Útok na poľnohospodárstvo? Nie je to ďaleko od pravdy, hodnotia novú potravinovú stratégiu EÚ farmári

Ilustračný obrázok. [Pixabay,]

Slovenskí poľnohospodári a potravinári Komisii vyčítajú, že do novej potravinovej stratégie Z farmy na stôl začlenila veľa ambicióznych cieľov bez konzultácií so zástupcami agropotravinárskeho sektora a tiež bez posúdenia ich socioekonomických dopadov.

Európska komisia minulý týždeň (20. mája) predstavila dlhoočakávanú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl (Farm to Fork Strategy, F2F), ktorá má byť stredobodom Európskej zelenej dohody.

Desaťročný plán má zmeniť fungovanie celého potravinového reťazca: od farmárov, cez producentov potravín, reštaurácie až po spotrebiteľa. Ambíciou stratégie nie je iba zaistiť dostatok cenovo dostupných potravín v EÚ, ale aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Obsahuje množstvo opatrení, ktoré majú riešiť životné podmienky hospodárskych zvierat, plytvanie potravinami, či narastajúci výskyt obezity.

V rámci podpory udržateľnejšej spotreby potravín chce vytvoriť podmienky, aby Európania postupne prechádzali od živočíšnej stravy na vegetariánsku. V tejto súvislosti sa má zmeniť napríklad označovanie potravín, ktoré bude obsahovať údaje o ich výživovej hodnote, ale aj environmentálnej a klimatickej stope.

„Čoraz častejšie suchá, záplavy, lesné požiare a noví škodcovia nám neustále prízvukujú, že náš potravinový systém je ohrozený a musíme dosiahnuť jeho väčšiu udržateľnosť a odolnosť,“ vysvetľuje dôvody, prečo teraz prichádza s novou potravinovou stratégiou.

Z Farmy na stôl: Nová potravinová stratégia EÚ zabúda na nadmernú spotrebu mäsa

Pripravovaná potravinová stratégia EÚ má obmedziť používanie pesticídov, hnojív a antibiotík v poľnohospodárstve. Podľa európskych mimovládok by však mala vytvárať aj podmienky na to, aby ľudia prešli na zdravšiu vegetariánsku stravu.

Slabo informovaní politici

Viacero návrhov F2F sa prekrýva s návrhmi Stratégie EÚ pre biodiverzitu, ktorú eurokomisia predstavila v ten istý deň. Portál EURACTIV.sk o stratégii informoval minulý týždeň.

Ide napríklad o vyčlenenie minimálne 25 percent poľnohospodárskej pôdy na ekologické farmárčenie, či 10 percent agrárnej plochy na neprodukčné postupy, ako úhorovanie, mokrade alebo pasienky. Obidve dlhodobé stratégie majú tiež spoločný cieľ znížiť používanie chemických pesticídov o 50 percent a hnojív o dvadsať percent. Tieto ciele by Únia podľa Komisie mala stihnúť do roku 2030.

Kým ochranári plány Komisie chvália, potravinári a poľnohospodíri sú pri ich hodnotení v najlepšom prípade opatrní.

Podľa Potravinárskej komory Slovenska (PKS) ide o ambiciózny plán „s dobrými úmyslami, no zlou koncovkou“. „Ambiciózne ciele sa však nedajú dosiahnuť bez dostatočnej konzultácie so všetkými zainteresovanými aktérmi a bez jasnej a pevne zakotvenej finančnej pomoci,“ popisuje svoje výhrady PKS v tlačovej správe.

Rovnaké výhrady má aj najväčšie poľnohospodárske združenie v EÚ Copa-Cogeca. V reakcii na obidve stratégie kritizuje Komisiu za to, že ambiciózne návrhy predstavila bez toho, aby dopredu vyhodnotila ich sociálne a ekonomické dôsledky, ako aj bez konzultácie s farmármi.

Podobný názor na plány Komisie má aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Realizácia týchto návrhov bez posúdenia ich dopadov na poľnohospodárov a potravinovú bezpečnosť EÚ je nepochopiteľná a nezodpovedná,“ hovorí riaditeľ Odboru poľnohospodárstva a služieb SPPK Ján Baršváry. SPPK je členom medzinárodného združenia Copa-Cogeca.

