadované náklady chýbajú
Úrad podpredsedu vlády sa podľa dokumentu spolieha na viacero typov eurofondov podľa toho, aké dopady majú obmedziť. S riešením sociálnych dopadov má pomôcť Operačný program ľudské zdroje a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. S ekonomickými dopadmi majú pomôcť program rozvoja vidieka, Operačný program integrovaná infraštruktúra a Operačný program rybné hospodárstvo. A environmentálne dopady majú obmedziť Operačný program kvalita životného prostredia a Výskumný fond pre uhlie a oceľ.
Odhadované náklady a ich rozloženie dokument neuvádza.
V samostatnej kapitole však opisuje skúsenosti iných krajín – Nemecka, Poľska, Španielska a Poľska. Verejná podpora siahala od jedného milióna eur v Španielsku po 12,6 miliardy eur v Nemecku. Išla smerom k prepusteným zamestnancom a banským prevádzkam, a v Španielsku a Česku aj k mladým nezamestnaným.
Všade s výnimkou Španielska sa na transformácii finančne podieľal aj štát.
Pre otvorenie dokumentu kliknite na obrázok.