Dva pohľady na plán EÚ pre biodiverzitu: Ochranári ho vítajú, farmári budú žiadať viac peňazí

Nová stratégia EÚ pre bodiverzitu do roku 2030 podľa ochranárov obsahuje prelomové návrhy na zlepšenie ochrany prírody. Farmári upozorňujú, že zvyšovanie výmery neprodukčných prvkov a ekologického poľnohospodárstva bude vyžadovať väčšiu finančnú podporu z agropolitiky EÚ. 

Baršváry sa opiera o zistenia organizácie FarmEurope, podľa ktorých stratégie spôsobia zníženie poľnohospodárskej výroby EÚ o 15 percent a tiež výrazný pokles potravinovej bezpečnosti Únie.

Predseda nemeckého zväzu poľnohospodárov Joachim Rukwied popisuje stratégie Komisie ako „všeobecný útok na európske poľnohospodárstvo“.

Podľa Baršváryho „nie je ďaleko od pravdy“. „Poľnohospodári a potravinári sa dostávajú pod tlak neinformovaných alebo nedostatočne informovaných politikov a laickej verejnosti ovplyvňovanej nepravdivými informáciami najmä na sociálnych sieťach,“ uviedol pre portál EURACTIV.sk.

Pozornosť farmárov sa teraz bude sústrediť na to, ako sa k týmto návrhom postavia členské štáty a Európsky parlament. „ Veríme, že v tom poľnohospodárov nenechajú,“ hovorí Baršváry zo SPPK.

Vágne ciele

Ako teda stratégiu vnímajú slovenskí europoslanci?

Pozícia europarlamentu k stratégii bude vznikať na rokovaniach dvoch výborov: v poľnohospodárskom výbore (AGRI) a vo výbore pre životné prostredie (ENVI). V ENVI má Slovensko trojnásobné trojnásobné zastúpenie: Moniku Beňovú (Smer-SD, S&D), Martina Hojsíka (PS, RE) a Michala Wiezika (Spolu, EPP). Ten aj s Miroslavom Čížom (Smer-SD, S&D) pôsobí ako náhradník vo výbore AGRI.

Europoslanci vo všeobecnosti návrh stratégie hodnotia pozitívne. Miroslav Číž považuje za správne, že je súčasťou európskej zelenej dohody, keďže klimatické zmeny výrazne ohrozujú práve agrosektor.

Tri miliardy nových stromov a prísna ochrana pralesov: Eurokomisia predstavila novú stratégiu pre biodiverzitu

Nová desaťročná stratégia EÚ pre biodiverzitu obsahuje ambiciózne návrhy. Až tretinu európskej pôdy majú zaberať ekofarmy. Desať percent poľnohospodárskej plochy pôjde na neprodukčné prvky ako mokrade alebo úhorovanie. Používanie pesticídov sa zníži o polovicu.

„Stratégia vo viacerých bodoch nastavuje smer, akým spôsobom znížiť dopady poľnohospodárstva na klímu, no uvítal by som väčšiu racionalitu pri vyhodnocovaní dopadov na poľnohospodárstvo,“ hodnotí plány Komisie pre portál EURACTIV.sk Číž. Tiež hovorí, že mu chýba väčšie zameranie na podporu lokálnej produkcie a spotreby potravín.

Martin Hojsík chváli hlavne spomínané návrhy na podporu udržateľnejšieho poľnohospodárstva. Zároveň ale poukazuje na vágnosť niektorých záväzkov – či už ide o ochranu zvierat a boj s nelegálnym obchodom s divokými zvieratami, alebo zníženie plytvania jedlom a konzumáciu mäsa.

V Parlamente preto chce dosiahnuť, aby sa aj tieto ciele pretavili do legislatívnych opatrení. „V tomto svojom úsilí očakávam aj aktívnu podporu od slovenských ministrov pôdohospodárstva a životného prostredia,“ dodáva Hojsík.

Michal Wiezik F2F považuje za celosvetovo „výnimičný krok k ochrane zdravia občanov a zabezpečeniu udržateľného potravinového cyklu“.

„Veľmi ma teší, že Komisia aj pri tejto stratégii odolala rôznym tlakom a že bola prezentovaná bez ďalšieho zdržania. Musíme si uvedomiť, že zdravie ľudí a našej planéty sú len dve strany tej istej mince, nemôžeme mat jedno bez druhého,“ hovorí Wiezik.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia